Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/127/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast. ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Rašovský, konateľ, proti odporcovi: Y. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, o zaplatenie 1.861,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. 01. 2013 č. k. -32, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.033,79 eura a náhradu trov konania v sume 62,44 eura na účet jeho právneho zástupcu a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 197,12 eura, a to všetko v splátkach po 100 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa 13. 10. 2004 účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu č. 3410058364, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 6.999,-Sk ( 232,32 eura ) a odporca sa ho zaviazal splácať v 10-tich mesačných splátkach po 804,-Sk ( 26,69 eura ) pri ročnej percentuálnej miere nákladov 18,26 %. Poukázal na dolnú časť úverovej zmluvy, kde odporca podpísaním úverovej zmluvy zároveň uzatvoril zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty v zmysle a za podmienok ust. hlavy 8-11 úverových zmluvných podmienok, a to s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk ( 995,82 eura ) a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1.200,-Sk ( 39,83 eura ), pričom navrhovateľ mal výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej karty. Mal za preukázané, že navrhovateľ odporcovi zaslal úverovú kartu, po jej aktivovaní si vybral z bankomatu dňa 30. 12. 2008 sumu 331,94 eura a následne v ďalších dňoch robil ďalšie výbery až do výšky 2.210,64 eura, pričom splátkami zaplatil navrhovateľovi spolu sumu 1.176,85 eura. Z tejto sumy navrhovateľ na istinu započítal sumu 509,01 eura. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou posúdil ako spotrebiteľský úver podľa , o spotrebiteľských úveroch a aplikoval naň ust. -3, , , , ako i Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Konštatoval, že navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorú účastníci uzatvorili súčasne podpisom úverovej zmluvy s tým, že odporcovi vzniklo právo na poskytnutie revolvingového úveru prostredníctvom úverovej karty za podmienok stanovených v úverových podmienkach. Takýto odkaz na zmluvné podmienky i v prípade porušenia podmienok označil za neakceptovateľný a rozporný s ust. , keďže navrhovateľ vopred vnútil odporcovi aj iný úkon než

iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Odporca sa súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť až v budúcnosti. V tejto súvislosti uviedol, že odporca v dôsledku nemožnosti akejkoľvek zmeny predtlače predloženej listiny konal nevedome. Opierajúc sa o ust. , o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že navrhovateľ vnútil odporcovi zmluvu o revolvingovom úvere bez toho, aby s ním uzatvoril osobitnú zmluvu, čím nebola dodržaná zákonom stanovená forma, a preto je takýto právny úkon neplatný podľa . Takýto spôsob jednania zo strany navrhovateľa označil za nekalú obchodnú praktiku, ktorej nemôže byť poskytnutá súdna ochrana. V intenciách ust. , a preto navrhovateľovi vznikol nárok iba titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému došlo na strane odporcu na základe plnenia z neplatného právneho úkonu. Za situácie, že navrhovateľ poskytol odporcovi spolu sumu 2.210,64 eur a z tejto odporca doposiaľ vrátil sumu 1.176,85 eura, rozdiel činí sumu 1.033,79 eura, na úhradu ktorej zaviazal odporcu, ktorému povolil túto sumu vzhľadom na jeho finančnú situáciu splácať v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil, nakoľko obaja účastníci mali vo veci iba čiastočný úspech, a to navrhovateľ do výšky 56 %. Navrhovateľovi tak priznal náhradu trov konania v celkovej výške 259,56 eura, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 62,44 eura ( 56 % zo zaplateného súdneho poplatku v sume 111,50 eura ) a trov právneho zastúpenia, určených podľa vyhlášky č. za 3 úkony právnej služby po 81,33 eura, 2 x 7,63 eura a 1 x 7,81 eura režijný paušál, zvýšenú o 20 % DPH v sume 53,41 eura, cestovné náhrady na pojednávanie dňa 29. 01. 