Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/42/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: F. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XX, o vymoženie sumy 293,10 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2011, č. k. -19 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 12. júla 2012, č. k. -43, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím uznesením v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e a vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že oprávnený je

povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pazmáňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 40,79 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom Exekútorského úradu P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 74,44 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a doplneným výrokom zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“). Preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Žlnayom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Mal za to, že z ustanovenia jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného uznal jeho záväzok, považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Zdôraznil pritom, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Okrem toho podľa neho z toho vyplývala aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej

v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa postupoval v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. S poukazom na ustanovenia , , , Exekučného poriadku, ustanovenia , , , , , , , , , vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ako aj spisový materiál, dospel súd prvého stupňa k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, keď predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Za nevyhnutné trovy exekúcie súd prvého stupňa považoval v zmysle , vyhlášky sumu 31, eura za 4 hodiny účelne vynaložené na exekúciu, v zmysle , v spojení s vyhlášky sumu 11, eura za 3 úkony exekučnej činnosti, v zmysle vyhlášky sumu 9, eura poštovné, sumu 1, eura spotrebný materiál, sumu 16,56 eura cestovné náhrady a v zmysle vyhlášky sumu 2,37 eura náhradu za stratu času. Ustálil, že spolu trovy exekúcie vrátane DPH predstavovali sumu 74,44 eura, na ktorých úhradu zaviazal oprávneného.

Následne dopĺňacie uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a vychádzajúc zo zákonnej zásady, že oprávnenému prináleží výlučné právo voľby osoby súdneho exekútora a s poukazom na existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie napokon o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol tak, že ho zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 26. apríla 2011, č. k. -19 podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia v celom rozsahu, nakoľko sa domnieval, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní súd uznal exekučný titul za súladný, preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spínaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Nitra. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že by sa povinný vzdal svojho práva, pretože podľa neho udelením plnomocenstva povinný rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu aj na osobu splnomocniteľa. Okrem toho sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinný nemohol realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohol na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Poukázal pritom na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva. Bol toho názoru, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. S poukazom na uviedol, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového, ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si on ako oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Okrem toho vyjadril nesúhlas aj s výrokom týkajúcim sa náhrady trov exekúcie, namietajúc, že podľa súdnej praxe úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie sú odmeňované paušálnou sumou, a preto považoval za neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že úkony exekučnej činnosti ako napríklad získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Napadnuté uznesenie považoval za nepreskúmateľné. Rozpor s

videl najmä v tom, že súd prvého stupňa neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, akým spôsobom posúdil účelnosť počtu hodín vynaložených súdnym exekútorom na exekúciu, ako aj namietal, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, aké úkony odmeňované v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky boli súdnym exekútorom vykonané.

Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26. apríla 2011, č. k. -19 v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a v zastavujúcej časti je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť a v časti týkajúcej sa trov exekúcie je potrebné ho podľa zmeniť.

Pre absenciu odvolania, dopĺňacie uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 12. júla 2012, č. k. -43 nadobudlo právoplatnosť, preto nebolo ani predmetom odvolacieho konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 17. 12. 2003, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 07. 01. 2004, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 293,10 eura (8.830,-Sk) s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 84,05 eura (2.532,-Sk), trovy exekúcie vo výške 16,60 eura (500,-Sk), trovy právneho zastúpenia 28,48 eura (858,-Sk), trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 47,70 eura (1.437,-Sk) a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 309,70 eura (9.330,-Sk) od 13. 07. 2003 do 08. 09. 2003 a zo sumy 293,10 eura (8.830,-Sk) od 09. 09. 2003 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 3883/2003, NZ 93772/2003, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom dňa 18. 10. 2003. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 09. 01. 2004 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul a plnomocenstvo. Súd prvého stupňa vydal dňa 30. 01. 2004 súdnemu exekútorovi Dr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, ku ktorej sa vyjadril súdny exekútor a vyčíslil si trovy exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Keďže súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, dopĺňacím uznesením zo dňa 12. júla 2012, č. k. -43 o predmetnom návrhu oprávneného rozhodol tak, že ho zamietol. Voči tomuto uzneseniu odvolanie nebolo podané.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu ( Exekučného poriadku), upravuje podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný dňa 21. 01. 2003 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa , resp. pre exekúciu podľa Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu) a jej príslušenstva. Odvolací súd sa stotožňuje s vyslovených právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Bruno Žlnay, na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02. januára 2003, zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška a preto povinný nemohol ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa . Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinného sám bez toho, aby mu povinný udelil na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bol potom povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť, rovnako ako ani nemal vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle . Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinného, ktorý by mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho

úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený za správny.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle tvorilo prekážku veci rozsúdenej a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice súd nie je viazaný.

Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a rozhodovať aj o trovách exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t.j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t.j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t.j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie začatej dňa 07. 01. 2004, v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov sa trovy exekúcie súdneho exekútora určujú podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100,- Sk.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (ods. 2)

Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20,- Sk za každú aj len začatú polhodinu. (ods. 2)

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak nesprávne určil ich výšku, ktorú namietal oprávnený v odvolaní. Oprávnený ohľadom výšky trov exekúcie v odvolaní namietal odmeňovanie úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) paušálnou sumou a neprípustnosť ich odmeňovania aj podľa časového hľadiska. Okrem toho namietal, že úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňajú aj samotné vypracovanie žiadosti na získanie poverenia na vykonanie exekúcie a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie. Záverom namietol nepreskúmateľnosť rozhodnutia v tejto časti.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj obsahu súdneho a exekučného spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony: žiadosť o udelenie poverenia 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min. a spracovanie vzniknutých trov exekúcie 30 min., ako aj nesprávne priznal poštovné za doručenie žiadosti o súčinnosť - Dopravný inšpektorát, nakoľko predmetná doručenka sa v exekučnom spise nenachádza a taktiež nesprávne priznal spotrebný materiál, nakoľko uvedené výdavky je potrebné považovať za administratívne práce a tie sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 vyhlášky. Ohľadom nepriznania časovej odmeny odvolací súd sa stotožňuje s názorom oprávneného o duplicitnom uplatnení odmeny a to za úkony žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie a žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát, nakoľko odmena za tieto úkony bola vyúčtovaná aj podľa , , vyhlášky a podľa predmetného ustanovenia bola súdom prvého stupňa aj správne priznaná. K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyhláška, ani neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo. Ohľadom nepriznania časovej odmeny za úkon spracovanie vzniknutých trov exekúcie odvolací súd uvádza, že uvedený úkon nepriznal z dôvodu, že nejde o výkon exekučnej činnosti, ale o uplatnenie práva súdneho exekútora na trovy exekúcie, v ktorej časti konania sa aj súdny exekútor stáva účastníkom konania.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov exekúcie v sume 40,79 eura, pozostávajúcej podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky z odmeny vo výške 15,94 eura (2 x 6,64 eura + DPH) za prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí v trvaní 60 min. a za upovedomenie o vykonaní súpisu hnuteľných vecí

v trvaní 40 min., t.j. spolu za 2 začaté hodiny po 6,64 eura s 20% DPH, podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky z odmeny vo výške 11,95 eura (3 x 3,32 eura + DPH) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - dopravný inšpektorát, t.j. 3 úkony po 3,32 eura s 20% DPH, podľa § 22 vyhlášky z hotových výdavkov za poštovné vo výške 8,22 eura, podľa § 23 vyhlášky z náhrady za stratu času vo výške 1,58 eura (2 polhodiny x 0,66 eura + 20% DPH) za čas strávený na ceste do miesta bydliska povinného pri vykonávaní súpisu hnuteľných veci povinného, pretože vzdialenosť Šaľa - Nitra je cca 30 km, pričom cesta trvá do 30 minút, teda jedna cesta predstavuje 1 polhodinu podľa § 23 vyhlášky a cestovných náhrad vo výške 3,10 eura (jedna cesta 1,55 eura) za účasť na súpise hnuteľných vecí povinného v rozsahu cestovného Veolia Transport Nitra, a.s. podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky, pretože uplatnené cestovné si súdny exekútor riadne nevyčíslil a nezdokladoval.

Pokiaľ si teda súdny exekútor uplatňoval cestovné náhrady, mal postupovať podľa vyhlášky v spojení s ustanoveniami a o cestovných náhradách, teda mal súdu predložiť technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré použil na cestu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí povinného za účelom zistenia spotreby pohonných látok a tiež doklad o kúpe pohonnej látky, ktorou by preukázal cenu pohonnej látky, z ktorého by bola zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Keďže súdny exekútor uvedené doklady nepredložil, odvolací súd mu priznal cestovné len vo výške cestovného hromadným prostriedkom, ktorý zistil u Veolia Transport Nitra, a. s. (http://cp.atlas.sk/vlakbus).

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 26. apríla 2011, č. k. -19 v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako aj v zastavujúcej časti ako vecne správne podľa potvrdil a v časti trov exekúcie podľa zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad so sídlom v Šali, P. Pazmáňa 49/3 trovy exekúcie v sume 40,79 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Na margo návrhu na prerušenie konania, odvolací súd uvádza, že podľa Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný o konkurze a reštrukturalizácii a nie . Vzťah a Exekučného poriadku, je vymedzený v , podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí , ak neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti v exekučnom konaní

znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje.

K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.

Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. októbra 2010).

Zmyslom predbežnej otázky nie je teda rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.

V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, keďže zistil, že notárka zápisnica ako podklad pre vykonanie exekúcie je neplatný právny úkon. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia upravujúce všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázku zmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a , a nie o právne normy komunitárneho práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a tak, že povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.