Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_16CoE-81-2013.pdf
PDF · 70.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/81/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484 proti povinnému: P. O. - P., zomr. dňa 28.08.2005, s miestom podnikania Z. F. nad V., L. XXXX/XX, D.: XX XXX XXX, o vymoženie 1 019,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19. februára 2013, č. k. 7Er/952/2008 - 26, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,77 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poveril P.. M. V., súdneho exekútora poverením č. 5304 002383 zo dňa 19.10.1999 vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozhodnutia NÚP - Okresného úradu práce Trenčín č. R-1335/FZ/96 zo dňa 04.12.1996. Dňa 12.02.2007 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie konania, nakoľko došlo k úmrtiu povinného a zároveň súdu vyúčtovanie trov exekúcie v spojení s časovou špecifikáciou. Z následného vykonaného šetrenia vyplynulo, a to zo spisu tamojšieho súdu vedeného pod sp. zn. 29D/489/2005-150, že povinný dňa 28.08.2005 zomrel a konanie bolo ukončené uznesením č. k. 29D/489/2005-150 zo dňa 28.11.2007 schválením dohody dedičov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2008. Nakoľko bolo zistené, že povinný zomrel so zanechaním právnych nástupcov, avšak predĺžené dedičstvo bolo prenechané veriteľom na úhradu dlhov. Keďže povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania pred právoplatným skončením exekúcie, súd exekúciu z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože povinný nezanechal žiaden majetok. V procesnej situácii, ak dôjde k zániku právnej subjektivity fyzickej osoby, môže súd pokračovať s jej právnymi nástupcami, avšak v predmetnom konaní povinný nezanechal právnych nástupcov a ani žiaden majetok, a preto súd súdnemu exekútorovi priznal v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len Vyhlášky) rešpektujúc § 27a Vyhlášky náhradu trov exekúcie vo výške 1.680,-Sk, ktorá predstavuje 4 účelne vynaložené hodiny /aj začatých/ na exekúciu á 200,- Sk + 19% DPH v sume 952,-Sk (§ 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky) za posúdenie a preštudovanie návrhu, vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, podania na súd, žiadosti o súčinnosť, správy o exekúcii, podnetu na zastavenie exekúcie, špecifikácie trov exekúcie, za 2 úkony exekučnej činnosti á 100,- Sk + 19% DPH vo výške 238,- Sk (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a/,i/ Vyhlášky), náhradu hotových výdavkov v sume 490,-Sk (poštovné, papier, obálky, bankový poplatok podľa § 22 Vyhlášky). S poukazom na zavedenie meny euro od 01.01.2009 bola suma povinnosti uloženej oprávnenému prepočítaná na menu euro konvertibilným kurzom 1 euro = 30,1260 Sk a zaokrúhlená v súlade s § 2 ods. 3 zákona č. 659/2007 Z.z. zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, teda povinnosť uložená oprávnenému je vo výške 55,77 eur.
Proti tomuto uzneseniu, a to jeho výrokovej časti o náhrade trov exekúcie, podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Namietal, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať úmrtie povinného, v dôsledku čoho zastavenie exekúcie nezavinil. Poukázal na ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil okolnosti, ktoré boli dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo pre úmrtie povinné, t.j. pre stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom konania dňom 28.08.2005. Žiadal, aby odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie zobral do úvahy, že ako oprávnený nenesie procesné zavinenie na zastavení exekúcie a aby zvážil možnosť zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie zmenil tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie neprizná.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov exekúcie) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času (§ 196 Exekučného poriadku) a súdny exekútor má pri rozhodovaní o trovách exekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
O trovách exekúcie v zásade platí, že ich uhrádza povinný podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Výnimku z tejto zásady ustanovuje Exekučný poriadok v § 203 ods. 1, podľa ktorého, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie a v § 203 ods. 2, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V danej veci povinný v priebehu konania dňa 28.08.2005 zomrel, t.j. stratil právnu subjektivitu. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok, keď dedičské konanie bolo ukončené uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.11.2007, č.k. 29D/489/2005-150, ktorým súd schválil dohodu dedičov o prenechaní predlženého dedičstva veriteľom. Odvolací súd (prehodnotiac svoj predchádzajúci právny záver v dôsledku aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu SR) dospel k záveru, že dôvodom zastavenia exekúcie v danej veci je primárne skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia totiž nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že v predmetnej exekučnej veci sú splnené zákonné podmienky na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože aj keď oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, je v zmysle citovaného zákonného ustanovenia povinný znášať trovy exekúcie, nakoľko exekučné konanie bolo preukázateľne zastavené pre nemajetnosť povinného. Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach zo dňa 13. novembra 2006 sp.zn. 2Ncdo/1/2006 a zo dňa 13. mája 2011, č.k. 7Ncdo/5/2011. Preto odvolací súd námietky oprávneného uvádzané v odvolaní nepovažoval za dôvodné.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.