Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/35/2013

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. C., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky K. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX Y. E. č. XXX a otca I. C., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX C., v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -33 zo dňa 11.1.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -33 zo dňa 11.1.2013 vo výroku II., ktorým súd uložil otcovi I. C. povinnosť platiť matke K. T. na maloletú L. C. výživné vo výške 85,00 eur, vždy vopred do dvadsiateho dňa v mesiaci s účinnosťou od 1.9.2012, ako aj vo výroku o dlhu na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.12.2012 v sume 140,00 eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 31.3.2013, vo výroku IV., ktorým vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol, a vo výroku VI. o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -33 zo dňa 11.1.2013 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zveril maloletú L. C., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky K. T., ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (veta I. výroku rozsudku). Súčasne uložil otcovi I. C. povinnosť platiť matke K. T. na maloletú L. C. výživné vo výške 85,00 eur mesačne, vždy vopred do dvadsiateho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 1.9.2012 (veta II. výroku rozsudku) a vyčíslil dlh na výživnom za obdobie od 1.9.2012 do 31.12.2012 v sume 140,00 eur, ktoré uložil otcovi zaplatiť k rukám matky do 31.3.2013 (veta III. výroku rozsudku), s tým, že vo zvyšku návrh matky na určenie výživného zamietol (veta IV. výroku rozsudku). Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcérou L. C. každú prvú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod.. Dieťa si prevezme v bydlisku matky a tam ho aj odovzdá (veta V. výroku rozsudku) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (veta VI. výroku rozsudku).

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 14.9.2012 matka maloletej žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej L. C. a to tak, že ju zverí do jej osobnej starostlivosti a otca zaviaže, aby na dcéru platil výživné vo výške 150,00 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2012. Matka uviedla, že s otcom maloletej dcéry I. C. žila v spoločnej domácnosti do novembra 2010.

Otec sa k návrhu na začatie konania vyjadril len tak, že nesúhlasí s výškou navrhovaného výživného na maloleté dieťa s ohľadom na fakt, že je zamestnaný u G. T. na dohodu o vykonaní práce jeho čistý mesačný príjem nepresahuje sumu 200,00 eur mesačne. Okresný súd poukázal na ust. § 36 ods. 1, § 43 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe dohody účastníkov rozhodol tak, že L. C. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že otec si vie zarobiť (za posledné tri mesiace roku 2011 to bolo 815,00 eur mesačne), avšak jeho príjmy sú veľmi kolísavé a závisia od pracovných príležitostí. Otec vypovedal, že odkedy si vybavil živnostenské oprávnenie dňa 14.11.2012 v odbore stavebníctvo, nepodarilo sa mu získať žiadnu zákazku. Pripustil, že niektoré činnosti vykonával bez uzatvorenia riadnej zmluvy. Na dcéru L. C. platí výživné vo výške 50,00 eur mesačne s tým, že prejavil ochotu platiť na dieťa výživné v sume 70,00 eur mesačne. Pokiaľ si nenájde prácu, s platením výživného mu pomôžu jeho rodičia. Starostlivosť o maloletú L. zabezpečuje takmer výlučne jej matka K. T.. Otec sa stretol s maloletou naposledy v mesiaci apríl minulého roku, keď mala narodeniny a počas Vianoc.

Okresný súd posúdil súčasné, ako aj potencionálne možnosti a schopnosti otca tak, že je schopný na výživu svojej dcéry platiť výživné vo výške 85,00 eur mesačne. Prihliadol tiež na to, že otec ako živnostník v odbore stavebníctvo je schopný si zarobiť toľko, aby určenú sumu výživného bol schopný platiť. Napríklad v posledných troch mesiacoch roku 2011 zarobil v priemere sumu 815,00 eur mesačne. Prvostupňový súd však prihliadol na to, že pracovné príležitosti v odbore stavebníctvo sú sezónne, čo vyplýva aj z potvrdenia zamestnávateľa otca G. T., podľa ktorého napríklad v období mesiacov marec až september roku 2012 bol jeho čistý príjem len 270,00 eur mesačne. V mesiaci máj otec zarobil len sumu 89,00 eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd I. stupňa musel zohľadniť aj to, že osobnú starostlivosť o dcéru takmer výlučne zabezpečuje jej matka a prihliadol tiež na to, že otec má určitý príjem aj z prác, ktoré vykonáva bez uzatvorenia zmluvy. Maloletá dcéra ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Matka, ktorá sa o ňu stará, zarába mesačne 330,00 eur netto, pričom jej vznikajú náklady v súvislosti so správou a údržbou domu (matka spláca úver, ktorý si zobrala na opravu strechy domu vo výške 190,00 eur mesačne). Po odpočítaní tejto splátky jej ostáva na úhradu svojich nákladov a nákladov na starostlivosť o dcéru len suma 140,00 eur mesačne. Dcéra je alergička a v súvislosti s tým má matka zvýšené náklady na lieky. Za týchto okolností prvostupňový súd považoval za primerané schopnostiam a možnostiam otca, ako aj odôvodneným potrebám dcéry L. výživné vo výške 85,00 eur mesačne a preto otca zaviazal, aby na maloletú L. platil výživné v tejto výške vždy vopred do dvadsiateho dňa v mesiaci s účinnosťou od 1.9.2012.