2013 vo výške 63,07 eura, z ktorej si právny zástupca navrhovateľa uplatnil polovicu v sume 31,53 eura. Uviedol, že na strane odporcu žiadne trovy v súvislosti s týmto konaním nevznikli, a preto ho zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v celkovej sume 62,44 eura na účet jeho právneho zástupcu a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 197,12 eura ( 56 % zo sumy 352 eur ).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ len v zamietajúcej časti, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne jeho zmeny a vyhovenia jeho návrhu v celom rozsahu. Dôvodil, že súd prvého stupňa nedostatočne skutkovo a právne vec posúdil, keď jeho návrh vo zvyšku ako nedôvodný zamietol. Konštatoval, že dňa 13. 10. 2004 uzatvoril s odporcom úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol úver na kúpu veci v nej uvedenej. Na tej istej listine uzatvorili účastníci zároveň i Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá skutočnosť je uvedená v spodnej časti zmluvy pod bodom 5. Mal za to, že v danom prípade došlo k platnému uzavretiu nielen úverovej zmluvy, ale i Zmluvy o revolvingovom úvere, keďže obsahuje dátum, ako i podpis odporcu. Naviac, úverové podmienky upravujú práva a povinnosti zmluvných strán, a to pre obe zmluvy samostatne, t. j. nemôže vzniknúť žiadna pochybnosť o tom, aké práva a povinnosti vyplývali pre účastníkov z uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. S poukazom na ust. a , § hlavy 8, hlavy 11 úverových podmienok uviedol, že nadobudnutie účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere je viazané na splnenie odkladacej podmienky, t. j. zmluva o revolvingovom úvere nadobúda účinnosť až aktiváciou kreditnej karty a prvým čerpaním peňažných prostriedkov prostredníctvom tejto karty. Odporca tak aktiváciou karty a čerpaním finančných prostriedkov z karty prejavil vôľu byť viazaný ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere. Podľa jeho názoru musel mať vedomosť o tom, že aktiváciou kreditnej karty si požičiava peňažné prostriedky, ktoré bude navrhovateľ žiadať vrátiť s úrokom a ďalšími poplatkami spojenými s poskytnutím týchto prostriedkov, ktoré boli dohodnuté v zmysle úverových podmienok a platného sadzobníka poplatkov, zaslaného odporcovi spolu s úverovou kartou a výzvou k jej aktivácii. Zdôraznil, že zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená v súlade s o spotrebiteľských úveroch, pričom v zmysle ust. je zmluva tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Opierajúc sa o ust. dôvodil, že zákon výslovne pripúšťa uzatvorenie viacerých zmlúv na tej istej listine. Uzavrel, že zmluva o revolvingovom úvere spĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ust. o spotrebiteľských úveroch, pričom práva a povinnosti účastníkov zmluvy o revolvingovom úvere boli presne, jasne a zrozumiteľne definované v úverových podmienkach, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. , a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa, doručený súdu prvého stupňa dňa 17. 12. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.861,84 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorú účastníci uzatvorili dňa 13. 10. 2004. Preskúmavaným rozsudkom súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa vyhovel v časti istiny 1.033,79 eura a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Pre absenciu odvolania účastníkov konania v prisudzujúcej časti rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a predmetom odvolacieho konania takto zostala len navrhovateľom odvolaním napadnutá zamietajúca časť týkajúca sa zaplatenia sumy 828,05 eura s príslušenstvom a na ňu nadväzujúci výrok o náhrade trov konania.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

V danej veci niet sporu o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú účastníci konania uzatvorili dňa 13. 10. 2004 a z ktorej navrhovateľ vyvodzuje svoj nárok. Bolo preto dôvodné naň aplikovať právne normy spotrebiteľského práva a to o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, t.j. do 30. 06. 