Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/79/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému E. E., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01.08.2023 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaný E. E., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., adresa na doručovanie: T., T. XX, živnostník, na slobode,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

že ako rodič v Žiline a všade tam, kde sa zdržiaval v období od 29.10.2020 do súčasnosti i napriek zákonnej povinnosti, ktorá mu vyplýva priamo zo o rodine v platnom znení, ako i napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Námestove č. k. -83 zo dňa 17.09.2020 právoplatným a vykonateľným dňom 29.10.2020 bol povinný prispievať na výživu maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, vyživovaciu povinnosť si vôbec neplnil, čím mu takto vznikol dlh na bežnom výživnom k rukám oprávnenej L. E., trvale bytom P., T. Y. 57 vo výške 10.200,- Eur, a takto konal po dlhší čas, hoci v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch bol za taký čin odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline pod sp. zn. zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa 24.06.2021, a vyživovaciu povinnosť si napriek svojim osobným pomerom a schopnostiam zavinene neplnil, počas celého obdobia neplatenia výživného bol živnostníkom, tiež bol v období od 27.08.2020 do 18.12.2020, od 04.01.2021 do 20.05.2021 zamestnancom spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE, v období od 06.07.2020 do 11.08.2020, od 30.05.2021 do 27.10.2021, od 03.11.2021 do 29.04.2022 a od 01.06.2022 do 30.09.2022 zamestnaný v spoločnosti TIMARA s. r. o. Kralupy nad Vltavou, mal tak pravidelný príjem, dňa 30.09.2022 ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť, čím sa o pravidelný príjem pripravil, a následne nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a ani iné štátne sociálne dávky, nezrušil živnosť, nezaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo dňa 30.09.2022 podala na E. E. obžalobu pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona.

Na obvineného bol dňa 17.01.2023 vydaný príkaz na zatknutie, pretože obvinený nepreberal súdne zásielky na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie s poznámkou, že sa z uvedenej adresy odsťahoval. Príkaz na zatknutie bol zrealizovaný, obvinený bol dňa 20.02.2023 predvedený pred zákonnú sudkyňu, zmenil adresu na doručovanie, zároveň bol poučený o povinnosti oznámiť každú zmenu adresu a tiež o právnych dôsledkoch neprevzatia súdnych zásielok, vrátane rozhodnutí súdov, tiež bol poučený o možnosti vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti a bol mu oznámený termín hlavného pojednávania. Obžalovaný sa na nariadené hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil, neodstavil sa ani na odročené hlavné pojednávania, ktoré boli vykonané v jeho neprítomnosti, keďže vec bolo možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného, obžalovaný bol vypočutý v prípravnom konaní, obžaloba mu bola riadne doručená a na pojednávanie bol riadne a včas predvolaný a tiež bol písomne a aj výslovne upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti.

