Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/81/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Občianske združenie Te Ügyed Kör, so sídlom Mederčská 21/7, Komárno, zastúpený advokátom JUDr. Tamásom Puskásom so sídkom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, so sídlom Cesta na Červený most 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. júla 2012 č. k. /KUB, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. júla 2012 č. k. /KUB podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 66,- eur do troch dní po právoplatnosti, na účet právneho zástupcu žalobcu.

odôvodnenie:

Rozhodnutím 20. júla 2012 č. k. /KUB žalovaný správny orgán potvrdil rozhodnutie KPÚ Nitra č. NR-10/663-20/5745/Du zo dňa 24. 06. 2010, ktorým rozhodol o neprípustnosti zámeru žalobcu na umiestnenie tesaného pamätného stĺpa na podstavci s betónovým základom na parc. č. XXX v kat. úz. W. na území L. Z. P. W., Y. D. podľa predloženého návrhu z dôvodu, že pôvodný návrh bol doplnený textom v rozpore s ust. § 5 ods. 7 zákona o štátnom jazyku a pamätný stĺp je umiestnený v polohe vnímateľnej širokou verejnosťou, stal sa prvkom pamiatkovo chráneného interiéru, Pamiatkovej zóny Komárno, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „Kolégium“, evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2101.

Žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci tak, že prvostupňový správny orgán v rozhodnutí uviedol, že návrh stĺpa je v rozpore s § 5 ods. 7 zákona o štátnom jazyku, avšak žalovaný správny orgán v rozhodnutí uviedol, že neaplikoval zákon o štátnom jazyku, ale pamiatkový zákon, pričom podľa Pamiatkového úradu kladie zákon o štátnom jazyku podmienky pre výtvarné riešenie nápisov na pamätníkoch. V prvostupňovom rozhodnutí však takéto úvahy nie sú, keďže z prvostupňového rozhodnutia vyplýva len to, že zámer je neprípustný pre jeho rozpor so zákonom o štátnom jazyku. Žalobca uviedol, že krajský pamiatkový úrad nie je orgánom kompetentným na rozhodovanie o súlade umiestnenia pamätného stĺpa so o štátnom jazyku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na SR, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Taktiež poukázal na o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého pamiatkový úrad a krajské pamiatkové úrady vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov, vydaných na

jeho vykonávanie, dohľad nad dodržiavaním vydaných právoplatných rozhodnutí a v rozsahu svojej pôsobnosti vydávajú rozhodnutia na odstránenie nedostatkov. Žalobca dospel k záveru, že krajský pamiatkový úrad (ďalej len KPÚ) môže vykonávať dohľad nad dodržiavaním ustanovení pamiatkového zákona, avšak nemôže vykonávať dohľad nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku. Orgánom príslušným na vykonávanie dohľadu nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku v SR je v zmysle platných právnych predpisov predovšetkým Ministerstvo kultúry SR podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnom jazyku, prípadne iné orgány verejnej moci v rozsahu stanovenom príslušnými zákonmi. Z ust. § 27 a 29 ods. 1 pamiatkového zákona nevyplýva právomoc KPÚ skúmať súlad so zákonom o štátnom jazyku, ide len o ustanovenie všeobecného charakteru. Pokiaľ ide o právomoc štátnych orgánov, rozširujúci výklad je v rozpore so základnými princípmi právneho štátu, ako aj SR. KPÚ teda má len také právomoci, ktoré jednoznačne vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov SR a nemohol preto, taktiež ani pamiatkový úrad, skúmať súlad zámeru s ustanoveniami zákona o štátnom jazyku. Účelom zákona o štátnom jazyku je ustanoviť podmienky na ochranu slovenského jazyka, a nie ustanoviť podmienky na estetické a výtvarné riešenia pomníkov. Pamiatkový úrad používal pri výklade zákona o štátnom jazyku a pamiatkového zákona rozširujúci výklad, keď absurdne spojil estetické pôsobenie podľa pamiatkového zákona cez výtvarné riešenia stĺpa s ochranou slovenského jazyka. Podľa pamiatkového zákona, na ktorý poukazuje žalovaný, je cieľom ochrany pamiatkového územia zachovanie pamiatkových hodnôt v území. KPÚ so samotným výtvarným riešením stĺpa, s estetickým pôsobením stĺpa v pamiatkovom území nemal žiadne problémy, nemal voči tomu žiadne námietky, čo potvrdzuje dňa 14. 04. 2010 vydané súhlasné záväzné stanovisko. Žalovaný toto súhlasné záväzné stanovisko zrušil na základe toho, že na stĺpe je umiestnený text v maďarskom jazyku, avšak na pamätnom stĺpe sa nenachádza text o určitej historickej udalosti, ale je tam iba báseň v maďarskom jazyku, ktorej preklad by mohol mať úplne iný obsah, ako je to v jazyku, v ktorom bola báseň písaná. Uviedol, že v žiadnom prípade však nemôže ovplyvniť umiestnenie básne v maďarskom jazyku pamiatkové hodnoty v území a s ochranou kultúrnych pamiatok nemá nič spoločné. Oba správne orgány vychádzali z ustanovení zákona o štátnom jazyku, resp. zo zásad Vlády SR k zákonu o štátnom jazyku, keď nepripustili umiestnenie stĺpa, čo ale nepatrí do právomoci týchto orgánov. Aj keby mali právomoc, vychádzali oba správne orgány diskriminatívne z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď spojili podmienky ustanovené zákonom o štátnom jazyku s ochranou pamiatkových hodnôt. Poukázal tiež na SR, ktorá zaručuje nedotknuteľnosť súkromia. Ustanovenia zákona o štátnom jazyku sa teda vzťahujú na tie pamätníky, pomníky a pamätné tabule, ktoré sú umiestnené na verejných priestranstvách, verejných miestach, a nie na tie, ktoré sa nachádzajú na súkromných pozemkoch, či súkromných stavbách.

