Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_9Co-110-2012.pdf
PDF · 82.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/110/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Márie Klepancovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti odporcovi: I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. M. G. XX, o zaplatenie 1.992,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C/279/2011-29 zo dňa 10. januára 2012 v zamietajúcej časti takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odvolací súd odporcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.315,52 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne od 10.06.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania 38,15 eur v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy do 28. dňa toho-ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 OZ, ďalej ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ustanovením § 1 ods. 1, § 1 ods. 3 veta prvá, § 2 ods. 1 písm. a), b), g) a § 6 ods. 3, § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, ďalej ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a poukazom na Smernicu rady č. 93/13/EHS. Skutkovo odôvodnil svoje rozhodnutie vykonaným dokazovaním, z ktorého mal preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli písomnú úverovú zmluvu na poskytnutie spotrebiteľského úveru pre odporkyňu. Pri posudzovaní návrhu navrhovateľa vychádzal súd prvého stupňa z právnej úpravy spotrebiteľských úverov ku dňu uzatvorenia zmluvy - ku dňu 31.03.2007. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o uzavretí platnej písomnej úverovej zmluvy s úverovým rámcom 1.825,67 eur, svoje tvrdenia nepreukázal. Podľa toho, ako je zmluva vytvorená a ako sú umiestnené jednotlivé jej časti, navrhovateľ vopred vnútil odporcovi aj podpis iného úkonu než len toho, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, teda úver na nákup tovaru vo výške 4.647,- Sk. Podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu - úverovej zmluvy R I. a úverovej zmluvy R II. Text je písaný takým malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Súd prvého stupňa posúdil celú predloženú zmluvu a dospel k záveru, že absolútna neplatnosť úverovej zmluvy s úverovým rámcom navrhovateľovi neumožňuje požadovať od odporcu ešte ďalšie plnenia. Navrhovateľ odporcovi reálne poskytol celkom sumu 2.432,- eur, z tejto sumy tento vrátil 1.116,48 eur. Odporca teda dlhuje rozdiel vo výške rozhodnutím priznanej sumy 1.315,52 eur. Odporca však nič nedlhuje navrhovateľovi na poplatkoch a na zmluvnej pokute, ani na úrokoch, keďže v tomto smere neexistuje platný právny úkon. Úroky z omeškania súd pre preukázané omeškanie navrhovateľovi priznal z dôvodne žalovanej a súdom priznanej sumy, s plnením ktorej bol odporca v omeškaní. Súd prvého stupňa vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Zamietol teda návrh navrhovateľa na zaplatenie časti istiny s úrokom z omeškania, zmluvný úrok, poplatky za výber z bankomatu, zmluvnú pokutu, sankčný úrok a mesačný poplatok za vedenie účtu. Tieto nároky navrhovateľ odvodzuje od neexistujúceho právneho titulu a z neexistujúcej zmluvy. Vzhľadom na čiastočný úspech účastníkov konania súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Navrhovateľovi priznal náhradu trov v pomernej výške podľa miery jeho úspechu.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie včas navrhovateľ. Odvolanie zdôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. d) OSP, keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nepopieral skutočnosť, že odporca podpísaním úverovej zmluvy podpísal a súhlasil aj s tou časťou textu, ktorá sa týka dojednaní o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere nadobúda platnosť podpisom úverovej zmluvy, má však odloženú účinnosť až na budúcnosť uskutočnením aktivácie karty. Uzatvorením zmluvy priamo práva a povinnosti odporcovi nevznikli. V okamihu uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere nevznikla odporcovi žiadna povinnosť, ale až okamihom účinnosti tejto zmluvy v dôsledku aktivovania karty. Navrhovateľovi zo samotného uzavretia zmluvy nevznikli žiadne práva, iba povinnosť zaslať spotrebiteľovi kartu. Za žiadnych okolností nedochádza akcesorickým uzatvorením zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru k vzniku nerovnováhy v právach a povinnostiach medzi odporcom a navrhovateľom a vôbec nie v nerovnováhe značne v neprospech odporcu. Poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1 a § 39 OZ navrhovateľ uvádza, že musí ísť o určitý kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnom období a na ich vtedajšie postavenie. Uzavretie revolvingovej zmluvy podľa názoru navrhovateľa nie je možné v žiadnom prípade považovať za kvalifikovaný rozpor s dobrými mravmi, ktorý by mal za následok neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľ sa ďalej zaoberal neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou úkonu, resp. časti zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sa nachádzajú medzi kolónkami 60 a 61. Veľkosť písma nemôže mať za následok neplatnosť právneho úkonu z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Odmieta záver, že veľkosťou písma v texte, ktorý sa týkal dojednaní o revolvingových zmluvách, mal záujem vyvolať omyl, alebo že by mohol omyl vôbec takýmto spôsobom na strane odporcu vyvolať. Dojednania o revolvingu sú nepochybne napísané takou veľkosťou písma, ktorá umožňuje zistiť ich obsah, sú tiež uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Odporca mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred podpisom zmluvy. Navrhovateľ nesúhlasí s tvrdením, že zmluva neobsahuje dohodu o výške úverového rámca 1.825,67 eur, o výške splátok, výške úrokov, dohodu o zmluvnej pokute. Tieto dojednania sú platnými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami, majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednanie uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Súd prvého stupňa nesprávne posúdil daný právny vzťah z hľadiska dodržania písomnej formy. Navrhovateľ evidentne okrem úverovej zmluvy uzavrel s odporcom písomnou formou aj zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Navrhoval, aby Krajský súd v Trnave napadnutý rozsudok zmenil a návrhu navrhovateľa na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu vyhovel.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ustan. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustan. § 214 ods. 2 OSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti je vecne správny. Svoje rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania - prednesov účastníkov a listinných dôkazov. Žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo, neopomenul, a vec je i správne právne posúdená.
V preskúmavanom prípade sa v celom rozsahu možno stotožniť so závermi súdu prvého stupňa, že spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi je treba posudzovať z úradnej povinnosti z hľadiska prijateľnosti zmluvných podmienok podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako i zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a odporcom bola platne uzavretá písomná zmluva o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 1.825,67 eur, že postup navrhovateľa ako dodávateľa pri koncipovaní zmluvy je treba vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenia o uzavretí zmlúv o revolvingovom úvere I. a revolvingovom úvere II. sú absolútne neplatné, pretože právny úkon nebol urobený určite a zrozumiteľne a bol v rozpore s dobrými mravmi. Plnenie, ktoré navrhovateľ poskytol odporkyni, je odporkyňa povinná vrátiť len titulom bezdôvodného obohatenia.
Navrhovateľ na základe absolútne neplatného právneho úkonu poskytol odporcovi plnenie vo výške 2.432,- eur. Túto výšku odporca nepopieral. Navrhovateľovi zaplatil sumu 1.116,48 eur, preto je povinný navrhovateľovi vrátiť 1.315,52 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ako správne uzavrel súd prvého stupňa. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 25.05.2009 na zaplatenie dlžnej sumy, poskytol mu lehotu 15 dní na zaplatenie. Z toho dôvodu navrhovateľ pravdepodobne žiadal priznať úroky odo dňa 10.06.2009. Z výsledkov dokazovania nie je zrejmé, kedy bola výzva na zaplatenie odporcovi doručená, kedy 15-dňová lehota na plnenie začala plynúť. Z podacieho hárku na čl. 8 spisu možno zistiť, že výzva bola odporcovi odoslaná dňa 29.05.2009. Lehota na plnenie podľa toho teda mohla najskôr uplynúť dňa 14.05.2009 a až od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na plnenie by bolo možné navrhovateľovi priznať úroky z omeškania z dlžnej sumy. Touto skutočnosťou sa však súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal. Vzhľadom na predmet a rozsah odvolania nie je táto okolnosť predmetom skúmania odvolacieho súdu, keďže v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvého stupňa právoplatnosť.
Z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa ustan. § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
S poukazom na ustan. § 219 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie odvolací súd podrobnejšie neodôvodňuje s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nemožno napadnúť odvolaním