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2023, na návrh prokurátora bola postupom podľa prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 11.04.2022. Obžalovaný sa v prípravnom konaní k neplneniu vyživovacej povinnosti priznal. Vypovedal, že je pravdou, že si v období od 29.10.2020 vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom neplnil. Výživné mu bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Námestove na syna B. sumou 150 Eur a L. sumou 150 Eur mesačne k rukám ich matky vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca. Vyživovacej povinnosti a aj dlhu na výživnom si je vedomý, tiež si je vedomý, že dlh na výživnom sa mu zvyšuje každý mesiac o 300 Eur. V januári 2020 sa presťahoval do Českej republiky, do T. Od začiatku pracoval pod pracovnou agentúrou TYMARA s.r.o. Praha, cez ktorú bol ubytovaný v ubytovni v T. nad E.. Pre agentúru pracoval asi 3 až 4 mesiace, kde mal príjem v čistom 15.000 až 20.000 Kč. Potom začal Covid a všetkých prepustili, a tak sa zamestnal brigádne v Liberci na koňskom ranči, zarobil 15.000 Kč mesačne a na ranči bol aj ubytovaný. Na ranči pracoval si 2 až 3 mesiace a následne sa presťahoval do Plzne, kde sa zamestnal ako skladník v spol. Panasonic, kde pracoval asi 10 mesiacov a poberal mzdu v čistom vo výške 20.000 Kč. Pracoval tu pod pracovnou agentúrou. V máji 2021 sa vrátil späť do T., zamestnal sa pod pracovnou agentúrou TYMARA s.r.o. Praha, v skladoch v Zdibech, kde pracoval od mája 2021 do októbra 2021, a potom ho presunuli do Makra Kozomín, kde pracoval aj v čase jeho výsluchu. Jeho čistý mesačný príjem bol okolo 20.000 Kč. Zamestnávateľovi vyživovaciu povinnosť nenahlásil, v rozhodnom období pracoval stále, ak nie na pracovný pomer, tak brigádne. Na úrade práce sa nikdy nezaevidoval a ani nepobral žiadne dávky. Okrem L. a B. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na dcéru D., ktorá už má 18 rokov. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Tak ako uviedol, je si vedomý vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom, návrh na zníženie vyživovacej povinnosti nepodal. K dôvodom, pre ktoré neplatí výživné na deti sa nechce vyjadrovať. V minulosti už bol pre neplatenie výživného odsúdený na nepodmienečný trest, bol odsúdený za neplatenie výživného na dcéru D.. Je fajčiar, denne vyfajčí krabičku cigariet, fajčí cigarety zn. Camel. Nesnažil sa dlh na výživnom zaplatiť. Pri výsluchu dňa 20.02.2023 uviedol, že pracuje v Nemecku a z tohto dôvodu, po podaní obžaloby nepreberal poštu.

Svedkyňa L. E. vypovedala, že obžalovaný od 29.10.2020 jej na výživnom na maloleté deti neuhradil žiadnu sumu. Z tohto dôvodu niekedy v roku 2021 požiadala o vyplácanie náhradného výživného, ktoré je jej vyplácané vo výške 300 Eur mesačne. Nevie uviesť presný dlh na výživnom. Čo sa týka mal. detí, mal. B. od septembra 2023 začne navštevovať prvý ročník Základnej školy a L. od septembra 2023 začne navštevovať predškolské zariadenie. Momentálne obe deti navštevujú materskú škôlku, o obžalovanom nevie nič uviesť, s deťmi sa vôbec nekontaktuje. Návrh na zníženie výživného nepodal.

Má vedomosť o tom, že bývalý manžel má ešte vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá už má 18 rokov a tiež by mal mať vyživovaciu povinnosť voči dcére, ktorá je v Českej republike, ktorá má asi 15 rokov. Mal. B. navštevuje škôlku od 3 rokov a L. navštevuje škôlku od 2 rokov. Ona pracuje v spol. Cable connect Nižná. Jej príjem v čistom je 700 Eur mesačne. V tejto spoločnosti pracuje od 08.03.2022, Predtým pracovala v spol. Zetor, kde mala príjem 500-600 Eur mesačne a ešte predtým pod pracovnou agentúrou vo firme Color track, kde mala tiež 500-600 Eur mesačne. Býva iba s deťmi v podnájme, ktorý platí vo výške 340 Eur. Je matka samoživiteľka. Čo sa týka výdavkov, len za škôlku na obe deti platí každý mesiac 120 Eur. Keď žila s obžalovaným v manželskom zväzku, zobrali si pomerne vysoký úver, manžel bol spoludlžník, mesačné splátky by mali byť 400 Eur, ktoré ona nespláca, keďže nemá finančné prostriedky. Prestali úver splácať, už keď žili spolu, pretože obžalovaný raz robil, raz nerobil. V čase rozvodu mal obžalovaný otvorenú živnosť v oblasti stavebníctva. Potom niekde odišiel do Čiech, nevedela kde sa zdržiava. Nechodil ani na súdne pojednávania, nebol ani pri rozvode manželstva. Po rozvode manželstva, ani raz nezaplatil výživné na mal. deti, na výživné na deti neprispel žiadnou sumou a s deťmi sa ani nestretol. Naposledy videl dcéru L. keď mala dva roky. Obžalovaný všade narobil dlhy. Už keď spolu žili, jeho pracovná morálka nebola dobrá. Nikdy nevydržal nikde pracovať. Pridal sa k tomu aj alkohol, potom začal zháňať aj nejaké zákazky. Zobral si pod seba aj nejakých ľudí, ale peniaze, ktoré prijal na stavebný materiál, minul a stavebný materiál nevyplatil. Na poslednom pojednávaní dňa 01.08.2023 svedkyňa potvrdila, že obžalovaný na výživnom neuhradila ani euro. Za celé obdobie jej neuhradil ani raz výživne na maloleté deti.