Žalobca vytkol žalovanému i porušenie o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Poukázal na odôvodnenie KPÚ, ktorý v rozhodnutí uviedol, že pamätný stĺp s uvedeným textom je v rozpore s ustanovením zákona o štátnom jazyku, stĺp je rušivý a z hľadiska pamiatkových záujmov neprijateľný. Formulácia odôvodnenia je zmätočná a nedostatočná. KPÚ tiež neuviedol, z akého dôvodu považuje pamätný stĺp za rušivý, či už z hľadiska jeho veľkosti alebo jeho miesta umiestnenia alebo kvôli jeho vzhľadu, výrazu, resp. z iného dôvodu. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva ani to, z hľadiska ochrany ktorých pamiatkových hodnôt a pamiatkových záujmov je predmetný stĺp neprijateľný. Pokiaľ KPÚ vytýka „zmenený výraz stĺpa“, vyvoláva dojem, že KPÚ sa zdá byť rušivým možno len to, že text na pamätnom stĺpe je uvedený v jazyku maďarskom, s čím nie je možné súhlasiť. KPÚ v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akými úvahami bol vedený pri svojom rozhodovaní a neuviedol ani to najdôležitejšie, t. j. že z hľadiska ochrany ktorých pamiatkových hodnôt a pamiatkových záujmov je predmetný stĺp neprijateľný, odôvodnenie neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Z obsahu , Správneho poriadku vyplýva, že účastníci majú možnosť zaujať postoj ku skutočnostiam, ktoré budú tvoriť podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, čo nebolo dodržané, lebo z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pokladom bolo aj vyjadrenie Ministerstva kultúry SR, odbor štátneho jazyka k umiestneniu pamätného stĺpa zo dňa 14. 06. 2010 č. j. MK 1307/2010-62/88531 a skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení boli dokonca kľúčové pre celé konanie. Napriek tomu uvedené vyjadrenie nebolo doručené žalobcovi, ktorý nemal možnosť vyjadriť sa k tomuto dokumentu.

Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazuje na to, že žalobca inštaloval pamätný stĺp bez povolenia, avšak žalobca poukazuje na to, že dňa 14. 04. 2010 KPÚ vydal záväzné stanovisko, ktorým súhlasil s umiestnením pamätného stĺpu bez pripomienok. Toto záväzné stanovisko bolo následne zrušené zo

strany žalovaného, na ktoré podľa názoru žalobcu žalovaný nemal právomoc. V tejto súvislosti žalobca poukázal na § 32 ods. 12 pamiatkového zákona, podľa ktorého na vydanie záväzného stanoviska sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Pamiatkový úrad nerozhoduje o záväznom stanovisku ako odvolací orgán v zmysle správneho poriadku, ale záväzné stanovisko len preskúmava. Pamiatkový zákon ale neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by mohol záväzné stanoviská aj zrušiť. Žalovaný v danej veci zrušil záväzné stanovisko a postupoval nad rámec pamiatkového zákona a v rozpore s SR. Podľa jeho názoru žalovaný v danom prípade mohol po preskúmaní daného stanoviska dať len podnetu na zmenu daného stanoviska KPÚ.

Žalovaný správny orgán žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K jednotlivým námietkam žalobcu uvedených v žalobe sa vyjadril písomne a nesúhlasí s nimi. Pokiaľ žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodnil tým, že žalovaný nesprávne vychádzal z toho, že na pamätný stĺp sa vzťahujú ustanovenia zákona o štátnom jazyku, žalovaný poukázal na zákona o štátnom jazyku a článok 3 písm. a/, b/ zásad vlády SR č. k zákonu o štátnom jazyku a uviedol, že žalobca nesprávne právne posúdil aplikáciu zákona o štátnom jazyku, lebo predmetný pamätný stĺp je podľa zásad vlády nutné klasifikovať ako pamätník, z čoho vyplýva, že jeho prioritným účelom je oslovenie verejnosti za účelom vzdania úcty, resp. vzbudenia alebo oživenia spomienok na významnú udalosť, ktorou uzavretie Trianonskej zmluvy nepochybne je. V súvislosti s naplnením zákonnej definície pamätníka a splnenia podmienky oslovenia verejnosti za určitým účelom je osoba (forma vlastníctva) vlastníka irelevantnou právnou skutočnosťou, tzn. či je vlastníkom fyzická, právnická osoba alebo štát, nemá vplyv na povinnosť riadiť sa ustanoveniami zákona o štátnom jazyku.

