Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/19/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: B. D., Q.. J.. H.., so sídlom v B., T. X/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: V., Q.. J.. H.., Q. Q. V. B., A. XX, IČO: XX XXX XXX, za ktorého ako konateľ koná advokát P.. P. Z., proti povinnému: P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom v A., L. XX, o vymoženie 995,82 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnou exekútorkou F.. P. Q. pod. sp. zn. Ex 767/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6. novembra 2012 č. k. -13, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. z 20. júla 2012 sp. zn. WH- , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7. augusta 2012 a vykonateľnosť dňa 11. augusta 2012 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX z 10.10.2007 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej právny predchodca oprávneného (Poštová banka, a.s., ďalej len „banka“) povinnému poskytol úver v sume 30 000 Sk (995,82 €) a povinný ako dlžník sa zaviazal tento úver splácať v 40 pravidelných mesačných splátkach po 1 082 Sk; povinný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver vo výške 43 280 Sk (1 436,63 €), RPMN bola 27 %.

Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), , , o spotrebiteľských úveroch a , , , , , , a a (ďalej len „Obč. zák.“).

Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve a zákona o spotrebiteľskom úvere, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Bola uzavretá medzi bankou (právnym predchodcom oprávneného) ako dodávateľom, ktorý povinnému dočasne poskytol finančné prostriedky vo forme odloženej platby, pričom tak konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, kým povinný ako dlžník zmluvu uzavrel ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zistil, že ide o formulárovú zmluvu, rozhodcovská doložka je obsiahnutá v čl. 11, bod 11.2 úverových podmienok banky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, a preto spotrebiteľ nemohol ovplyvniť úverové podmienky ako jej súčasť, osobitne si ich nevyjednal, a teda nemal možnosť ovplyvniť ani znenie rozhodcovskej doložky, a to ani vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Text úverových zmluvných podmienok vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný, pričom rozhodcovská doložka zakotvená v článku 11 bod 2 sa nijako neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok. Konštatoval tiež, že okrem toho v prípade sporu rozhodcovská doložka spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Aj tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa jej podpisom vopred vzdáva svojich práv. Ďalšou okolnosťou prehlbujúcou túto nerovnováhu je skutočnosť, že v zmysle posudzovanej rozhodcovskej doložky prípadné spory zo zmluvy sa majú riešiť rozhodcovským súdom v mieste značne vzdialenom od miesta bydliska povinného (Krompachy). Poukazujúc na uvedené v zmysle citovaných ustanovení rozhodcovskú doložku pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a v dôsledku toho aj za neplatnú.

Po takomto posúdení exekučný súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, teda nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.

Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel, alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Exekučnému súdu vytýka opomenutie, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, že s takýmto rozsudkom súd musí nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, inak porušuje zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatňuje rozdielny procesný postup. Poukazuje na to, že rovnako ako právoplatný výrok rozsudku všeobecného súdu, aj výrok právoplatného rozhodcovského rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány ( ). Namieta, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu, nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nedisponuje legitimáciou určovať existenciu či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok. Namieta, že rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku aj s poukazom na o bankách, ktoré bankám ustanovovalo povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas na to oprávnený účastník konania ( a 204 ) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle v rozsahu vyplývajúcom z a a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto exekučnom konaní predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, nemožno akceptovať.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí ma písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu, teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, tak ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, ďalej z hľadiska či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu SR k zásadnej otázke v uznesení č. k. -19 z 24. februára 2011).

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s. z 20. júla 2012 sp. zn. WH- , v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo v článku 3 ods. 6 zmluvy o úvere.

V zmysle bodu 6 článku 3 posudzovanej úverovej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a. s., rozhodnutie bude pre obidve zmluvné strany konečné a záväzné. K podpisu zmluvy zo strany povinného došlo 9.10.2007 a zo strany banky k tomu došlo 10.10.2007.

Obsahom spisu sú aj obchodné podmienky banky pre úver [verzia 1/2007] vo fotokópii, ktoré v bode 11.2 obsahujú rozhodcovskú zmluvu, obchodné podmienky nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu účastníkov zmluvy na tomto dokumente nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v bode 11.2 obchodných podmienok uzavreli v písomnej forme tak, ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného a banky, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Obchodné podmienky pre úver, na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, a preto je neplatná.

Keďže však rozhodcovská doložka obsiahnutá priamo v zmluve o úvere spĺňa formálne náležitosti platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ pristúpil k posúdeniu, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky, ktorými môže byť aj samotná rozhodcovská zmluva.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1, veta prvá Obč. zák. sa nemôžu odchýliť od ustanovení tohto zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 1, veta prvá Obč. zák. taktiež nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zák. obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samotnej skutočnosti, že uvedená podmienka sa nenachádzala v tomto príkladnom výpočte v čase uzavretia zmluvy, nemožno pritom vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/ EHS.

Správne preto súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 EP zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul, bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak ako bolo už vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, sú plne opodstatnené obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej veci ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, (nielen) spotrebiteľovi neumožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Reálne teda dochádza k narušeniu Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (povinného). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka totiž vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú písm. q/ bodu 1) prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a v v tom význame, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné.

Za tejto situácie v dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá v bode 6 článku 3 úverovej zmluvy je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatnou, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle jeho rozhodnutie potvrdil.

Postupom a rozhodnutím súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku nedochádza k porušeniu základného práva oprávneného na súdnu ochranu, lebo týmto mu nie je znemožnené na príslušnom súde podľa platných predpisov domáhať sa vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy (nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami odvolateľa, pretože tieto sú právne irelevantné.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli ( v spojení s ). V zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov.

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.