Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoE/63/2012

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: 1/ Sociálna poisťovňa, Ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, Považská Bystrica, 2/ L. S., s.r.o., Z. XX, L., IČO: XX XXX XXX proti povinnému: F. - M., s.r.o., F. Z., J. L., IČO: XX XXX XXX (vymazaný z obchodného registra), o vymoženie 19.358,10 eur s prísl., o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 9. januára 2012, č.k. -11, takt

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Zároveň súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal. Uviedol, že oprávnený Sociálna poisťovňa podal dňa 3.2.1998 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora V. H. v J. L. návrh, ktorým sa domáhal proti povinnému vymoženia sumy 583.182 Sk/19.358, 10 eur a trov exekúcie a to na základe vykonateľných platobných výmerov oprávneného č. XXX/XXXXa. MZ, č. XXX/XXXX/b MZ zo dňa 29.12.1995. Na základe žiadosti exekútora súd vydal dňa 20.02.1998 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného. Z oficiálnej internetovej stránky Slovenskej komory exekútorov vyplýva, že ku dňu 09.11.2001 bola V. H. odvolaná z funkcie exekútora a za jej náhradníka bol ustanovený exekútor JUDr. E. F., Exekútorský úrad J. L.. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. X zo dňa 29.7.2008 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 16.03.2009, zaevidovanej na tamojšom súde pod spr. XXX/XX súd zistil, že časť vymáhanej pohľadávky v sume 500.447 Sk (16.611,80 eur) bola pod poradovým číslom XXX, XXX postúpená z pôvodného oprávneného na L.. s.r.o., L., Z. XX, IČO: XX XXX XXX, ktorá v tomto rozsahu vstúpila do procesného postavenia oprávneného podľa § 37 ods. 3, ods. 4 Ex. por. v spojení s prechodníkom § 238 ods. 1, ods. 2 Ex. por. bez nutnosti vydania osobitného rozhodnutia o pripustení zmeny účastníka. Vo zvyšku vymáhanej pohľadávky, ktorá nebola postúpená, ostala účastníkom na strane oprávneného Sociálna poisťovňa. Súdny exekútor doručil súdu dňa 22.11.2011 podnet na zastavenie exekúcie proti povinnému podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -52 zo dňa 2.9.2010 bol povinný zrušený bez likvidácie, a následne dňa 03.02.2011 vymazaný z obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -52 zo dňa 2.9.2010, právoplatného dňa 18.12.2010 bol povinný zrušený bez likvidácie a dňa 3.2.2011 bol povinný ex offo vymazaný z obchodného registra. Súd poukázal na znenia ust. Ex. por. a ,, . Exekučné konanie je druhom občianskeho súdneho konania a platia pre neho citované ustanovenia o procesných podmienkach konania, ktoré je súd povinný v každom štádiu konania prednostne skúmať a v prípade zistenia neodstrániteľných nedostatkov v podmienkach konania musí konanie z tohto dôvodu zastaviť. Jednou z nevyhnutných podmienok konania je i spôsobilosť byť účastníkom konania. Preto prv než súd pristúpil k posudzovaniu nemajetnosti povinného, ktorou odôvodňoval exekútor podnet na zastavenie exekúcie, podľa súd skúmal, či sú splnené podmienky konania a mal za preukázané, že povinný - právnická osoba zanikol v priebehu konania výmazom z obchodného registra dňa 3.2.2011. Stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle a Ex. por. a keďže zanikol bez právneho nástupcu, nemožno pre túto neodstrániteľnú prekážku konania v exekučnom konaní pokračovať. Preto súd exekúciu podľa Ex. por. v spojení s zastavil. Súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 101, eur, na zaplatenie ktorých navrhol zaviazať oprávneného. Podľa Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa Ex. por. v znení účinnom do 01.02.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Vzhľadom na prechodné ustanovenie Ex. por. treba toto exekučné konanie dokončiť podľa predpisov platných a účinných do 01.02.2002. Týka sa to aj rozhodovania o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie. Podľa Ex. por. v zásade trovy exekúcie platí povinný. Keďže povinný zanikol bez právneho nástupcu, jeho nemožno zaviazať na zaplatenie trov exekúcie, vzniknutých exekútorovi. Vzhľadom na právnu úpravu aplikovateľnú na dané exekučné konanie by bolo možné oprávneného zaviazať na trovy exekúcie jedine podľa Ex. por. v znení účinnom do 01.02.2002. V zmysle tohto ustanovenia môže súd oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, pričom súd musí prihliadať na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Zo spisu vyplýva, že v čase podania návrhu oprávneného Sociálnej poisťovne na vykonanie exekúcie u exekútora bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným s viacerými predmetmi podnikania. Uvedený zápis platil aj v čase postúpenia časti pohľadávky na L... Z exekučného spisu vyplýva, že písomnosti sa darilo doručovať povinnému, resp. jeho konateľom. Tieto skutočnosti teda nenasvedčovali tomu, žeby povinný ako obchodná spoločnosť mal byť zrušený bez právneho nástupcu. Oznámenie o začatí konania o zrušenie povinného bez likvidácie nebolo uverejnené v obchodnom vestníku. Povinný bol zrušený až dňa 18.12.2010 a dňa 03.02.2011 vymazaný z obchodného registra bez právneho nástupcu. Po vyhodnotení uvedených okolností súd dospel k záveru, že oprávnení nemohli ani pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Nemožno ich potom zaviazať na zaplatenie trov exekúcie podľa Ex. por.. Súd mal za to, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej zákonom predpísané predpoklady, či sa dá vymenovať za exekútora. Súdny exekútor potom vykonáva činnosť za účelom dosiahnutia zisku a musí rátať s možnosťou, že nastane v exekučnom konaní taký stav, že žiadneho z účastníkov nemôže súd zaviazať na zaplatenie odmeny a hotových výdavkov, ktoré exekútorovi vznikli pri vykonávaní exekúcie. Takéto riziko neuspokojenia zákonných nárokov exekútora je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri nútenom výkone rozhodnutí. Z vyššie uvedených dôvodov súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Namietal, že rozhodnutie súd vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v roku 1999 bol oprávnený informovaný o stave exekučného konania správou o šetrení zo dňa 17.12.1999, v ktorej bol oboznámený so stavom exekúcie a s tým, že pohľadávka je nedobytná. Oprávnený na správu o šetrení reagoval a vyjadril sa listom zo dňa 07.01.2000, že trvá na pokračovaní exekučného konania. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. -52 zo dňa 02.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.12.2010 bol povinný zrušený bez likvidácie a na základe tohto uznesenia bol následne vymazaný z Obchodného registra SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na to, že oprávnený bol informovaný o stave exekučného konania, a na základe nich mohol zánik povinného a nevymožiteľnosť pohľadávky predvídať, mal súdny exekútor za to, že oprávnený mohol v súlade s ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. S poukazom na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp.zn. konštatoval, že exekútor nie je podnikateľom, ale má postavenie v zmysle a 5 Exekučného poriadku, z ktorého mu vyplýva nárok na trovy exekúcie. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR . Nárok súdneho exekútora na náhradu trov požíva v celom rozsahu ochranu podľa SR a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal oprávnených na úhradu trov exekúcie vo výške 101,33 eur a trov odvolacieho konania vo výške 1,33 eur.