Podľa boli na hlavnom pojednávaní oboznámené listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 17.09.2020, rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 17.09.2020, trestný rozkaz Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 12.03.2020, rodné listy maloletých detí, správa Mestského úradu Kralupy nad Vltavou, správa Úradu práce ČR, Mělník, správa Okresnej správy Sociálneho zabezpečenia Mělník, správa od zamestnávateľa MoXoM, s.r.o. Praha, od zamestnávateľa WRAP eu, s.r.o. Praha, potvrdenia o mzde, potvrdenie a správy spoločnosti TYMARA s.r.o., správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, správy mobilných operátorov, správa Sociálnej poisťovne, správa Mestského úradu Kralupy nad Oravou a iné.

Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že obžalovanému bola rozsudkom Okresného súdu Námestove sp. zn. zo dňa 17.09.2020 právoplatným a vykonateľným dňa 29.10.2020 uložená povinnosť prispievať na výživu jeho maloletých detí B. E. sumou 150 Eur mesačne a L. E. sumou 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Trestným rozkazom Okresného súdu v Žiline pod sp. zn. zo dňa 12.03.2020, právoplatným dňa 24.06.2021 bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky. zo správy spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE vyplynulo, že v období od 27.08.2020 do 18.12.2020 a od 04.01.2021 do 20.05.2021, zo správy spoločnosti TYMARA s.r.o. Kralupy nad Vltavou vyplynulo, že pre túto spoločnosť pracoval v období od 06.07.2020 do 11.08.2020, od 30.05.2021 do 27.10.2021, od 03.11.2021 do 29.04.2022 a od 01.06.2022 do 30.09.2022, dňa 30.09.2022 obžalovaný ukončil pracovný pomer dohodou na vlastnú žiadosť. Zároveň zo správ z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z 10.05.2023 vyplynulo, že sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a ani o príspevky k dávke a taktiež si nepodal žiadosť o iné sociálne dávky, zo správy sociálnej poisťovne z 10.05.2023 bolo zistené, že od 01.06.2021 nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok nemocenského poistenia a úrazového poistenia, nepoberá ani dávky v nezamestnanosti a ani dávky garančného poistenia, ktoré sú vyplácané sociálnou poisťovňou, z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že je evidovaný ako živnostník v oblasti stavebných prác od 25.06.2018, pričom živnosť v tejto oblasti prevádzkoval aj pred týmto obdobím, a to od roku 2002 do roku 2014. Z potvrdenia o príjmoch vyplynulo, že v spol. TYMARA s.r.o. mal príjem za 7/2020 v čistom 20.861 Kč, 8/2020 v čistom 7.785 Kč, 5/2021 v čistom 1.374 Kč, 6/2021 v čistom 27.329 Kč, 7/2021 v čistom 40.562 Kč, 8/21 v čistom 25741 Kč, 9/2021 v čistom 33.379 Kč, 10/2021 v čistom 21.502 Kč, za obdobie od 11/2021 do 4/2022 v celkovej výške v čistom 151.673,00 Kč + nemocenské dávky 9.140 Kč. Pracovný pomer rozviazaný dohodu k 30.09.2022 na žiadosť obžalovaného z dôvodu, že si našiel inú prácu. Zo správy spol. MoXoM, s.r.o. vyplynulo, že obžalovaný bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 18.3.2020 do 02.04.2020 na pozícii skladový manipulant, neuviedol žiadnu vyživovaciu povinnosť, pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe a jeho príjem bol nasledovný: v 3/2020 10.859 Kč, v 4/2020 0 Kč. Zo správy spol. WRAP eu, s.r.o. Vinohrady vyplynulo, že v spoločnosti pracoval od