Nesúhlasí ani s námietkou žalobcu, že KPÚ Nitra a žalovaný prekročili svoje právomoci pri aplikácii ustanovení zákona o štátnom jazyku a pamiatkového zákona, keď nepripustili umiestnenie predmetného stĺpu. Obdobne, pokiaľ ide o námietku žalobcu, že uvedené inštitúcie vykonávajú štátny dohľad nad dodržiavaním ustanovení pamiatkového zákona a všeobecne záväzných právnych predpisov, vydaných na jeho vykonanie a že nie sú orgánmi kompetentnými na rozhodovanie o súlade umiestnenia pamätného stĺpu so zákonom o štátnom jazyku, ako i jeho tvrdenie, že KPÚ absurdne podľa zákona o štátnom jazyku kladie podmienky pre výtvarné riešenie nápisov na pomníkoch. Žalovaný uviedol, že predmetná nehnuteľnosť sa nachádza na území Pamiatkovej zóny Komárno, ktorá je súčasťou pamiatkového fondu, KPÚ Nitra je príslušným prvostupňovým orgánom na úseku jeho ochrany v tejto oblasti, do jeho výlučnej pôsobnosti patrí aj posudzovanie estetického pôsobenia na zachovanie pamiatkových hodnôt v chránenom pamiatkovom území. Samotné výtvarné riešenie predmetného stĺpu je esenciálnym prvkom pri posudzovaní jeho vplyvu na ochranu pamiatkových hodnôt v danom území. Zdôraznil, že treba klásť dôraz na skutočnosť, že na rozdiel od niektorých iných hnuteľných a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, v tomto prípade ide prioritne o vizuálne riešenie a prezentáciu predmetného stĺpa ako pamätníka, ktorý oslovuje verejnosť, a preto zhodnotenie jeho estetických kvalít a výtvarného riešenia je jednou z najdôležitejších okolností pre posúdenie jeho vplyvu na Pamiatkovú zónu Komárno.

K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s podkladom rozhodnutia a nemohol sa vyjadriť k stanovisku Ministerstva kultúry SR zo dňa 14. 10. 2010, uviedol, že citované vyjadrenie MK SR, ktoré zaevidoval v spise, považuje za nadbytočné a nijako podstatne neovplyvňuje jeho postup v správnom konaní. Citované vyjadrenie obsahuje iba citáciu zákona o štátnom jazyku, ktorý ako platný a účinný právny predpis je každý, komu z neho vyplývajú povinnosti, povinný poznať a dodržiavať. Poukázal na § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Tvrdenie žalobcu, že KPÚ Nitra rozhodoval v predmetnej veci práve odvolávajúc sa na vyjadrenie MK SR, sa nezakladá na pravde, lebo KPÚ nerozhodoval podľa ustanovení zákona o štátnom jazyku, ale zohľadnil podmienky kladené zákonom o štátnom jazyku na úpravu inojazyčných nápisov na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach. KPÚ Nitra teda nemal povinnosť doručiť predmetné vyjadrenie MK SR účastníkovi konania, a tým pádom nemohlo byť procesné právo účastníka konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, i k spôsobu jeho zistenia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku porušené.

K námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia, žalovaný uviedol, že KPÚ je prvostupňovým orgánom príslušným na ochranu pamiatkových hodnôt, a preto jeho rozhodnutie ako rozhodnutie orgánu špecializovanej štátnej správy sa zakladá na odbornom posúdení súvsťažných pamiatkových a právnych aspektov. V bode č. V. žaloby žalobca namieta nezákonnosť postupu žalovaného v správnom konaní, ktorý zrušil záväzné stanovisko KPÚ Nitra, čím podľa žalobcu prekročil svoju právomoc, žalovaný uviedol, že žalobca účelovo a nekorektne aplikoval výklad právnych predpisov vzťahujúcich sa k tomuto konaniu a jeho konanie možno vnímať len ako pokus o odvedenie pozornosti od skutočnosti, že konal v príkrom rozpore s uvedenými ustanoveniami pamiatkového zákona, keď inštaloval pamätný stĺp bez právoplatného rozhodnutia KPÚ Nitra, ako aj bez povolenia príslušného stavebného úradu. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti na § 10 ods. 2 písm. e/ pamiatkového zákona, ktoré ustanovenie splnomocňuje žalovaného na preskúmanie záväzných stanovísk KPÚ. Žalobca si v tomto prípade mylne vykladá význam slova „preskúmavanie“. Podotkol, že ak by bol výklad žalobcu správny a výsledkom preskúmania záväzného stanoviska by bolo len podnet na jeho zmenu, celý inštitút správneho súdnictva, upravený v piatej časti , by nemal legislatívne opodstatnenie a oporu. Žalovaný sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu, že bolo porušené jeho právo na zákonný postup a rozhodnutie vo veci.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (, ), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby ( ), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci, a preto ho podľa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa (žalovaný sa nevyjadril k tomu, či súhlasí s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania a žalobca súhlasil s rozhodnutím súdu bez nariadenia pojednávania). Rozsudok súd dňa 30. 04. 2013 verejne vyhlásil ( a ).