Keďže v návrhu na začatie konania matka žiadala, aby súd otca zaviazal platiť výživné vo výške 150,00 eur mesačne, súd je návrh vo zvyšnej časti zamietol.

Na základe dohody účastníkov, ktorú uzatvorili na pojednávaní dňa 11.1.2013 okresný súd upravil aj stretávanie sa otca s maloletou dcérou a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou L. každú prvú sobotu v mesiaci a v čase od 10.00 hod. do 18.00 hod..

Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. .

Proti tomuto rozsudku, konkrétne jeho výrokom II. a IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka maloletého dieťaťa, v ktorom sa domáhala jeho zmeny v napadnutej časti tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej L. C. sumou 150,00 eur mesačne.

Uviedla, že otec maloletej je vyučený čašník. V minulosti bol tiež zamestnaný v stavebníctve vo Francúzsku a Španielsku. V roku 2011 v jesenných mesiacoch vykázal príjem 815,00 eur mesačne a je otázne, či aj tento príjem nie je skreslený. V roku 2012 otec pracoval u G. T. od 6.3.2012 a jeho príjem za obdobie od marca do septembra 2012 bol 1.909,00 eur, čo predstavuje sumu 272,00 eur mesačne. Podľa názoru odvolateľky sa však jedná o zmanipulovaný a skreslený príjem. Jedná sa o mzdu pod úrovňou minimálnej mzdy, čo pri prácach podobného stavebného charakteru neexistuje. V schopnostiach otca maloletej je zarábať viac. Ďalej je tiež všeobecne známe, že v stavebníctve, a najmä pri pokládkach dlažieb, sú príjmy vyššie. Príjmy vykázané otcom, resp. jeho zamestnávateľom sú účelovo nízke tiež z dôvodu nízkej odvodovej povinnosti zamestnávateľa. Matka nemá možnosť získať ďalšie príjmy. Je vyučená predavačka a pracuje ako čašníčka. Z dôvodu starostlivosti o maloletú L. nemá možnosť rozširovať počet nadčasových hodín. Na maloletú potrebuje mesačne najmenej sumu 200,00 eur, čo sa z jej príjmu nedá zabezpečiť. Pokiaľ otec maloletej nemá možnosť niesť vyživovaciu povinnosť, tak táto prechádza na jeho matku, ktorá pracuje.

Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že robí v stavebníctve a momentálne nemá žiadnu robotu a teda nie je v jeho silách platiť na dieťa výživné požadované matkou.

Od 14.11.2012 pôsobí ako SZČO a momentálne je zimná sezóna a tak nemá kde zarobiť financie. Nakoľko pracoval tiež na pozícii barman - čašník, je presvedčený, že príjem matky a alimenty vo výške 85,00 eur je dostačujúci na pokrytie potrieb maloletej L.. Matka maloletej býva u svojich rodičov a nemá také vysoké náklady na bývanie. V súčasnosti vzhľadom na zimnú sezónu otec nemá žiaden príjem, ktorým by mohol pokryť požadovanú výšku alimentov. Otec sa s maloletou dcérou nestretáva, keďže matka mu v styku s dieťaťom bráni.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov uvedených v odvolaní v rozsahu podľa a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vo výroku, ktorým súd určil výživné otca na maloletú L. od 1.9.2012, vo výroku, ktorým súd návrh matky na určenie výživného vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o vyčíslení dlhu otca na výživnom vzniknutý za obdobie od 1.9.2012 do 31.12.2012 v sume 140,00 eur, ktorý uložil odporcovi otcovi zaplatiť k rukám matky do 31.3.2013 a tiež v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a to z nasledovných dôvodov:

