Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-261-2012.pdf
PDF · 90.42 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/261/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: S. N. M., M.. L.. T.., M. M. O. Z., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: G. N., M.. L.. T.., so sídlom v Z., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, za ktorého ako konateľ koná advokát W.. G. N., proti žalovanému: B. B., nar. XX.X.XXXX, bydliskom v N., B. X, t. č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom V.. B. X., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: E. I. T. T. M. K., so sídlom v B., I. Y. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného V.. F. W., advokátom so sídlom v M., I. M. X, o 1 796,64 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 19. septembra 2012 č. k. 29C/112/2012-49 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom tak, že vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 213,50 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, V.. F. W. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 14,14 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, V.. F. W. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením z 19.9.2012 č. k. 29C/112/2012-49 v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 96 OSP) zastavil konanie, vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyslovil, že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania, žalobcu zaviazal povinnosťou náhrady trov voči vedľajšiemu účastníkovi v sume 261,31 € a zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 100,87 €.
O trovách konania rozhodol v zmysle zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania. Zavinenie na zastavení konania pre späťvzatie žaloby ustálil na strane žalobcu, a preto v zmysle § 146 ods. 2, vety prvej OSP ho zaviazal povinnosťou nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného. Trovy vedľajšieho účastníka v sume 261,31 € pozostávajú z trov jeho právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie vyjadrenia vo veci samej). S odôvodnením, že žalovanému preukázateľne trovy konania nevznikli, vyslovil, že vo vzťahu medzi ním a žalobcom žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
S námietkou žalobcu o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka sa vysporiadal konštatovaním, že hoci vedľajší účastník je založený za účelom ochrany spotrebiteľa, samotná táto skutočnosť nevylučuje, aby v súdnom konaní bol zastúpený advokátom, keďže vzhľadom na veľké množstvo sporov, v ktorých vystupujú spotrebitelia, zjavne nie je v možnostiach združenia chrániť záujmy spotrebiteľov bez kvalifikovanej pomoci advokáta. Uzavrel pritom, že obsah podania vedľajšieho
účastníka z 24.7.2012 obsahuje relevantné skutočnosti na obranu žalovaného, keďže sa v ňom dovoláva premlčania žalobou uplatneného nároku. So zreteľom na to, že išlo o spotrebiteľskú vec, vstup vedľajšieho účastníka do konania považoval za vstup v súlade s § 93 ods. 2 OSP, dôvod vstupu spočíval v ochrane práv spotrebiteľa, ktorá sa premietla práve v uplatnenej námietke premlčania. Zdôraznil tiež, že občianske súdne konanie nie je určené na generovanie zisku pre účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov. Pre porovnanie zastupovania žalobcu i vedľajšieho účastníka zástupcom z radov advokátov vyslovil svoje podozrenie, že osobitne v prípade drobných sporov v podnikaní žalobcu, ktorý pohľadávky získané od rôznych subjektov na súde vymáha za pomoci toho istého advokáta, ide o snahu získať prospech predovšetkým v podobe priznanej náhrady trov konania, ktorá je často vyššia ako žalovaná pohľadávka, kým vedľajší účastník v zastúpení advokátom vystupuje na strane žalovaného, nedal podnet na začatie konania, túto skutočnosť ani nemohol nijako ovplyvniť, a preto z jeho strany nie je možné hovoriť o konaní, ktoré by napĺňalo znaky postupu, ktorý by bol v rozpore s činnosťou advokáta.
Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.