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

V preskúmavanej veci z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca dňa 12. 04. 2010 podal na prvostupňovom správnom orgáne žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu pamätného stĺpa vo výške 5000 mm, šírka 1800 mm od autora G. U., a to v W. na pozemku parc. č. XXX vo vlastníctve G. W. S. B. U. - S. Z. W.. K tejto žiadosti pripojil výpis LV č. XXXX, v kat. úz. W., kópiu katastrálnej mapy mesta W., sprievodnú správu k osadeniu „pamätného stĺpa“, z obsahu ktorej vyplýva, že zodpovedným projektantom je Ing. arch. U. O., autor diela je U. G., projektantom bol N.. U. O. a investorom je žalobca. Ďalej pripojil súhlas presbiterstva vlastníka pozemku zo dňa 24. 02. 2010 podľa rozhodnutia č. 263 zo dňa 01. 10. 2009 pre žalobcu na povolenie umiestniť „tesaný pomník“ na nehnuteľnosti vo vlastníctve cirkevného zboru. Na výzvu prvostupňového správneho orgánu žalobca písomne podaním dňa 03. 06. 2010 upresnil svoju žiadosť a uviedol, že žiada, aby správny orgán vydal podľa o ochrane pamiatkového fondu všetky záväzné stanoviská a rozhodnutia potrebné na postavenie predmetného pamätného stĺpu, a to vrátane rozhodnutia o zmene úpravy nehnuteľnosti novej stavby - v pamiatkovom území v zmysle a nasl. citovaného zákona. Žalobca uviedol, že vlastníkom pozemku, na ktorom mieni postaviť novú stavbu, je Reformovaná cirkev na Slovensku - Cirkevný zbor Komárno a vlastníkom novej stavby je žalobca. Žalobca ďalej doplnil svoju žiadosť o pripojený text v jazyku maďarskom a uviedol, že na predmetnom stavebnom stĺpe bude uvedený tento text umiestnený tak, že na železnej obruči bude text: „1920.június 4“ a na štylizovaných postavách báseň od U. G. „Gyürüt készíttetek“, text ktorej pripojil k upravenej žiadosti v jazyku maďarskom. Prvostupňový správny orgán začal správne konanie a písomne prípisom zo dňa 07. 06. 2010 oznámil účastníkom konania zvolania ústneho pojednávania na 09. 06. 2009. Správny orgán z tohto rokovania spísal i zápisnicu a prijal opatrenia. Správny orgán požiadal i o stanovisko Ministerstvo kultúry SR, aby sa vyjadrilo požiadavke stavebníka k textu na pamätníku v jazyku maďarskom. Z obsahu

písomného vyjadrenia MK SR vyplýva, že ústredný orgán štátnej správy poukázal na ust. o štátnom jazyku, teda že nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, umiestnených na území Slovenskej republiky, musia byť v štátnom jazyku a inojazyčný text môže nasledovať až po texte v štátnom jazyku a nesmie byť zobrazený väčším typom písma ako text v štátnom jazyku a musí byť obsahovo totožný s textom v štátnom jazyku. Následne dňa 24. 06. 2010 Krajský pamiatkový úrad v Nitre vydal rozhodnutie, že zámer na umiestnenie tesaného pamätného stĺpa na podstavci s betónovým základom na parc. č. XXX v kat. úz. W., na území Pamiatkovej zóny v Komárne, Jókaiho ul., podľa predloženého návrhu, nie je prípustný z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom, a teda pre prípravu a vykonanie tohto zámeru neurčuje žiadne podmienky. V rozhodnutí uviedol, že v súlade s Správneho poriadku zistil správny orgán nové skutočnosti oproti novému podaniu zo dňa 12. 04. 2010, zmena výrazu pamätného stĺpa doplnenými detailmi, podobizne štyroch hláv, ktoré podľa vyjadrenia realizátora nepredstavujú konkrétne osobnosti, že na oceľovej obruči vyrytý text „1920.junius 4“, na štylizovaných štyroch postavách, text básne U. G. v maďarskom jazyku. Poukázal na ust. , pamiatkového zákona a ust. zákona o štátnom jazyku a dospel k záveru, že pamätný stĺp je umiestnený v polohe vnímateľnej širokou verejnosťou, stal sa prvkom chráneného interiéru, pamiatkovej zóny, pričom z hľadiska zásad pre regeneráciu historického prostredia, v kontexte s kultúrno-spoločenským poslaním, ako aj vzhľadom na jeho umiestnenie v blízkosti dominujúcej národnej kultúrnej pamiatky Kolégia, je pamätný stĺp s vyššie uvedeným zmeneným výrazom oproti pôvodnému návrhu rušivý a z hľadiska pamiatkových záujmov neprijateľný. Na odvolanie žalobcu žalovaný správny orgán dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne, a preto ho podľa Správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.

Z ustanovenia vyplýva i zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.

Podľa o ochrane pamiatkového fondu, každý je povinný správať sa tak, aby svojím konaním neohrozil základnú ochranu kultúrnych pamiatok podľa a základnú ochranu pamiatkových území podľa a nespôsobil nepriaznivé zmeny stavu pamiatkového fondu a stavu archeologických nálezísk.

Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník môže požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje ( ods. 7)

Podľa o ochrane pamiatkového fondu , pred začatím novej stavby alebo úpravy pozemku alebo stavby, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou (ďalej len ""), ale sa nachádza v pamiatkovom území, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, a to predložením žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ak vlastník začne úpravu nehnuteľnosti v pamiatkovom území bez právoplatného rozhodnutia o zámere úpravy, krajský pamiatkový úrad začne správne konanie vydaním oznámenia o začatí úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území, ktoré doručí vlastníkovi nehnuteľnosti, a vyzve ho, aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil.

V rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie (ods. 7).

Podľa , o štátnom jazyku Slovenskej republiky , k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa uvádzajú v štátnom jazyku. Ak obsahujú text v iných jazykoch, inojazyčné texty nasledujú až po texte v štátnom jazyku a musia byť obsahovo totožné s textom v štátnom jazyku. Inojazyčný text sa uvádza rovnakým alebo menším písmom ako text v štátnom jazyku. Stavebník môže požiadať ministerstvo kultúry o záväzné stanovisko z hľadiska súladu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli s týmto zákonom. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na historické nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, ktoré podliehajú ochrane podľa osobitného predpisu. Na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach s textom nápisu v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku v obciach, kde sa v úradnom styku používa jazyk tejto národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, sa poradie textov neurčuje.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Z SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Krajský súd v intenciách vyššie citovaných ustanovení zákona preskúmal postup a rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žalovaný odvolací správny orgán neuplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom, lebo jeho rozhodnutie je predčasné. Z ust. o ochrane pamiatkového fondu vyplýva, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní, teda o správnom konaní (Správny poriadok). Prvostupňové, ako aj odvolacie správne konanie tvoria jeden celok, pričom Správny poriadok (v súlade s ustanovením ) umožňuje odvolaciemu orgánu doplniť doterajšie konanie, pokiaľ je to nevyhnutné, poprípade zistené vady odstrániť. Teda Správny poriadok pripúšťa, aby druhostupňový správny orgán doplňoval dôvody rozhodnutia a nahrádzal chýbajúcu správnu úvahu, ktorá mala predchádzať rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu k otázke posúdenia okolností, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu, ale vždy vychádza z dôkazov zabezpečených v konaní na prvom stupni a čí výrok rozhodnutia má oporu v zistenom skutkovom stave a odôvodnenie rozhodnutia je v súlade s výrokom, ktorý je záväzný.

Správny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia. Dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie, ktoré nadväzuje na výrokovú časť rozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu. Správny orgán musí v odôvodnení opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Na základe vyhodnotenia dôkazov správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku.

V danej veci súd preskúmal úvahu žalovaného správneho orgánu v tom smere, či jeho potvrdzujúce rozhodnutie a doplnená úvaha o obavu verejného záujmu, osobitne z hľadiska pamiatkového k zákonu o štátnom jazyku, v súvislosti so zámerom žalobcu umiestniť pamätný stĺp na časti pozemku označeného ako parc. č. XXX v kat. úz. W., ktorý vlastnícky je evidovaný na LV č. XXXX na G. W. S. B. U., S. Z. W., a to na ulici Y. XX, W., ktorá nehnuteľnosť sa nachádza na území L. Z. W. je v súlade so zákonom. Súd zistil a zo spisu nie je sporné, že žalobca podal dňa 12. 04. 2010 nejasnú žiadosť, ktorá nezodpovedala (), keďže bola nejasná, hoci túto žiadosť žalobca označil ako vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu „pamätného stĺpa“. Podľa prvotnej dokumentácie označený „pamätný stĺp“ žalobca dokumentoval i vizuálnym nákresom s jeho rozmermi, čo do výšky, šírky a dĺžky. Pokiaľ túto stavbu sám žalobca označil ako „pamätný stĺp“, tento objekt bližšie nešpecifikoval, ani neopísal, o aký pamätný stĺp by malo ísť, akú pamiatku jeho realizovaním chce žalobca pripomínať, pokiaľ ju chce (napokon i bez súhlasu osadil) osadiť v Pamiatkovej zóne mesta Komárno. Tieto vady návrhu správny orgán neodstraňoval hoci označený „pamätný stĺp“ žalovaný preskúmaval zásad vlády SR č. k zákonu o štátnom jazyku. Taktiež nie je sporné, že žalobca nie je vlastníkom pozemku, na ktorom pamätný stĺp žalobca umiestnil a samotné povolenie vlastníka predmetného pozemku zo dňa 23. 04. 2010 nespĺňa požiadavku občianskoprávneho úkonu o výpožičke, ako sa to uvádza v rozhodnutí, keďže chýba takáto listina o dvojstrannom právnom úkone a naviac, v tomto písomnom povolení zo dňa 24. 02. 2010 sa vlastník pozemku odvoláva na rozhodnutie prezbiterstva RKC v Komárne č. 263 zo dňa 01. 10. 2009, ktoré sa v spise nenachádza a nie je možné zistiť, ani k čomu bolo vydané a súd zistil a považuje za potrebné zdôrazniť, že predmetné povolenie vlastníka pozemku udelené žalobcovi hovorí o „umiestnení tesaného pomníka“, a nie o pamätnom stĺpe, teda nie je ani jasné, aké povolenie žalobca získal od vlastníka a k čomu. Na výzvu prvostupňového správneho orgánu žalobca doplnil určité údaje, požadované správnym orgánom, avšak ani z tejto doplňujúcej žiadosti nie je možné zistiť, o aký pamätný stĺp by malo ísť, a naviac svoju žiadosť doplnil i textom v jazyku maďarskom, ktorý nie je doložený úradným predkladom a ani nezdôvodnil, prečo má byť takýto dátum s textom básne (1920.junius 4) v jazyku maďarskom umiestnený na predmetnom „pamätnom stĺpe“, čo tým žalobca ako združenie občanov sleduje.