Predovšetkým treba uviesť, že v konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať i bez návrhu, sa súd naďalej spravuje vyšetrovacou zásadou, ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou, ktorú bude musieť splniť bez ohľadu na dôkazné návrhy a aktivitu účastníkov . Z obsahu zápisnice o súdnom pojednávaní zo dňa 11.1.2013 vyplýva, že okresný súd vo veci iba stručne vypočul rodičov maloletého dieťaťa a jeho kolízneho opatrovníka, ktorých tvrdenia uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Na strane 3 zápisnice o súdnom pojednávaní je len konštatované, že sa čítajú listiny založené v spise. Nie je však zrejmé, s ktorými listinami sa súd na pojednávaní oboznámil.

Napriek tomu, že návrhy na ďalšie dokazovanie účastníkmi neboli produkované, okresný súd mal postupovať v súlade s ust. a vykonať dokazovanie na zistenie skutkového stavu, na základe ktorého by mohol ustáliť tak odôvodnené potreby maloletej L., ale najmä zárobkové schopnosti a možnosti jej otca. Zárobkové schopnosti a možnosti otca okresný súd zistil nedostatočne a jeho rozhodnutie v tomto smere je predčasné. Okresný súd navyše na pojednávaní nevykonal oboznámenie sa s obsahom spisu, konkrétne s listinnými dôkazmi, ktoré boli v štádiu prípravy pojednávania súdom zabezpečené do spisu. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ). Dôkaz listinou sa pritom vykoná tak, že predseda senátu, alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie ( ). Z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že okresný súd pochybil, keď na pojednávaní neoboznámil účastníkov s obsahom spisového materiálu a listinnými dôkazmi, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože zo zápisnice o súdnom pojednávaní nevyplýva, s obsahom ktorých listín sa oboznámil, keď len konštatoval, že čítajú sa listiny založené v spise bez ich bližšej špecifikácie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní tiež vôbec nevyplýva, že samosudca na začiatku pojednávania v súlade s ust. oznámil výsledky prípravy pojednávania. Navyše, okresný súd na uvedenom pojednávaní porušil aj svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. , keď pred skončením pojednávania nevyzval účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Len bez ďalšieho konštatoval, že účastníci nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania , vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok vo veci samej. Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom predstavuje obsahovú zložku základných rodinno- právnych vzťahov. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine).

Zároveň pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného rodiča znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom však doposiaľ nevyplýva, že by otcov zdravotný stav, ktorý je v produktívnom veku a zamestnaný v lukratívnom stavebnom odbore, v ktorom vykonáva živnosť bol taký, že v záujme zabezpečenia výživy svojho maloletého dieťaťa nie je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si zamestnanie, z ktorého by mal dostatočný príjem. Okresný súd okrem potvrdenia o zárobku otca nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k jeho osobným majetkovým a zárobkovým pomerom, práve naopak, zohľadnil len jeho príjmy deklarované potvrdením od jeho zamestnávateľa, s konštatovaním sezónnosti stavebných prác, no nevychádzal z jeho potenciálnych príjmov s ohľadom na jeho vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, jeho zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.. Rovnako okresný súd neskúmal, či sa povinný nevzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Za týchto okolností bolo rozhodnutie prvostupňového súdu predčasné a svojim postupom tak odňal účastníkom právo konať pred súdom z dôvodov uvedených vyššie.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu v časti výroku II., III., IV. a VI. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( s použitím ust. ).

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v naznačenom smere a dôsledne zistí, jednak odôvodnené potreby maloletej L., no najmä zárobkové schopnosti a možnosti, ako aj potencionalitu príjmov povinného rodiča - t.j. otca, a to s ohľadom na všetky kritériá uvedené odvolacím súdom vyššie. Okresný súd tiež doplní dokazovanie v naznačenom smere, aktualizáciou a doplnením správ, ktoré sú už obsahom spisového materiálu, a tiež podľa návrhov procesných strán a až následne vo veci opätovne rozhodne s tým, že v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným vyššie ( ).

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

V časti nenapadnutej odvolaním (t. j vo výrokoch I. a V. rozsudku) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý rozhodnutím odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.