Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/71/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti povinnému: HM vino, s.r.o., Lodná 2940/6, Komárno, IČO: 34 135 201, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Nitra dňa 19.01.2010, o vymoženie sumy 3.718,52 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, Výpalisko 2, Nové Zámky (od 22. 06. 2011 nástupca súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho, Župná 6, Komárno) pod sp. zn. EX 525/2000, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. -26 zo dňa 11. februára 2013 v časti o trovách exekúcie, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a zastavil ho a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a ustanovení , , . Uviedol, že z výpisu z Obchodného registra zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. 07. 2009, č. k. -260 bol konkurz na majetok povinného zrušený po splnený rozvrhového uznesenia a následne bol povinný dňa 19. 01. 2010 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra. V dôsledku zániku povinného, t. j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 235 ods. 2, § 203 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, čo odôvodnil právnym názorom Ústavného súdu, vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. zo dňa 22. 10. 2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2 exekučného poriadku, účinného od 1. februára 2002. Konštatoval, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to, že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Mal za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23.11.1983).

Proti tomuto uzneseniu podal súdny exekútor v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti o trovách exekúcie. Mal za to, že názor súdu prvého stupňa uvedený v napadnutom uznesení je nesprávny. Uviedol, že podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd prvého stupňa neskúmal dôvody výmazu povinného v intenciách uznesení NS SR č. k. a č. k. , t. j. na základe čoho došlo k výmazu povinného z Obchodného registra - ak došlo z dôvodu, že povinný nemal majetok na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, resp. správcu konkurznej podstaty prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 2. Namietal, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách exekúcie nepostupoval podľa uznesenia NS SR č. k. , v zmysle ktorého, ak došlo k zániku povinného ex offo (výmazom z Obchodného registra), o trovách exekúcie je potrebné na základe analógie procesného práva postupovať podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený. Súdny exekútor navrhol, aby súd prvého stupňa napadnuté uznesenie v časti o trovách exekúcie zrušil a aby mu priznal sumu požadovanú dňa 23. 09. 2009.

K odvolaniu súdneho exekútora sa písomne dňa 11. 04. 2013 vyjadril i oprávnený a uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie považuje za správne, nakoľko podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie, neexistovalo zákonné ustanovenie, ktoré by umožňovalo v prípade neprípustnosti exekúcie zaviazať na trovy exekúcie oprávneného. Oprávnený zastavenie exekúcie procesne nezavinil a ani nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 11. 02. 2013 v časti druhého výroku ako vecne správne podľa potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 08. 06. 2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to platobného rozkazu č. k. -18 vydaného Krajským súdom v Nitre dňa 27. 08. 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12. 11. 1999. Následne súd prvého stupňa udelil dňa 03. 07. 2000 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Gabriela Szénásiho na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 23. 09. 2009 navrhol súdny exekútor zastavenie exekúcie a vyúčtoval si trovy exekúcie vo výške 93,15 eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného. Dňa 11. 02. 2013 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie vyhlásil za neprípustné a zastavil ho a súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a preto s poukazom na ust. sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -11 zo dňa 22. 04. 2010, uvádza, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, v znení platnom do 31. 01. 2002, prestavuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný. Aplikácia tohto ustanovenia je možná len v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to ako bola exekúcia zastavená, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Pre záver o zavinení oprávneného je potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie, pričom náležitou opatrnosťou sa rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne plnil. Zároveň z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že v prípade zastavenia exekučného konania má súd možnosť, nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, a teda aj možnosť náhradu trov zastavenej exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznať, pričom možnosť takéhoto záveru sa musí opierať o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a v prípade zavinenia i jeho intenzity. Uvedené zákonné ustanovenie nie je možné vykladať tak extenzívne, že oprávnený bude povinný hradiť trovy každej zastavenej exekúcie (hoci aj preto, že súdny exekútor nemôže niesť trovy exekúcie sám).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd poznamenáva, že v predmetnej exekúcii nemožno konštatovať zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora v krátkom časovom horizonte od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, čo bolo dňa 12. 11. 1999, pričom oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase začatia exekučného konania (dňa 08. 06. 2000) predvídať dôvod zastavenia exekúcie (uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. -260 zo dňa 31. 07. 2009, právoplatným dňa 08. 09. 2009, bol konkurz na majetok spoločnosti HM vino, s.r.o. zrušený po splnení rozvrhového uznesenia. Po splnení rozvrhového uznesenia spoločnosti nezostal žiaden majetok. Z Obchodného registra Okresného súdu Nitra bola spoločnosť HM vino, s.r.o., s.r.o. - povinný dňa 19. 01. 2010 vymazaná). Súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie, nakoľko povinného nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať z dôvodu jeho zániku a na uloženie takejto povinnosti oprávnenému absentoval zákonný predpoklad.

V súvislosti s nepriznaním náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi odvolací súd, i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -16 zo dňa 16. 12. 2008, konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za uvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.