V upresnenej žiadosti, doručenej správnemu orgánu 03. 06. 2010, žalobca iba upresnil, že žiada o vydanie rozhodnutia o zmene novej stavby - pamätného stĺpu v pamiatkovom území v zmysle , , teda predmetný zákon je mu známy, oboznámil sa s ním pred podaním tejto žiadosti a sú mu známe požiadavky zákonodarcu, pokiaľ ide o stavby v pamiatkovej zóne. V ust. zákonodarca jasne a zrozumiteľne formuloval pamiatkové územie tak, že je to sídelný územný celok alebo krajinný územný celok sústredených pamiatkových hodnôt alebo archeologických nálezov a archeologických nálezísk, ktorý je z dôvodu ich ochrany podľa tohto zákona vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu alebo „pamiatkovú zónu“. Teda medzi účastníkmi nie je sporné, že tzv. „pamätný stĺp“, ktorý žalobca chce osadiť v Meste Komárno, by sa mal nachádzať (bez rozhodnutí príslušných orgánov i osadený) v pamiatkovej zóne Komárno, ktorá je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „kolégium“ evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového fondu pod č. 2101, a preto je jeho povinnosťou dodržiavať zákon o ochrane pamiatkového fondu a s ním súvisiace ďalšie právne predpisy platné na území Slovenskej republiky. Z ust. 2 Z. z. tiež vyplýva, že povinnosti vlastníka ustanoveného týmto zákonom má aj správca alebo iný držiteľ kultúrnej pamiatky.

Z ust. § 28 ods. 2 písm. b/ pamiatkového zákon, vlastník (teda aj užívateľ) kultúrnej pamiatky je povinný užívať kultúrnu pamiatku v súlade s jej pamiatkovou hodnotou. Súd preto dospel k záveru, že ak nehnuteľnosť vlastníka pozemku, na ktorom žalobca mienil osadiť „pamätný stĺp“ (bez bližšieho výkladu a vysvetlenia jeho opodstatnenosti a k akej pamätnej udalosti sa má budúca stavba viazať (akú pamätnú udalosť má pripomínať a prečo, historický alebo spoločenský význam udalosti), sa nachádza v Pamiatkovej zóne mesta Komárno, ktorá je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „Kolégium“, evidovanej v ústrednom zozname Pamiatkového fondu, musí rešpektovať požiadavky a svoju stavbu je povinný zdokumentovať v zmysle pamiatkového zákona. Pokiaľ stavebník mieni stavbu, ktorú označil ako „pamätný stĺp“, opatriť i textom, musí byť schopný podať vysvetlenie zodpovedajúce kritériám pamiatkovému a jazykovému zákonu (okrem iných zákonov). Naviac, ak text, ktorý má byť umiestnený na stavbe (pamätníku), nie je v štátnom jazyku, nie je možné tento text oddeliť od samotnej stavby, na ktorú žiadateľ potrebuje záväzné stanovisko pamiatkového úradu a samotný text

v inom jazyku ako štátnom, nie je opatrený doložkou podľa zákona o štátnom jazyku a podľa názoru súdu, nie je možné ani oddeliť tieto dva zákony pri vydávaní rozhodnutia o zámere umiestnenia pamätného stĺpu podľa

Povinnosť pamiatkového úradu dohliadať nad dodržiavaním pamiatkového zákona a s ním súvisiacich právnych predpisov, vyplýva z § 11 ods. 1 a ods. 2 písm. i/, e/ pamiatkového zákona, keďže rozhoduje o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Ide o kontrolu špecializovaného správneho orgánu podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu a tento jednoznačne v ust. citovaného zákona upravuje predmet úpravy tak, že upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území, archeologických nálezov a archeologických nálezísk v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového dedičstva, ktorým je Slovenská republika viazaná. Žalobca v žalobe vytkol žalovanému správnemu orgánu, že dôvody zamietnutia jeho žiadosti rozšíril aj na zákon o štátnom jazyku a zaoberal sa i výtvarným riešením podpisov na pamätníku. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný nie je orgánom kompetentným na rozhodovanie o súlade umiestnenia pamätného stĺpa so zákonom o štátnom jazyku. Ide zo strany žalovaného o rozširujúci výklad, ktorý považuje za rozporný so základnými princípmi právneho štátu.

