Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3To-30-2013.pdf
PDF · 68.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/30/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Vladimíra Tencera v trestnej veci proti obžalovanému B. R., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 25.01.2013 sp.zn. 2T/18/2012 na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.04.2013 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. R., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
hoci mu zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené deti, rozsah ktorej mu bol určený na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 18P/13/2007 zo dňa 13. 02. 2008 s právoplatnosťou 13. 03. 2008 tak, že je povinný prispievať na výživu svojho syna V. R., nar. XX. XX. XXXX sumou vo výške 43,15 Eur a svojej dcéry A. R., nar. XX. XX. XXXX sumou 33,19 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky Q. R., bytom E. ul. V. R. č. X a rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 37C/44/2011 zo dňa 12. 09. 2011 s právoplatnosťou 27. 09. 2011 bola vyživovacia povinnosť zvýšená na syna V. na sumu 50 Eur mesačne a na dcéru A. na sumu 40 Eur mesačne, si svoju vyživovaciu povinnosť úmyselne v mieste bydliska ani všade inde neplní, čím mu za obdobie od augusta 2010 do 25. 01. 2013 vznikol dlh na výživnom vo výške 1.578,76 Eur s výnimkou obdobia, keď bol vo väzbe v inej trestnej veci od 10. 03. 2012 do 07. 11. 2012. Obvinený, napriek existencii vyživovacej povinnosti, neprejavil dostatok úsilia, aby si našiel stálu prácu, hoci má živnostenské oprávnenie na viacero činností, žiaden príjem zo živnosti nedeklaroval, z krátkodobej evidencie v zozname uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu a ani iným spôsobom neprispieval na výživu svojich maloletých detí.
Za to túto trestnú činnosť bol obžalovanému podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písm.m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písm. b/ Trestného zákona bol obžalovaný na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd I. stupňa mal trestnú činnosť obžalovaného preukázanú jednak jeho výpoveďou, jednak výpoveďou svedkyne Q. R. ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, keď súčasne zistil, že na maloleté deti V. R. a A. R., Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trnava rozhodol o náhradnom výživnom. Súd I. stupňa mal za preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté deti neplnil, čo trvalo najmenej 3 mesiace v období 2 rokov a takto naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, keď nevyužil všetky možnosti na to, aby si túto povinnosť v reálnej možnej výške mohol plniť.
Proti tomuto rozsudku zahlásil, po jeho vyhlásení, do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie obžalovaný. Obžalovaný toto svoje odvolanie ani dodatočne bližšie neodôvodnil.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.
Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť, rozsudok súdu I. stupňa považuje vo všetkých výrokoch za správny a zákonný.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného podľa § 293 odsek 5 Trestného poriadku, pretože obžalovaný mal riadne a včas vykázané doručenie predvolania, pričom obsahom tohto predvolania bolo aj poučenie o možnosti vykonania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10 Trestného poriadku. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku sú v súlade s vykonanými dôkazmi, ktorými bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že sa obžalovaný dopustil konania opísaného vo výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku.
V odôvodnení rozsudku súd I. stupňa v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, s ktorými dôvodmi súhlasí aj odvolací súd. Pri tomto hodnotení súd postupoval v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku, preto v podrobnostiach na ne odvolací súd len poukazuje.
Konaním uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože bolo preukázané, že najmenej 3 mesiace v období 2 rokov neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom V. a A.. Obrana obžalovaného, že je bez pracovného pomeru a peniaze ktoré si zarábal len príležitostnými prácami, potrebuje pre vlastnú potrebu, nie je spôsobila ho zbaviť viny.
Správny a zákonný je aj výrok o treste napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov. Súd I. stupňa správne ustálil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Trestného zákona a následne správne, v súlade s ustanovením § 38 odsek 4 Trestného zákona, pri prevahe priťažujúcich okolností, zvýšil dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Uložený trest je primeraný osobe obžalovaného a jeho trestnej minulosti. Výrok o treste súd I. stupňa riadne odôvodnil, s týmto odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.
Obžalovaný bol podľa § 48 odsek 2 písm.b/ Trestného zákona správne zaradený na výkon trestu odňatia slobody do II. nápravnovýchovnej skupiny, pretože za posledných desať rokov bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Krajský súd nezistil žiadne také pochybenia v postupe okresného súdu, ktoré by zakladali prípadnú nezákonnosť, teda nezistil ani dôvod pre zrušenie či zmenu napadnutého rozsudku.
Z týchto dôvodov krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.