2006 (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. a nasl. o spotrebiteľských zmluvách tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia v odvolaním napadnutej časti, využijúc postup podľa sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní odvolací súd osobitne podčiarkuje, že podľa § 4 ods. 1-3 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníctva, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov a taktiež oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti, sankcie za porušenie zmluvy, podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, spôsob zániku záväzku zo zmluvy, ako i práva spotrebiteľa podľa . Zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere pre svoju platnosť musí spĺňať i základné náležitosti právneho úkonu ustanovené v , týkajúce sa vôle (musí byť uzatvorená slobodne a vážne) a prejavu vôle (musí byť určitá a zrozumiteľná), inak je absolútne neplatná. Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa a na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie ( Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že účastníci konania dňa 13. 10. 2004 uzatvorili úverovú zmluvu č. 3410058364, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi finančný úver vo výške 6.999,-Sk ( 232,32 eura ) pri RPMN 18,26 % a konečnej výške úveru 8.040,- Sk ( 266,88 eura ), ktorý sa zaviazal odporca zaplatiť navrhovateľovi v 10-tich mesačných splátkach po 804-Sk ( 26,69 eura ) pri nulovom poplatku za spracovanie úverovej zmluvy. Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy boli i úverové zmluvné podmienky navrhovateľa a odporca svojím podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. Rovnako tak vychádzajúc z obsahu predmetnej úverovej zmluvy odporca podľa predtlače nachádzajúcej sa v poslednom odseku zmluvy „súčasne s navrhovateľom uzatvára zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, a to s úverovým rámcom vo výške 30.000,-Sk a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 1.200,-Sk, pričom navrhovateľ má výhradné právo jednostranne zmeniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej karty. Navrhovateľ v tomto konaní uplatnený nárok nevyvodzuje zo samotnej úverovej zmluvy, ale práve zo zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorej vydal odporcovi úverovú kartu a poskytol mu úverový rámec vo výške 2.210,64 eura. Súd prvého stupňa preto správne vo veci postupoval, pokiaľ posudzoval, či medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom úvere, z titulu ktorej sa navrhovateľ domáha plnenia od odporcu v tomto konaní. I podľa názoru odvolacieho súdu pre absenciu individualizácie zmluvy o revolvingovom úvere v smere náležitostí požadovaných ust. § 4 ods. 2, Zákona o spotrebiteľských úveroch a s tým súvisiacim nedostatkom jej písomnej formy predpísanej zákonom k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere účastníkmi konania nedošlo. Jej neplatnosť vyplýva i z ust. , podľa ktorého, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Tento záver nie je spôsobilý spochybniť skutočnosť, že podpisom úverovej zmluvy, ktorou navrhovateľ poskytol odporcovi 6.999-Sk z titulu spotrebiteľského úveru, odporca zároveň podpisoval, že s navrhovateľom uzatvára i zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru tak, ako to bolo uvedené v poslednom odseku tejto zmluvy ( bod 5 ). Bez pochyby totiž ide o tzv. formulárovú zmluvu, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, ale tento bol vopred určený navrhovateľom v postavení dodávateľa bez toho, aby odporca v postavení objednávateľa mal možnosť ju ovplyvniť. Posudzovaná zmluva svojím rozsahom, štruktúrou, ako i voľbou písma je štandardnou adhéznou zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na úverové zmluvné podmienky tvoriace jej neoddeliteľnú súčasť v rozsahu 3 strán, obdobne napísané nečitateľným písmom bez zrejmého zvýraznenia jednotlivých častí, vrátane zmluvných podmienok týkajúcich sa revolvingových úverov. S ohľadom k predostrenému spôsobu vyhotovenia zmluvy a jej štylizáciu je preto dôvodný záver, že odporca v postavení priemerného spotrebiteľa ani nemohol vedieť, že spolu s úverovou zmluvou uzatvára i ďalší záväzkový vzťah s navrhovateľom, a to zmluvu o revolvingovom úvere. V tomto smere odvolací súd preto považoval navrhovateľom predkladané úvahy za nenáležité, keď naopak je potrebné vychádzať z toho, že určitosť písomného prejavu je objektívna kategória a prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti ani medzi účastníkmi právneho vzťahu, ani u osôb nezúčastnených na ich zmluvnom vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania ako vecne správny podľa potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.