28.01.2020 do 16.03.2020, vyživovaciu povinnosť nenahlásil a jeho dosiahnutý príjem: 1/2020 v čistom 4.806 Kč, 2/2020 v čistom 17.772 Kč a 3/2020 v čistom 15.509 Kč. Príjem v spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE v období od 27.08.2020 do 18.12.2020 v čistom 74.824 Kč, a od 04.01.2021 do 20.05.2021 v čistom 72.840 Kč. Obžalovaný nie je evidovaný v evidencii miestnych daní z nehnuteľností, Mesto Žilina eviduje nedoplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad vo výške 225,30 Eur.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona, sa dopustí, kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil čo i len z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného, tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Podľa o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Páchateľom trestného činu podľa Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá má povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Obžalovaný, ako rodič mal v rozhodnom období podľa o rodine v platnom znení zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorej rozsah bol určený aj súdnym rozhodnutím, konkrétne rozsudkom Okresného súdu Námestove č. k. -83 zo dňa 17.09.2020 právoplatným a vykonateľným dňom 29.10.2020 bol povinný prispievať na výživu maloletého B. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. L. E., nar. XX.XX.XXXX, sumou 150 Eur mesačne, vždy do 20. dňa každého kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. V trestnom konaní sa súdom posudzuje otázka zavinenia na súdenom prečine, pričom súd nie je viazaný rozhodnutím súdu v civilnom konaní a takéto rozhodnutie, ak bolo vydané, ako tomu bolo aj v tejto trestnej veci, sa posudzuje ako listinný dôkaz. Zo zákona o rodine vyplýva, že každé dieťa má zákonný nárok na výživné a každému rodičovi je zákonom o rodine uložená povinnosť výživné plniť, pričom ich vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Schopnosti a možnosti povinného neurčuje len rozsah príjmu povinného, ale aj reálne možnosti tejto osoby uplatniť sa v pracovnom procese.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní mal bez akýchkoľvek pochybnosti za preukázané, že bolo v schopnostiach a možnostiach obžalovaného, za celé sledované obdobie zabezpečiť si príjmy, z ktorých mohol uhrádzať výživné po celú rozhodnú dobu, za ktorú bol obžalovaný aj uznaný vinným. Obžalovaný ako rodič maloletých detí, v rozhodnom čase vymedzenom v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku si vôbec, ani v zákonom stanovenom minimálnom rozsahu neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom B. E. a L. E.. Skutočnosť, že obžalovaný si počas celého rozhodného obdobia vôbec neplnil vyživovaciu povinnosť, a to ani v minimálnom rozsahu, bola bezpečne preukázaná jednak priznaním obžalovaného v prípravnom konaní, ktorého výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní a tiež výpoveďou svedkyne L. E., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že obžalovaný jej ani jediný krát, za celé rozhodné obdobie neprispel žiadnou čiastkou na výživu svojich maloletých detí. Obžalovaný sa ani nesnažil vysvetliť dôvod neplatenia výživného, pričom uviedol, že už bol za neplatenie výživného právoplatne odsúdený. Zároveň mal súd za preukázané, že obžalovaný si svoju povinnosť neplnil zámerne (úmyselne), a to i napriek tomu, že v rozhodnom období pracoval a mal finančné prostriedky, dokonca si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil, a to i napriek tomu, že bol za takýto trestný čin opakovane odsúdený a dokonca výživné neplatil a ani neprejavil snahu výživné platiť aspoň v minimálnej výške, a to napriek tomu, že mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia za rovnaký trestný čin. Z vykonaných listinných dôkazov mal súd preukázané, že finančná situácia obžalovaného mu umožňovala platiť výživné na maloleté deti,