Oprávnený 1/ sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Oprávnený 2/ sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne vyjadril tak, že súhlasí s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa. Žiadal, aby odvolací súd odvolanie súdneho exekútora zamietol a potvrdil napadnuté uznesenie.

Krajský súd preskúmal vec podľa v rozsahu a dôvodov podaného odvolania. Dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie podľa potvrdiť ako vecne správne. Rozhodol podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania.

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd exekúciu zastavil, odvolaním napadnuté nebolo, a preto nadobudlo v tejto časti právoplatnosť, pričom odvolací súd sa v tejto časti rozhodnutím súdu prvého stupňa nezaoberal, nepreskúmaval ho.

Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 03.02.1998, kedy bol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený súdnej exekútorke V. H.. Dňa 20.2.1998 bolo súdom vydané poverenie č. XXXX*XXXXXX na vymoženie istiny 19.358,10 Eur (583.182,- Sk) s príslušenstvom, ktorým vykonaním exekúcie súd poveril súdnu exekútorku V. H., a to na základe platobného výmeru č. XXX-XX-MZ zo dňa 29.12.1995. Ku dňu 9.11.2001 bola V. H. odvolaná z funkcie exekútora a za jej náhradníka bol ustanovený exekútor JUDr. E. F., Exekútorský úrad J. L..

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že povinný bol dňa 03.02.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z tohto dôvodu, nakoľko povinný stratil v dôsledku výmazu z obchodného registra spôsobilosť byť účastníkom konania, súd prvého stupňa podľa Exekučného poriadku v spojení s zastavil exekúciu.

Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Súdny exekútor JUDr. E. F. si uplatnil trovy exekúcie vo výške 101,33 Eur a na ich zaplatenie navrhol zaviazať oprávnených.

Súdny exekútor má v zmysle uvedených zákonných ustanovení právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento zanikol ku dňu 03.02.2011 ako subjekt práv a povinností.

V danej veci mohol súd zaviazať oprávneného na zaplatenie trov exekúcie len v prípade naplnenia znenia zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002. Podľa ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekučnej činnosti uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekučné konanie bolo zastavené a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.

Po preskúmaní veci krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že oprávnení v priebehu konania nemohli pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal oprávnený 1/ exekútorke dňa 03.02.1998, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Povinný bol vymazaný ku dňu 03.02.2011, t.j. viac ako 13 rokov po začatí exekučného konania. Oprávnení teda nemohli pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol v danej veci výmaz povinného z obchodného registra, a nie jeho nemajetnosť. Skutočnosť, že sa v roku 2000 oprávnený 1/ vyjadril k správe súdnej exekútorky V. H. o šetrení stave veci v zmysle, že trvá na pokračovaní v exekučnej veci, nemožno považovať za okolnosť, v dôsledku ktorej mohol oprávnený 1/ pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Exekúcia prebiehala ešte ďalších 10 rokov a oprávnený 1/ nemohol v čase vyjadrenia predvídať, že dôvodom zastavenia exekúcie bude v budúcnosti výmaz povinného z obchodného registra. Preto v tomto prípade nie je daný dôvod na to, aby súd na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.01.2002.

Krajský súd dodáva, že vzhľadom na právnu úpravu náhrady trov exekúcie v Exekučnom poriadku a súdnu prax platí, že v exekučnom konaní môže nastať aj taký stav, keď nebudú uspokojené nároky exekútora pri výkone exekúcie. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z príslušných ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Správne súd prvého stupňa poukázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie.

Súd môže zaviazať k náhrade trov exekúcie oprávneného iba v zákonom vymedzených dôvodoch, a preto nie je možné v danom prípade použiť analógiu legis ani analógiu juris.

Z uvedených dôvodov krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .