Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-473-2012.pdf
PDF · 78.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/473/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. M. U. nar. XX.X.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi dieťaťa rodičov V. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v G. T. D. T. U. X. I. Č.. XX/ XX a M. U. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v G. T. D. T. W. O.. Č.. XX/X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.9.2012 č. k. 8P/124/2012-59 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 7.4.2010 č.k. 11P/783/2009-37 od otca pre mal. Richarda zo 70 Eur mesačne na 90 Eur mesačne od 1.9.2012, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že zamietne návrh na zvýšenie výživného. Poukázal na to, že na to, že musel predať auto, aby si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť v pôvodnom rozsahu 100 Eur mesačne (kým nedošlo k jeho zníženiu na 70 Eur mesačne). Spochybnil niektoré matkou deklarované potreby maloletého na zubný strojček a lieky a na druhej strane vyzdvihol potrebu financovania tých výdavkov na mimoškolskú činnosť maloletého, na ktorých sa dobrovoľne podieľa. Upresnil, že si požičiava, len aby mohol zobrať maloletého na výlety a kupovať mu športové potreby na koníčky, ktoré majú spoločné. Jeho momentálny dlh u matky je 500 Eur. Nestotožnil sa s úvahou konajúcej sudkyne, že má vysokú životnú úroveň, ak si mohol dovoliť kúpiť bicykel, rybársku povolenku a motorový čln a v tejto súvislosti uviedol, že bicykel mu stačí kúpiť raz a nie každý mesiac, rovnako ako povolenku za 100 Eur ročne, t.j. len 8,30 Eur mesačne a motorový čln je obyčajný nafukovací poháňaný na autobatériu. Zdôraznil, že maloletému vždy prispieval na potreby aj dobrovoľne, ešte v čase keď pracoval v zahraničí mu platil internet, kúpil mu fotoaparát, DVD prehrávač, počítač s tlačiarňou a telefón, aby mohli byť spolu v kontakte. Poznamenal, že predal auto za 100.000,- Sk a nie za 150.000,- Sk tak, ako uviedol súd prvého stupňa. Konštatoval, že ani z bytu mu neostala žiadna finančná čiastka, pretože 750.000,- Sk si s matkou rozdelili po 250.000,- Sk a zo zvyšku sa opravilo auto po nehode a splatili sa spoločné pôžičky a dlhy, avšak nie všetky, pretože mu ostalo splácať úver na byt a jeho rekonštrukciu po 55,60 Eur. Upresnil, že garáž mu darovala jeho matka kvôli záruke na úver na kúpu bytu. Poukázal na to, že matka maloletého si zarába ako masérka a že nepreukázala svoje výdavky na bývanie, ktoré jej rodičia odpustia, keď má iné vysoké výdavky.
Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny, aj keď podľa jej názoru je v schopnostiach a možnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého ešte viac. Vyjadrila presvedčenie, že otec uprednostňuje uspokojovanie vlastných potrieb pred potrebami maloletého a ak vlastní hnuteľné veci väčšej hodnoty, je si z nich schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Zdôraznila, že otec by už nemal splácať žiadne spoločné pôžičky, pretože sa po rozvode manželstva vysporiadali tak, aby zvyšok peňazí z predaja bytu použil práve na tento účel. Spochybnila tvrdenia otca o tom, že mu matka darovala garáž kvôli poskytnutiu úveru a v tejto súvislosti poukázala na to, že otec nadobudol garáž v roku 2009 a úver si bral až v roku 2012. Konštatovala, že ju otec nevyužíva, ale prenajíma, pričom priemerné nájomné v mieste ich bydliska sa pohybuje okolo 50 Eur mesačne. Nepoprela tvrdenie otca, že si spravila masérsky kurz, ale zároveň dodala, že si ho spravila preto, aby mohla získať viac prostriedkov pre maloletého. Zámer sa jej však zatiaľ nepodarilo realizovať.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak zvýšil výživné od otca pre mal. M.d 1.9.2012 do budúcna. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletého, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie čistého priemerného mesačného príjmu otca o 78,88 Eur z 340,99 Eur na 419,87 Eur bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o 20 Eur mesačne a výživné 90 Eur mesačne vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť, vývoju jeho nákladov a aj odôvodneným potrebám mal. M.. Pokiaľ otec spochybňoval rozsah odôvodnených potrieb maloletého, odvolací súd uvádza, že medzi ne nepatria len výdavky na školu, lieky a zdravotné pomôcky, ale aj na bývanie, stravu, hygienické potreby, záujmovú činnosť a iné, ktoré sú rozhodne aspoň raz také vysoké ako zvýšené výživné 90 Eur mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň len 3 Eurá. Keďže takto zvýšené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, je nepochybné, že matka dopĺňa zdroj jeho výživy zo svojho príjmu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, z čoho vyplýva, že jej podiel na výživnom je porovnateľný ak nie vyšší ako otcov, preto sú bez právneho významu domnienky otca, že si ešte dokáže niečo zarobiť naviac prostredníctvom vykonávania masáží, na ktoré si spravila kurz. Odvolací súd oceňuje dobrovoľné plnenia otca nad rámec jeho vyživovacej povinnosti, no zároveň dodáva, že dobrovoľné financovanie spoločných záľub prichádza do úvahy až potom, ako má maloleté dieťa zabezpečené všetky ostatné nevyhnutnejšie potreby. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi ostane z jeho príjmu aj po zaplatení výživného dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie jeho potrieb v rozsahu primeraného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil mal. M. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Konkrétne, z príjmu 419,87 Eur mesačne mu ostane po odpočítaní výživného v rozsahu 90 Eur mesačne ešte 329,87 Eur, ktoré postačujú na uspokojovanie jeho výdavkov na bývanie aj na vlastnú výživu bez ohrozenia jeho základných potrieb. Odvolací súd v tejto súvislosti na rozdiel od súdu prvého stupňa akceptoval výdavky
otca na zabezpečenie vlastnej domácnosti v podobe splátok úveru po 123 Eur mesačne, pretože sú len o 43 Eur vyššie, akoby si byt ďalej prenajímal a predstavujú investíciu do trvalej hodnoty, ktorú podľa zákona v budúcnosti môže mal. M. zdediť. Na druhej strane však zohľadnil aj potencionálny príjem otca z prenájmu garáže v rovnakom rozsahu, pretože z vykonaného dokazovania nezistil žiadnu prekážku, ktorá by mu bránila získavať z jej vlastníctva výnos. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného musí prihliadať podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine aj na majetkové pomery povinného, t.j. na vlastníctvo nehnuteľností, ich reálnu potrebu a možnosť využitia vrátane získavania výnosov z nich, prípadne dôvod ich nevyužívania. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa nezohľadnil výdavky otca na splácanie úveru, ktorý zobral s matkou maloletého ešte za trvania manželstva v rozsahu 55,60 Eur mesačne, pretože otec na tento účel dostal z predaja bytu pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov 250.000,- Sk a navyše predal auto za 100.000,- Sk, ktoré nadobudli za trvania manželstva. Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere na č.l. 31 pritom vyplýva, že rodičia maloletého si zobrali úver ešte v menšom rozsahu 335.000,- Sk. Odvolací súd neakceptoval tvrdenia otca, že časť z týchto prostriedkov investoval do opravy osobného motorového vozidla, pretože toto tvrdenie (na rozdiel od všetkých ostatných) nijakým spôsobom nepreukázal. Záverom odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podľa týchto zákonných ustanovení je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.