Žalobca vytkol žalovanému, že pri rozhodovaní o odvolaní išiel nad rámec rozhodnutia KPÚ, ktorý nemal žiadne problémy so samotným výtvarným riešením stĺpa, s estetickým pôsobením stĺpa v pamiatkovom území, keďže nemal žiadne námietky a vydal dňa 14. 04. 2010 súhlasné záväzné stanovisko.

Pokiaľ ide o túto námietku žalobcu, súd dospel k záveru, že žalovaný správny orgán po právnej stránke doplnil odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, pokiaľ ide o záver prvostupňového správneho orgánu o umiestnení pamätného stĺpa v polohe vnímateľnej širokou verejnosťou, avšak išlo iba o snahu odstrániť nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a takýto postup nie je prípustný z hľadiska ust. § 47 Správneho poriadku. Preto súd dospel k záveru, že ak druhostupňový odvolací orgán zistí, že prvostupňové rozhodnutie nemá náležitosti podľa § 46, § 47 Správneho poriadku, teda že výrok rozhodnutia nie je v súlade s jeho odôvodnením a samotné odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, zákon mu prikazuje takéto rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie a len v prípade, že odvolací orgán doplní dokazovanie, môže sám pozmeniť odôvodnenie rozhodnutia pri dodržaní postupu v zmysle § 32 a nasledovné Správneho poriadku.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, tieto súd považuje za účelové a predmetom súdneho prieskumu na základe podanej žaloby nie je záväzné stanovisko vydané krajským pamiatkovým úradom pre účely stavebného konania, ale rozhodnutie KPÚ o zamietnutí žiadosti žalobcu o zámere na umiestnenie pamätného stĺpa na území pamiatkovej zóny v Komárne, teda jednoznačne ide o rozhodovaciu činnosť KPÚ realizovanú formou rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa a takéto rozhodnutie musí mať vždy náležitosti podľa tohto špeciálneho zákona, ktoré vo výroku rozhodnutí musia byť obsiahnuté, keďže sa posudzuje vec podľa špeciálneho zákona a okrem toho i náležitosti podľa Správneho poriadku a zákon voči takému pripúšťa riadny opravný prostriedok a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie vždy podlieha súdnemu prieskumu, pokiaľ sa účastník konania obráti na súd v rámci konania správneho súdnictva. Súd považuje za potrebné uviesť a zdôrazniť, že rozlišuje rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území (). Rozhodnutím vydaným formou osobitného záväzného stanoviska o každej prípravnej dokumentácii (i projektovej dokumentácii), úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území () a vydaním záväzného stanoviska o zámere úpravy nehnuteľnosti v chránenom pásme pre účely stavebného konania (). V preskúmavanej veci nie je sporné tak, ako je vyššie uvedené, že žalobca ako žiadateľ žiadal o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je chránenou kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v pamiatkovom území, teda jednoznačne sa na takéto prípady vzťahuje so všetkými požiadavkami, ako vyplývajú zo zákona, a preto nejde iba o samostatný Treba prisvedčiť žalovanému, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti, a nie zrušené záväzné stanovisko v tejto veci, a to rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. 05. 2010 č. PÚ-10/825/1/3068/KUB, ktoré bolo vydané podľa pamiatkového zákona. Zo samotnej koncepcie ust. pamiatkového zákona vyplýva, že záväznému stanovisku pre stavebné konanie predchádza práve rozhodnutie o zámere úpravy

nehnuteľnosti a súd dodáva, že pokiaľ stavba alebo stavebné úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovej zóne budú realizované podľa prípravnej dokumentácii, prípadne projektovej dokumentácii, zákon rozlišuje „osobitné záväzné stanovisko“ k takýmto podkladom podľa § 32 ods. 10 zákona, avšak jednoznačne ide o podklady pre stavebné konania. Nie je možné si však zamieňať jednotlivé rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti a zákonom upravené záväzné stanoviská v piatej časti pamiatkového zákona. Nemožno preto vytknúť žalovanému, ani prisvedčiť námietke žalobcu, že na zrušenie záväzného stanoviska nemal podklady, pretože zákon upravuje postup pri úprave nehnuteľnosti a záväzné stanovisko tak, ako ho uvádza žalobca, nemôže byť vydané skôr, ako je posúdený samotný zámer úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území. Pokiaľ ide o zadováženie stanoviska Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, k tomu súd poznamenáva iba toľko, že dôkazy zabezpečuje správny orgán na podporu svojho rozhodnutia a nie je v rozpore so zákonom, ak zabezpečí taký dôkaz, ktorý mal byť súčasťou podanej žiadosti samotným žalobcom, pretože správny orgán na overenie správnosti takýto dôkaz si môže zabezpečiť, avšak po tom, ako budú odstránené samotné nedostatky podanej žiadosti zo strany žalobcu, čo v danom prípade nebolo splnené. Ďalej treba uviesť, že konania podľa pamiatkového zákona sú konania neverejné, založené na predložených písomnostiach a dôkazoch, hoci Správny poriadok nevylučuje ani ústne konanie a účastník konania má právo kedykoľvek nahliadať do spisu. Samotná skutočnosť, ktorú žalobca vytýka žalovanému, že nebol oboznámený so stanoviskom Ministerstva kultúry SR vo vzťahu k nápisom na stĺpe v jazyku maďarskom, a podľa názoru žalobcu by malo ísť o nezákonné rozhodnutie, súd je toho názoru, že toto jeho tvrdenie nemá oporu v zákone vzhľadom na vyššie uvedené.

