Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-5732-2012.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Subarea
20Er/5732/2012
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpený: Ing. Marika Bodnár (predtým B.), nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., proti povinnému: D. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX E., o vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného za obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2012 vo výške 2.190,87 Eur a bežného výživného vo výške 66,39 Eur mesačne od 1.10.2012 do budúcna a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom, Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice,
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi, Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, trovy exekúcie nepriznáva.
III. Súdny exekútor, Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice, je povinný vrátiť preddavok na odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 33,19 Eur, na účet Mestského súdu Košice, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Súd na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2012 a žiadosť súdneho exekútora vydal dňa 08.11.2012 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného za obdobie od 1.1.2010 do 30.9.2012 vo výške 2.190,87 Eur a bežného výživného vo výške 66,39 Eur mesačne od 1.10.2012 do budúcna a trov exekúcie. Súdny exekútor prevzal poverenie dňa 19.11.2012.
2. Súd zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo vedené Okresným súdom Košice I. pod sp. zn. 14D/422/2020, Dnot 182/2020.
3. Súd sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Košice I., vydaného prostredníctvom notára JUDr. Kataríny Pravotiakovej ako súdneho komisára, sp. zn. 14D/422/2020, Dnot 182/2020 zo dňa 21.06.2021, právoplatným dňa 21.06.2021, ktorým schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, podľa ktorej dedičstvo nadobudli deti poručiteľa, ktorým je aj oprávnený v tomto exekučnom konaní.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoUNEK), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
13. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“), procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
14. Podľa § 64 CSP, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
15. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
16. Podľa § 7 ods. 1 a 2 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.
17. Podľa § 579 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne vykonať dlžník. Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
18. Podľa § 584 Občianskeho zákonníka, ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
19. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Keďže povinný zomrel, je zrejmé, že nemá ďalej spôsobilosť byť účastníkom v exekučnom konaní, tak ako to predpokladajú ustanovenia CSP. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného zásadne nezanikajú, ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa (povinného) stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Tie práva, ktoré sa viažu výlučne na osobu dlžníka, prípadne veriteľa, však smrťou jedného
z nich zanikajú. Týmto právom, resp. povinnosťou je aj vyživovacia povinnosť, ktorá zaniká smrťou oprávnenej osoby (právo), resp. smrťou osoby povinnej poskytovať výživné (povinnosť).
20. V danom prípade predmetom exekúcie bolo aj právo oprávneného na plnenie bežného výživného od povinného, ktoré bolo ako vyživovacia povinnosť majúca povahu osobného práva, viazané výlučne na osobu povinného a na dedičov preto táto jeho povinnosť neprechádza. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 2128/2003, v zmysle ktorého: „Vyživovacia povinnosť a tomu zodpovedajúce právo na výživné môžu vzniknúť iba osobám, ktoré sú navzájom v určitom vzťahu. Je právom majetkovým, so zreteľom k už uvedenej väzbe osoby oprávnenej a povinnej výživou je však osobným právom, ktoré v zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka zaniká smrťou oprávneného aj smrťou povinného (§ 104 Zákona o rodine). Dávky výživného splatné ku dňu smrti môžu byť predmetom dedičstva, pretože ako dlh, či pohľadávka prechádzajú na právneho nástupcu zomrelého.“
21. Súd preto konštatuje, že právo oprávneného na bežné výživné, priznané exekučným titulom zaniklo v zmysle § 579 ods. 1 Občianskeho zákonníka smrťou povinného dňa 28.09.2020, nakoľko vyživovacia povinnosť v zmysle § 62 a nasl. Zákona o rodine je vzhľadom na svoju povahu a účel povinnosťou osobného charakteru, nakoľko jej obsahom je plnenie bezvýhradne viazané na osobu povinného - rodiča.
22. Ak sa stane určitá osoba súčasne subjektom práva (veriteľom pohľadávky) i subjektom povinnosti (dlžníkom) z toho istého záväzkového vzťahu, záväzok zanikne splynutím. Splynutie (konsolidácia) teda spočíva v spojení veriteľstva a dlžníctva z určitého záväzku v jednej osobe. K splynutiu dochádza najmä pri dedení, keď sa dlžník stane dedičom svojho veriteľa alebo veriteľ dedičom svojho dlžníka (§ 460a nasl.). Následok splynutia spočíva v tom, že záväzok zaniká okamihom splynutia. Tým, že právo a povinnosť z toho istého záväzku splynú v jednej osobe, záväzok zaniká, pretože veriteľ nemôže byť súčasne sám sebe dlžníkom, a dlžník sám sebe veriteľom.
23. Vo vzťahu k dávkam výživného splatným ku dňu smrti povinného je nepochybné, že nadobudnutím dedičstva po povinnom na základe uznesenia sp. zn. 14D/422/2020, Dnot 182/2020 zo dňa 21.06.2021 vydanom v dedičskom konaní po povinnom sa oprávnený ako veriteľ stal dedičom povinného, t.j. svojho dlžníka a teda v osobe oprávneného došlo k spojeniu veriteľstva a dlžníctva zo záväzku vyplývajúceho z exekučného titulu. Spojením veriteľstva a dlžníctva tak nepochybne došlo ku splynutiu záväzku (práva a povinnosti) spočívajúceho v úhrade výživného v jednej osobe, čím došlo k zániku záväzku.
24. Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že došlo k zániku práva, na základe ktorého sa vedie táto exekúcia, a preto súd rozhodol tak, že exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 zastavil.
25. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
27. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
28. Súdny exekútor si náhradu trov exekúcie v podaní doručenom dňa 17.07.2024 neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.
29. V zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku štát znáša trovy exekúcie iba v prípade, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom a exekúcia je zastavená z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdnemu exekútorovi bola z rozpočtových prostriedkov súdu dňa 26.03.2013 vyplatená suma 33,19 Eur ako preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov (§ 197 ods. 2, 3 Exekučného poriadku) a keďže nie je splnená podmienka, aby trovy exekúcie platil štát (v tomto prípade sa nejedná o zastavenie exekúcie na výživné z dôvodu nemajetnosti povinného), bolo potrebné rozhodnúť o vrátení preddavku. Súdny exekútor bol preto zaviazaný na vrátenie preddavku vo výške 33,19 Eur na účet Mestského súdu Košice, nakoľko súdnemu exekútorovi bol priznaný nárok na zaplatenie trov exekúcie proti povinnému.
30. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti II., III. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.