obžalovaný v rozhodnom období bol zamestnaný a mal príjem. Obžalovaný už pred rozhodným obdobím v roku 2020 od januára do marca pracoval v spol. WRAP eu, s.r.o. Vinohrady, následne sa od marca do apríla 2020 zamestnal v spol. MoXoM, s.r.o.; od 7/2020 do 8/2020 bol zamestnaný v spol. TYMARA s.r.o. Obžalovanému tak nič nebránilo, nájsť si zamestnanie a zapojiť sa do pracovného procesu, mal dostatok skúseností a aj pracovných príležitostí. V rozhodnom období obžalovaný pracoval v spoločnosti ALIANCE OF WORK AGENCY SE od augusta 2020 do mája 2021 s priemerným mesačným príjmom v čistom: 16.220 Kč a od 5/2021 do 4/2022 (vrátane) sa zamestnal v spoločnosti TIMARA, s.r.o. Praha s priemerným mesačným príjmom v čistom: 26.792 Kč a následne sa opäť zamestnal na štyri mesiace v tejto spoločnosti TYMARA, s.r.o. Praha od 01.06.2022 do 30.09.2022 s priemerným mesačným príjmom v čistom 26.054 Kč, pričom pracovný pomer obžalovaný rozviazal dohodu k 30.09.2022 z dôvodu, že si našiel inú prácu. Obžalovaný tým, že rozviazal pracovný pomer, vedomý si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti, sa tak vlastným zavinením pripravil o pravidelný mesačný príjem v čistom 26.054 Kč (v prepočte cca 1.050 eur), z ktorého mohol s prehľadom platiť výživné v rozsahu stanovenom mu súdom, keďže výživné má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy v jeho základnej skutkovej postate stačí, ak páchateľ dva mesiace v období dvoch rokov si čo i len z nedbanlivosti neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného. V danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný v období od 29.10.2020 do súčasnosti, nielenže dva mesiace, ale takmer dva roky si svoju vyživovaciu povinnosť zámerne vôbec neplnil voči svojim dvom maloletým deťom, ktorých je preukázateľne rodičom. Súd nemal žiadnu pochybnosť ani čo do naplnenia subjektívnej stránky tohto trestného činu. Pre naplnenie znakov trestného činu zanedbania povinnej výživy, pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti voči páchateľovi postačuje nedbanlivostná forma. V tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil úmyselnou formou, a to formou priameho úmyslu § 15 písm. a/ Tr. zákona, a to v období od 29.10 2020 minimálne do 30.09.2022, t.j. do doby, dokedy bol zamestnaný v spol. TYMARA s.r.o., pričom pracovný pomer rozviazal obžalovaný dohodu k 30.09. 2022 z dôvodu, že si našiel inú prácu. Obžalovaný tým, že dohodou rozviazal pracovný pomer so spol. TYMARA s.r.o., pričom k rozviazaniu pracovného pomeru, tak ako to vyplynulo zo správy spol. TYMARA, došlo na základe žiadosti obžalovaného, prevzal na seba riziko zodpovednosti, že si nájde minimálne rovnako dobre platenú prácu, keďže je rodičom maloletých detí, teda prácu s príjmom, z ktorého si bude môcť plniť svoju zákonnú povinnosť. Obžalovaný si bol vedomý svojej vyživovacej povinnosti, a ak sa aj následne pripravil o ďalší príjem, z ktorého by mohol uhrádzať výživné, bolo to len jeho vlastné rozhodnutie a obžalovaný sa tak dobrovoľne vystavil riziku, čo ho nezbavuje povinnosti plniť si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. V prípade, ak by aj obžalovaný po tom, ako z vlastnej iniciatívy dňa 30.09.2022 rozviazal pracovný pomer, by sa dostal do situácie, že ostal bez príjmu, aj v takomto prípade by neplnením vyživovacej povinnosti naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy, a to minimálne formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písm. b/ Tr. zákona, prípadne vedomej nedbanlivosti. Naviac, keďže okresný súd vykonával hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, aby vylúčil akékoľvek pochybnosti ohľadom zavinenia obžalovaného, boli zabezpečené správy k osobe obžalovaného, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný po dátume 30.09.2022 sa nezaevidoval na úrade práce, nepoberal žiadne nemocenské dávky, čomu by tak bolo v prípade jeho zdravotných problémov, a zároveň ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi, z čoho súd mal preukázané, že obžalovaný, tak ako to aj prezentoval pri realizácii príkazu na zatknutie, pracuje v zahraničí a naďalej ignoruje svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojich maloletých detí. Zároveň súd zistil, že na strane obžalovaného nie sú žiadne zdravotné prekážky, ktoré by mu bránili zapojiť sa riadne do pracovného procesu a zabezpečiť si pravidelný príjem.