Proti výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi žalobca včas podal odvolanie. Uviedol, že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch, preto prioritne sa predpokladá pomoc z jeho strany, a nie zo strany jeho zvoleného zástupcu. Tým naďalej spochybňuje nutnosť a účelnosť právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a s tým súvisiacich trov. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka označuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne aj vzhľadom na to, že podľa § 29 ods. 2 OSP žalovanému bol ustanovený opatrovník disponujúci rovnakými oprávneniami ako účastník konania, ktorému zároveň patria všetky procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného žalovaného. Z týchto dôvodov podľa odvolateľa konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania, na ktorú skutočnosť súd by mal prihliadať a reflektovať použitím § 150 OSP. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov konania. Zároveň uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 22,10 € vrátane DPH.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu poukazuje predovšetkým na to, že samotná skutočnosť, že žalobca v konaní uplatňoval premlčanú pohľadávku, vylučuje žalobcu z možnosti aplikovať § 150 ods. 1 OSP v jeho prospech. Oponuje proti snahe žalobcu združeniu uprieť právo na právnu pomoc advokáta v súdnom spore. Poukazuje na to, že každý, teda aj on ako združenie na ochranu spotrebiteľa, ktoré v predmetnom konaní vystupuje ako vedľajší účastník s cieľom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľa, má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania za podmienok ustanovených zákonom, a to bez ohľadu na to, či jeho členovia majú alebo nemajú právnické vzdelanie. Keďže každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom, v každom prípade trovy právneho zastúpenia je potrebné považovať za účelne vynaložené. Pokiaľ opatrovníkom je zamestnanec či už procesného alebo hoci aj iného súdu, prípadne obec, poukazuje na to, že ide iba o formálny článok, pričom takýto opatrovník materiálne neposkytuje skutočnú ochranu spotrebiteľovi, keďže vo väčšine prípadov v konaní pôsobí skôr pasívne, aktívne neháji práva spotrebiteľa. Aj v posudzovanom prípade opatrovník uplatnil námietku premlčania len s poukazom na námietku premlčania uplatnenú vedľajším účastníkom. Združenie preto sa nemôže spoliehať na poskytovanie relevantnej právnej pomoci ustanoveným opatrovníkom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca ocitá v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi. Trúfa si preukázať, že vo viacerých súdnych sporoch jeho vstup do konania pre žalobcu pôsobil odradzujúco v tom smere, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku pragmaticky, jednak v snahe nenavyšovať trovy konania vo svoj neprospech a jednak v snahe zachrániť podstatnú časť zaplateného súdneho poplatku vo väčšine prípadov vzal žalobu späť a konanie žiadal zastaviť. Na podporu použitej argumentácie poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010 sp. zn. 5Cdo/71/2010, ale aj na najnovšie komentáre k Občianskemu súdnemu poriadku v Slovenskej i Českej republike a taktiež na rozsiahlu judikatúru odvolacích súdov Slovenskej republiky, v ktorých vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov konania. Z týchto podstatných dôvodov má za to, že
v posudzovanej veci pri rozhodovaní o trovách konania príslušné právne normy súd aplikoval správne a že argumentácia žalobcu v odvolaní je nenáležitá. Navrhuje preto uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za vyjadrenie k odvolaniu v sume 57,96 € vrátane DPH.
Pretože rozhodnutie o náhrade trov konania nie je rozhodnutím vo veci samej, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§ 201, 202 a 204 OSP) postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnutý výrok uznesenia bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP). Keďže náhrada trov konania je kogentne upravená v ustanoveniach § 142 až 150 OSP, prieskumná činnosť odvolacieho súdu sa vzťahuje na celý napadnutý výrok o trovách konania bez ohľadu na to, v akom rozsahu je tento výrok napadnutý odvolaním a ako je odvolanie odôvodnené. Po takomto preskúmaní napadnutého výroku odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, ale že napadnuté rozhodnutie je potrebné zmeniť z iných dôvodov, než ktoré odvolateľ namieta.
Podaným odvolaním nebol dotknutý výrok o zastavení konania ani výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi navzájom ani výrok o vrátení súdneho poplatku. V tejto časti uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak tieto výroky nebolo možné preskúmavať v rámci odvolacieho konania (§ 206 ods. 2 OSP).
Z obsahu spisu je zrejmé, že v predmetnej veci Okresnému súdu Košice II 30.8.2011 bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 1 796,64 € s príslušenstvom. Konajúci súd 22.9.2011 pod č. k. 37Ro/261/2011-24 vydal platobný rozkaz, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 odo dňa doručenia platobného rozkazu žalobcovi zaplatiť 1 796,64 € s úrokmi z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 1 439,61 € od 9.12.2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v celkovej sume 320,48 €, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na konajúcom súde.
Platobný rozkaz bol zástupcovi žalobcu doručený 30.9.2011, žalovaný ho v odbernej lehote neprevzal. Doručovanie platobného rozkazu prostredníctvom OO PZ Košice II ostalo bezvýsledným a bezvýsledným ostalo aj šetrenie po pobyte žalovaného cez príslušné registre, orgány a inštitúcie. Dňa 13.3.2012 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného, požiadal o doručenie žaloby a jej príloh a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Následne uznesením z 28.3.2012 bol zrušený platobný rozkaz a žalovanému bol ustanovený opatrovník v osobe zamestnanca Okresného súdu Košice - okolie. Dňa 13.7.2012 bola advokátovi vedľajšieho účastníka doručená žaloba a následne 24.7.2012 vedľajší účastník v zastúpení advokátom podal vyjadrenie vo veci, obsahom ktorého je aj námietka premlčania žalobou uplatneného nároku. Dňa 14.8.2012 žalovaný v zastúpení opatrovníkom tiež sa dovoláva premlčania, pričom sa výslovne odvoláva na námietku premlčania uplatnenú vedľajším účastníkom. Podaním z 28.8.2012 konajúcemu súdu doručeným 10.9.2012 bez uvedenia dôvodu žalobca vzal späť žalobu v celom rozsahu a navrhol konanie zastaviť. Nato uznesením z 19.9.2012 súd zastavil konanie a rozhodol o jeho trovách výrokmi ad II. a III.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásada úspechu vo veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia.
Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu nemajú nárok.
Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 § 146 OSP, pretože ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Preto ak žalobca vzal späť žalobu, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa ustanovenia § 146 ods. 2, vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný nahradiť trovy konania žalovanému (prípadne aj vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného).
V konaní nebolo zistené, žeby žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaného (§ 146 ods. 2, vety druhej OSP), preto súd prvého stupňa dospel k správnemu právnemu záveru, že späťvzatím žaloby žalobca zavinil zastavenie konania, a že preto v zmysle § 146 ods. 2, vety prvej OSP je povinný uhradiť trovy, ktoré procesná protistrana (žalovaná strana) v konaní účelne vynaložila na bránenie svojho práva proti žalobcovi. Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci na strane žalovaného vystupoval vedľajší účastník, žalobca je povinný uhradiť trovy konania žalovanému aj vedľajšiemu účastníkovi.
V posudzovanej veci vyjadrenie vedľajšieho účastníka k meritu veci konajúcemu súdu bolo doručené skôr, než žalobca urobil procesný úkon späťvzatia žaloby. Obsah tohto vyjadrenia bol v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania a jeho vynaložením sa sledovala procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že advokát vedľajšieho účastníka vykonal účelný úkon na obranu práv žalovaného. Pritom je právne irelevantné, že toto vyjadrenie žalobcovi ani nebolo doručené, a teda zrejme bolo bez vplyvu na jeho rozhodnutie vziať späť žalobu. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s rovnakým záverom súdu prvého stupňa o účelnosti vedľajším účastníkom vynaložených trov pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia - z odmeny za 2 úkony právnej služby, režijný paušál i DPH v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Nestotožňuje sa však s výškou trov, ako ich určil súd prvého stupňa, a to z nasledovných dôvodov.
V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky odmena advokáta za 1 úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1 796,64 € je 81,33 €. Za 2 takéto úkony (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, obe vykonané v roku 2012) odmena je potom 162,66 € (2 x 81,33), režijný paušál je 2 x 7,63 € a 20 % DPH z ich súčtu 177,92 € je 35,58 €, čo spolu činí 213,50 € (162,66 + 15,26 + 35,58). Z týchto dôvodov podľa § 220 OSP odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Predmetom odvolacieho konania v danom prípade je suma súdom prvého stupňa prisúdených trov 261,31 €. So zreteľom na to, že vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov prvostupňového konania je 213,50 €, žalobca, a práve tak aj vedľajší účastník, mali vo veci len čiastočný úspech. Úspech žalobcu vo veci je 82 % (213,50 z 261,31), úspech vedľajšieho účastníka je potom 18 %, preto pomer úspechu vedľajšieho účastníka k úspechu žalobcu je 64 % (82 - 18). Odvolací súd preto náhradu trov pomerne rozdelil (§ 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 2 OSP) a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 64 % z jeho účelných trov.
Účelné trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z odmeny za zastupovanie advokátom za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu proti trovám konania z 2.11.2012) a z režijného paušálu, zvýšených o 20 % DPH. Z dôvodu, že odvolanie proti trovám konania nie je odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) a § 10 ods. 2 vyhlášky advokátovi patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom v tomto odvolacom konaní za tarifnú hodnotu je potrebné považovať náhradu trov prisúdenú v konaní pred súdom prvého stupňa (261,31 €). Jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny potom je 10,79 €, režijný paušál za rok 2012 je 7,63 € a 20 % DPH z ich súčtu 18,42 € je 3,68 € (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky). Vedľajšiemu účastníkovi priznaná náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 64 % z týchto trov právneho zastúpenia spolu v sume 22,10 € potom činí 14,14 €. Túto sumu žalobca je povinný zaplatiť advokátovi, ktorý zastupoval vedľajšieho účastníka (§ 149 ods. 1 OSP).
Výsledok hlasovania senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.