Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Csp-191-2016.pdf
PDF · 77.68 KB
Case nature
Subarea
14Csp/191/2016
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zast. Spotrebiteľské Centrum n.o., so sídlom Andyho Warhola 0/33, 068 01 Medzilaborce proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s. v konkurze a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. správcom podstaty E. F. B., so sídlom kancelárie Hlavná 81/A, 040 01 Košice, o zaplatenie 4.779,93 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie vo veci z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 4.779,93 Eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.
2. V priebehu konania uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 31K/28/2017, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 29.01.2018 bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz. Na základe uvedeného rozhodnutia súdu došlo podľa § 47 ods.1 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej iba ako „ZKR“) k prerušeniu konania v prejednávanej veci a prestali v ňom plynúť lehoty.
3. Následne súd pravidelne z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Košice I zisťoval, či konkurz vyhlásený na majetok úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, nebol skončený.
4. S účinnosťou od 01.01.2020 bolo novelizované ustanovenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia správca má možnosť z vlastnej iniciatívy podať návrh na pokračovanie v konaní do prvej chôdze veriteľov, resp. do uplynutia lehoty určenej vo výzve súdu, ktorého konanie bolo prerušené. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví (z dôvodovej správy k zákonu č. 390/2019 Z.z.).
5. Súd postupoval podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. a vyzval správcu konkurznej podstaty, aby súdu v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy písomne oznámil, či navrhuje pokračovanie v predmetnom konaní. Na predmetnú výzvu v stanovenej lehote správca konkurznej podstaty nereagoval.
6. Výzvou zo dňa 09.06.2023 vyzval súd aj žalovaného úpadcu, aby písomne oznámil, či navrhuje pokračovanie v predmetnom konaní. Výzva bola žalovanému doručená dňa 25.06.2023. Vo výzve súd uviedol, že konanie je v zmysle § 47 ods. 1 ZKR prerušené, pričom nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote, má v zmysle § 47 ods. 4 ZKR účinky späťvzatia žaloby. Súd vo výzve súčasne poučil žalovaného úpadcu o právnej fikcii v tom zmysle, že ak sa žalovaný v uvedenej lehote nevyjadrí, súd bude mať za to, že nepodáva návrh na pokračovanie v konaní. Na predmetnú výzvu v stanovenej lehote správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nereagovali.
7. Podľa § 44 ods. 1 ZKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
8. Podľa § 47 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
9. Podľa § 47 ods. 4 ZKR, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
10. Podľa § 206j ZKR, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
11. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j ZKR použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.
12. V zmysle § 47 ods. 4 ZKR má nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník (úpadca), na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby, čím sa nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Uvedený záver je v súlade so znením dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, z ktorého vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanovenie uvádza nasledovné: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní súd pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe, ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto
plnenie môže byť uspokojené, až tzv. ako by za konkurzom (t.j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený.
13. Zo znenia § 47 ods. 4 ZKR, ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastávajú aj vtedy, pokiaľ dlžník na strane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní a ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní.
14. V prejednávanej veci žalovaný a ani správca žalovaného na výzvu súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby a súdu vzniká povinnosť rozhodnúť procesným postupom podľa § 145 ods. 1zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“).
15. Späťvzatie žaloby je procesným úkonom Civilného sporového poriadku, z ktorého je možné jednoznačne ustáliť, že žalobca na prejednaní svojho návrhu netrvá. Zákonodarca tento úkon žalobcu (od 01. 01. 2020) nahradil zákonným ustanovením § 47 ods. 4 ZKR s jasným úmyslom, aby mal súd povinnosť konanie podľa § 47 ods. 4 ZKR v spojení s § 145 ods. 1 CSP zastaviť. Späťvzatie žaloby žalobcom sa nevyžaduje. Tým, že účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, že by so späťvzatím v zmysle § 146 ods. 1 CSP nesúhlasila.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť procesné zavinenie. Zavinenie v zmysle súdnej praxe treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V predmetnej veci sa totiž jedná o objektívnu skutočnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania. Z uvedeného dôvodu, preto nie je možné využiť postup podľa § 256 CSP.
19. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán ich náhradu nepriznal a to z dôvodu, že v danom prípade k zastaveniu konania došlo zo zákona ( § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.), a teda nemožno hovoriť o úspechu, resp. neúspechu v predmetnom spore.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.