Súd po vykonanom dokazovaní nemal pochybnosti, že obžalovaný sa dopustil súdeného skutku, čím aj naplnil obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b/, c/ Tr. zákona. Obžalovaný sa dopúšťal súdeného prečinu úmyselnou formou (§ 15 písm. a/ Tr. zákona), po tom ako rozviazal pracovný pomer v spol. TYMARA, s.r.o. Praha k 30.09.2022, od tejto doby mal súd preukázané zavinenie na súdenom prečine minimálne formou nepriameho úmyslu. Keďže sa jedná o trváci trestný čin s prvkami hromadného trestného činu, súd upravil skutkovú vetu súdeného prečinu oproti podanej obžalobe do doby vyhlásenia rozsudku a zároveň upravil výšku dlhovaného výživného. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti skutku, mal súd za to, že obžalovaný minimálne do 30.09.2022 mal dostatok finančných prostriedkov, aby si plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť, a to v rozsahu stanovenom súdom, pretože mal dostatočný pravidelný príjem a po uvedenom dátume, bolo v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjmy tak, aby výživné uhrádzať mohol, čomu nepriamo nasvedčuje, že po tom, ako z jeho iniciatívy došlo k rozviazaniu pracovného pomeru, nezaevidoval sa na úrade práce, nepoberal žiadne nemocenské dávky a ani nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znemená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu objektom súdeného prečinu, rovnako osobou obžalovaného, jeho kriminálnou minulosťou, obžalovaný už bol v nedávnej minulosti opakovane odsúdený za rovnaký trestný čin, skutok spáchal ako viacnásobný špeciálny recidivista.

K osobe obžalovaného po prečítaní a oboznámení sa so správami súd zistil, že zo správy z miesta trvalého bydliska nevyplynuli na obžalovaného žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho potrestanie. Z odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri trestov má 8 záznamov, z toho okrem posledného záznamu sú všetky jeho predchádzajúce odsúdenia zahladené. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. z 12.03.2020, ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní do 25.06.2023. Zároveň z odpisu z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný bol celkom už štyrikrát právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zákona, z toho trikrát bol pre tento trestný čin odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, odsúdenia sú zahladené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného existuje prevaha priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu a ani priťažujúcu okolnosť. Na posledné odsúdenie súd ako na priťažujúcu okolnosť neprihliadal, keďže predchádzajúce odsúdenie bolo súčasťou popisu skutkovej vety súdeného prečinu (§ 38 ods. 1 Tr. zákona). Keďže súd nezistil prevahu priťažujúcich a ani poľahčujúcich okolností, pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby od 1 roka do 5 rokov. Obžalovanému súd uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, obžalovaný spáchal súdený skutok počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a podmienečný trest mu tak nebolo možné uložiť (§ 49 ods. 2 Tr. zákona). Súd neuvažoval nad uložením alternatívneho druhu trestu, keďže obžalovaný už bol za rovnaký trestný čin celkom 4-krát odsúdený, na jeho prevýchovu tak bolo vplývané ukladaním podmienečných ako aj nepodmienečných trestov, pričom obžalovaného od spáchania trestného činu neodradila ani hrozba premeny podmienečného trestu, ktorý mu bol uložený za rovnaký trestný čin. Je tak potrebné vzhľadom na kriminálnu minulosť obžalovaného zdôrazniť, že ide o skúseného, a aj špeciálneho recidivistu, ktorý sa trestných činov dopúšťa dlhodobo. Jeho bohatá kriminálna minulosť jasne dokumentuje, že nemá záujem viesť riadny život. Dokumentuje to aj to, že žiadny z doposiaľ mu uložený trest, neviedol k jeho prevýchove a náprave, pričom obžalovaný absolútne ignoruje morálne i zákonné normy spoločnosti. Za takejto situácie súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest vo výmere 2 roky. V zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10-tich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu pre iný úmyselný trestný čin, v tejto súvislosti súd odkazuje na rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. , obžalovaný si nepodmienečný trest za úmyselný trestný čin vykonal dňa 28.08.2014.

Takto uložený trest pokladá za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsobu jeho vykonania a jeho následok a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (, , )

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (, )

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech ( )

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli ( )

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli ( )

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v neprospech obžalovaného (, ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu ( ).

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (, )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.