Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-79-2012.pdf
PDF · 92.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10C/122/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu T. V. E., K..E.., E. E. F. XXXX/XXX, D., B.: XX XXX XXX, proti žalovanému M. W., U.. XX.X.XXXX, U. R. Č. XXXX/X, L., zastúpenému opatrovníčkou JUDr. I. M., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 710,42 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 593,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 593,80 eur od 26.8.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 28,05 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v časti o zaplatenie 116,62 eur z a m i e t a .
U r č u j e, že zmluvná podmienka, uvedená v Úverových zmluvných podmienkach hl. 14 § 3 a § 4 o zmluvnej pokute k úverovej zmluve XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2008 je neplatná pre jej neprijateľnosť.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným na Okresný súd Košice - okolie dňa 9.9.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 710,42 eur z dôvodu, že na základe uzatvorenej zmluvy č. XXXXXXXXXX mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 514,44 eur, ktorý sa žalovaná zaviazal uhradiť v 18 mesačných splátkach po 38,21 eur, teda spolu 687,78 eur.
Nakoľko žalovaný nesplácal úver, žalobca mu v súlade s úverovými zmluvnými podmienkami uložil pokutu vo výške 19,38 eur, upomienku vo výške 3,32 eur a dňa 25.8.2008 mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 710,42 eur. Žalovaný po zosplatnení nezaplatil žalobcovi žiadnu platbu, dlh žalovaného teda predstavuje sumu 710,42 eur.
Keďže pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani po náležitom šetrení, ustanovil mu súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. opatrovníčku v osobe JUDr. I. M., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu Košice - okolie, aby ho v konaní zastupovala.
Súd konal v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti riadne predvolaných zástupcov účastníkov konania. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 25.4.2013 a navrhol pojednávať v svojej neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil tento skutkový stav.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vznikol na základe uzatvorenej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 10.3.2008, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 15.498,- Sk, t.j. 514,44 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 18 mesačných splátkach po 1.151,- Sk, t.j. 38,21 eur.
Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaný nezaplatil ani jednu z piatich splátok vo výške 38,21 eur, preto žalobca zosplatnil celú istinu 402,75 eur ku dňu 25.8.2008. Žalobca účtoval žalovanému dňa 2.6.2008 zmluvnú pokutu I. vo výške 9,96 eur, dňa 25.8.2008 pokutu (predčasná splatnosť úveru) vo výške 93,93 eur, dňa 16.6.2008 zmluvnú pokutu II. vo výške 6,37 eur, dňa 11.7.2008 zmluvnú pokutu II. vo výške 3,05 eur a dňa 22.4.2008 upomienku vo výške 3,32 eur, t.j. spolu 116,63 eur.
Podľa hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok spoločnosti T. V. E., K..E.. klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termínu splatnosti sú určené v úverovej zmluve.
Podľa hlavy 6 § 3 písm. a) Úverových zmluvných podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. V tomto prípade je taktiež spoločnosť oprávnená jednostranne od úverovej zmluvy odstúpiť, pozastaviť čerpanie už poskytnutého úveru alebo dohodnutý úver neposkytnúť.
V prípade predčasnej splatnosti úveru podľa hlavy 6 § 6 Úverových zmluvných podmienok je klient povinný uhradiť spoločnosti celý poskytnutý úver, zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok, ak by bol úver riadne splácaný v dohodnutých splátkach.
Podľa hlavy 14 § 3 Úverových zmluvných podmienok v prípade omeškania úhrady splátky je klient povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,08 % z dlžnej čiastky za každý začatý deň omeškania počítaný z dlhovanej splátky, najmenej však 300,- Sk. V prípade omeškania s úhradou splátky úveru dlhšieho ako 7 dní je klient ďalej povinný zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 8 % z čiastky, s ktorej úhradou je v omeškaní. Podľa § 4 citovanej hlavy je klient povinný v prípade omeškania o viac ako 6 mesiacov zaplatiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 5% z úveru, s ktorého vrátením je v omeškaní.
Súd právne posudzoval prejednávaný spor podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb., keďže medzi účastníkmi konania vznikol čisto obchodný záväzkový vzťah, na základe zmluvy o úvere, ktorá je absolútnym obchodom.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
Podľa ust. § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
Podľa § 52 OZ je spotrebiteľskou zmluvou "každá zmluva bez ohľadu na právnu formu", bez odkazu na Obchodný zákonník. Z citovaného ust. je zrejmé, že aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa teda použijú ustanovenia (o neprimeraných podmienkach) zakotvené v Občianskom zákonníku, čo je jednoznačne upravené.
Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Súd vyhodnotil dokazovanie v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to tak, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
V súlade s uvedeným je nepochybné, žalovaný na základe poskytnutého úveru, porušil podmienky dohodnuté v úverovej zmluve, v dôsledku čoho došlo k zosplatneniu celého úveru, čím žalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru naraz a podľa hlavy 7 § 6 je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku.
Súd ďalej posudzoval, či uzavretá typová spotrebiteľská zmluva, z ktorej žalobca odvodzoval svoj právny nárok, uplatnený v tomto konaní, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by na škodu žalovanej, vystupujúcej pri jej uzavretí v statuse spotrebiteľa, zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Právomoc posudzovať neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj bez návrhu spotrebiteľa súd odvodzuje z právnej úpravy neprijateľných zmluvných podmienok v OZ, na podklade nepriameho účinku ustanovení Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a záväzného výkladu podaného Súdnym dvorom (ES) napr. vo vyššie uvedenom prípade vedenom pod sp. zn. C - 240/98. Účelom tejto právomoci súdu z úradnej povinnosti posudzovať neprijateľnosť zmluvných podmienok je dosiahnutie všeobecného efektu a záväznosti rozhodnutia pre dodávateľa, ktorý na základe súdneho rozhodnutia upustí od používania nekalých zmluvných podmienok aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom. V zmysle vnútroštátnych procesných predpisov (§ 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho poriadku), ak súd dôjde k záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vyjadrí to v samostatnom výroku súdneho rozhodnutia. Po preskúmaní obsahu typovej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 10.3.2008, ktorú žalobca používa zrejme vo viacerých prípadoch, súd konštatuje existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky o zmluvnej pokute za omeškanie spotrebiteľa s plnením povinnosti platiť zmluvnú pokutu z každej omeškanej splátky vo výške 0,08% za každý deň omeškania, 8% z čiastky s ktorou je v omeškaní a 5% z úveru s ktorého vrátením je v omeškaní.
Neprijateľné zmluvné podmienky vyjadrené v ustanovení § 53 ods. 3 OZ (v súčasnom znení v § 53 ods. 4 OZ) sú demonštratívnym vyjadrením podmienok, ktoré môžu byť v konkrétnom prípade považované za neprijateľné. Zmluvná podmienka, ktorá ukladá spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť pri porušení svojich záväzkov neprimeranú sumu ako sankciu s tým spojenú, v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi síce nebola priamo v tomto demonštratívnom vymedzení neprijateľných zmluvných podmienok vyjadrená (v súčasnosti je už priamo vyjadrená v § 53 ods. 4 písm. k) OZ). Neznamená to však, že takáto zmluvná podmienka nemôže byť vyhodnotená ako nekalá aj v zmysle právnej úpravy účinnej v čase uzavretia zmluvy. O to viac, ak súd vezme do úvahy nepriamy účinok Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, v prílohe ktorej sa pod číslom 1 a písm. e) priamo nachádza. Súd je toho názoru, že zmluvné pokuty dohodnuté v hl. 14 § 3 a 4 sú nepriajateľné, preto určil, že zmluvná podmienka, uvedená v Úverových zmluvných podmienkach hl. 14 § 3 a § 4 o zmluvnej pokute k úverovej zmluve XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 10.3.2008 je neplatná pre jej neprijateľnosť.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania.
Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Žalobca žiadal priznať úrok z omeškania počítaný z dlhovanej sumy vo výške 0,024 % denne, počítaným z dlhovanej sumy od 26.8.2008 do zaplatenia. S prihliadnutím na skutočnosť, že požadovaný úrok z omeškania je nižší ako zákonom stanovená najvyššia prípustná hranica, súd rozhodol o úroku z omeškania v súlade so žalobným návrhom.
O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd náhradu trov konania pomerne rozdelil, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vzal do úvahy pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaného, ktorý predstavuje 83 % k 17 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie práva vo výške 66 % (83 % - 17 %). Preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 28,05 eur, čo predstavuje 66 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 42,50 eur.
V súlade s citovanými skutočnosťami a na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach len časti proti výroku o trovách konania. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti výroku o zaplatení dlhovanej sumy s príslušenstvom odvolania nie je prípustné, pretože rozsudok bol vynesený na základe uznania nároku (202 ods. 1 O.s.p.).