V danej veci, vzhľadom na doteraz zabezpečené podklady a žiadosť žalobcu, súd poukazuje na ust. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo "zákon o ochrane pamiatkového fondu"), ktorý upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok, pamiatkových území v súlade s vedeckými poznatkami a na základe medzinárodných zmlúv v oblasti európskeho a svetového kultúrneho dedičstva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa ods. 2 zákon o ochrane pamiatkového fondu ďalej upravuje organizáciu a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako i práva a povinnosti vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom. Ustanovenie až 7 upravuje základné pojmy, pričom v ods. 1 pamiatkový fond je súbor hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí vyhlásených podľa tohto zákona za národné kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Za pamiatkový fond sa považujú aj veci, o ktorých sa začalo konanie o vyhlásenie za kultúrne pamiatky, pamiatkové rezervácie a pamiatkové zóny. Podľa súdu verejný záujem na zachovaní kultúrneho dedičstva je vyjadrený aj v ustanovení , podľa ktorého v rozhodnutí podľa odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.

Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu podľa . V ďalšom konaní žalovaný správny orgán odstráni vytknuté vady, najmä pokiaľ ide o samotnú žiadosť podanú žalobcom, aby túto doplnil v zmysle zámeru úpravy nehnuteľnosti (osadenie pamätného stĺpa) z hľadiska zákonných požiadaviek , ktorý hovorí iba príkladmo o prílohách k žiadosti a pokiaľ žalobca nedoloží ďalšiu dokumentáciu a listinné dôkazy, ako sú vyššie uvedené a nevysvetlí, o aký pamätný stĺp ide, vrátane nápisov a prekladu, povinnosťou správneho orgánu je postupovať podľa Správneho poriadku, prerušiť konanie, vyzvať žalobcu na doplnenie návrhu, upresnenie a podloženie svojich zámerov listinnými dôkazmi, konanie prerušiť až do vyriešenia samotného predmetu konania podľa , pretože piata časť pamiatkového zákona jednoznačne upravuje obnovu kultúrnej pamiatky a a až keď žiadateľ predloží všetky podklady, je možné vydať rozhodnutie v zmysle citovaného zákona, t. j. rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti a vyhodnocovať predložené poklady. Pokiaľ podklady nie sú k takémuto rozhodnutiu, zákon neoprávňuje správny orgán rozhodovať podľa tohto ustanovenia, ale postupovať podľa Správneho poriadku a posúdiť, či žiadateľ predložil všetky poklady na vydanie požadovaného rozhodnutia. Podľa názoru súdu, do tohto prvotného štádia patrí aj povinnosť žalobcu rešpektovať zákon o štátnom jazyku, keďže , ani ďalšie zákony, ktoré sú vydané na podklade SR, neoprávňujú fyzickú alebo právnickú osobu svojvoľne si vykladať zákony pri užívaní vlastníctva, ak toto vlastníctvo sa naviac nachádza v chránenom územnom pásme v zmysle

Súd dáva do pozornosti žalovaného nález Ústavného súdu SR č. , , , ktoré riešia rôzne prípady sťažovateľov, avšak závery z nich sú jednotné a zdôrazňujú, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa uskutočňuje v ústavnom a zákonom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj ich povinnosť presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť. Európsky súdny dvor pre ľudské práva, ako i súdy SR venujú veľkú pozornosť otázkam práva na proces, a preto súd dáva do pozornosti i rozhodnutie ESĽP z 21. januára 1999 prípad Garcia Ruiz c. Španielsko.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko žalovaný správny orgán aplikoval na danú vec správny zákon, avšak za danej situácie nemal podklady na jeho aplikáciu tak, ako to uviedol vo svojom rozhodnutí za situácie, že samotný návrh (žiadosť žalobcu) nebola podaná v súlade so zákonom a žalovaný správny orgán dôsledne neodstraňoval nedostatky podanej žiadosti samotným žalobcom, ktorý ani v žalobe nepoprel, že zákon nerešpektoval, nevyčkal na právoplatnosť rozhodnutia, o ktoré žiadal a svoj zámer (neurčitý pamätný stĺp) i osadil na nehnuteľnosti v chránenom územnom pásme Mesta Komárno. Z týchto dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie podľa zrušiť a vec vrátiť žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku v sume 66,- eur za podanú žalobu, ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O iných trovách konania z titulu právnej služby súd nerozhodoval, nakoľko právny zástupca žalobcu si žiadne trovy právneho zastúpenia neuplatnil do vyhlásenia rozhodnutia súdom a tieto ani v lehote troch dní od vyhlásenia rozhodnutia v zmysle zákona nevyúčtoval, a naviac ide o trovy konania, o ktorých súd rozhoduje len na návrh, nie z úradnej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd SR

v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného súdu,

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha ( ).