Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-191-2012.pdf
PDF · 112.09 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2013 takto
rozhodol:
Obžalovaný :
Š. Z., W.. XX.X.XXXX U. Č. W. M., okres Trebišov, trvale bytom L., Q. Č.. XXX/XX, bez prihlásenia bytom L., G.. E. Č.. XXX, Česká republika, t.č. bez pracovného pomeru,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
v dobe najmenej od novembra 2010 najmenej do 31. augusta 2011 v obci M., okres Spišská Nová Ves, v obci L., Česká republika a inde ako otec H. Z., W.. XX.X.XXXX, neprispieval ničím na jej výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. 24C 79/96 zo dňa 3.6.1998, právoplatným dňa 1.8.1998, mal prispievať na svoju dcéru sumou vo výške 33,19 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk oprávnenej dcéry H. Z. od dovŕšenia veku 18 rokov, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške najmenej 331,90 eur, pričom v rozhodnom období mal príjem z pracovnej činnosti a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 69/10 zo dňa 28.6.2010, právoplatným dňa 23.11.2010, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a uvedený čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,
č í m s p á ch a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného Š. Z. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že v dobe najmenej od novembra 2010 najmenej do 31. augusta 2011 v obci M., okres Spišská Nová Ves, v obci L., Česká republika a inde ako otec H. Z.V., W.. XX.X.XXXX, neprispieval ničím na jej výživu, i keď mu táto povinnosť vyplýva z § 62 Zákona o rodine a podľa rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. 24C 79/96 zo dňa 3.6.1998, právoplatným dňa 1.8.1998, mal prispievať na svoju dcéru sumou vo výške 33,19 eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk oprávnenej dcéry H. Z. od dovŕšenia veku 18 rokov, čím mu za uvedené obdobie vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške najmenej 331,90 eur, pričom v rozhodnom období mal príjem z pracovnej činnosti a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 69/10 zo dňa 28.6.2010, právoplatným dňa 23.11.2010, bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 24 mesiacov.
Na hlavnom pojednávaní súd dňa 30.4.2013 konal v neprítomnosti obžalovaného, keďže boli splnené podmienky podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku a obžalovaný svojim podaním zo dňa 29.4.2013 dal súhlas, aby sa toto hlavné pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného Š. Z. z prípravného konania zo dňa 19.3.2012. Obžalovaný pri výsluchu využil svoje právo a odoprel vypovedať.
Svedkyňa H. Z. - dcéra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní nebola prítomná a súd konal v jej neprítomnosti. So súhlasom prokurátora boli prečítané zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania zo dňa 25.5.2011 a 3.11.2011. Svedkyňa bola v žalovanom období študentkou denného štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene. Od 1.9.2011 štúdium prerušila a začala pracovať. Jej otec - obžalovaný Š. Z. na ňu neplnil vyživovaciu povinnosť od 23.11.2010 až do 31.8.2011, pričom dlžná suma výživného je vo výške 331,90 €. Náhradné výživne za žalované obdobie nepoberala a neplnenie vyživovacej povinnosti nenahlásila u žiadneho exekútora. S otcom je iba v emailovom kontakte. Po jeho predošlom odsúdení jej dlžné výživné, rovnako ako ani bežné výživne za žalované obdobie, neuhradil. K skutočnosti, kde jej otec žije, pracuje a či má hnuteľný alebo nehnuteľný majetok sa vyjadriť nevedela. Podľa jej informácii má obžalovaný aj inú vyživovaciu povinnosť, pretože vraj má v Čechách syna.
Svedkyňa Y. Q. - bývala manželka obžalovaného a súčasne matka oprávnenej H. Z. vypovedala na hlavnom pojednávaní a uviedla, že dcéra je v súčasnosti, rovnako ako aj počas žalovaného obdobia, študentkou vysokej školy, pričom od 31.8.2011 nastúpila aj do práce. Všetky náklady a výdavky, ktoré dcéra mala uhrádzala iba ona. Za žalované obdobie obžalovaný nezaplatil žiadne výživné, dcére nedal žiadny darček, ani jej nekúpil oblečenie, alebo iné veci. Dcéra náhradné výživné nepoberala a až teraz podali exekučný návrh. Ona s obžalovaným nie je v žiadnom kontakte. Dcéra sa s ním nestýka, iba ho písomne kontaktuje. Keď mu napísala, aby jej poslal výživné, vždy odpísal, že pošle keď bude mať, ale nič nezaplatil. Deň pred pojednávaním písal dcére a nabádal ju, aby vypovedal tak, nech nejde do basy, lebo potom od neho žiadne peniaze nedostane. K súčasným pomerom obžalovaného sa svedkyňa vyjadriť nevedela. K písomnému podaniu obžalovaného, v ktorom uviedol, že ponúkal dcére 380 €, ale ona to odmietla, uviedla, že je to klamstvo, pretože dcéra by určite prijala keby jej dlh uhradil a on iba klame, aby nebol odsúdený.
Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 27.9.2011, ktoré podala Y. Q. na ÚJaKP PZ Spišská Nová Ves, vyplynulo, že trestné oznámenie bolo podané z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti Š. Z.
na dcéru H. Z. v období od 23.11.2010 až do 31.8.2011, kedy prerušila štúdium na vysokej škole. Menovaný bol povinný prispievať na výživu sumou 33,19 €, a teda dlžná suma za 10 mesiacov je 331,90 €. Oznamovateľka uviedla, že bývalý manžel sa o dcéru nezaujíma, nič jej neposiela, nekontaktuje sa s ňou. Náhradné výživné od úradu práce nepoberá a neplnenie povinnosti neoznamovala ani u žiadneho exekútora. Š. Z. bol už za neplnenie vyživovacej povinnosti viackrát odsúdený, a aj napriek tomu výživné ďalej dcére neplatí.
Z pracovnej zmluvy súd zistil, že bola uzatvorená dňa 1.6.2011, medzi zamestnávateľom - K.. M. Q., Y. XX, L., Česká republika a zamestnancom - Š. Z.. Vyplynulo z nej, že zamestnávateľ prijal zamestnanca na zámočnícke práce, počnúc dňom 1.6.2011 na dobu neurčitú. Výška mzdy sa v zmluve neuvádza, s tým, že bude určená samostatným mzdovým výmerom.
Zo správy podanej dňa 24.4.2012 zamestnávateľom obžalovaného - K.. M. Q., vyplynulo, že pracovný pomer s obžalovaným stále trvá (od 1.6.2011). Obžalovaný u zamestnávateľa vyživovaciu povinnosť nenahlásil. Počas zamestnania nebol dlhodobo práce neschopný a jeho dochádzka je pravidelná. Prácu vykonáva svedomito, a z pohľadu zamestnávateľa je bezproblémový a nekonfliktný pracovník.
Z prehľadu mzdy, ktorý tvorí prílohu správy od zamestnávateľa súd zistil, že obžalovaný mal z pracovnej činnosti v mesiacoch jún až september 2011 a december 2011 čistý mesačný príjem 7.120 Kč (v hrubom 8.000 Kč), za mesiac október 2011 mal čistý príjem 6.102 Kč (v hrubom 6.857 Kč) a v novembri 2011 sumu 3.074 Kč (v hrubom 4.727 Kč), teda spolu za rok 2011 bol jeho čistý príjem 44.776 Kč (hrubý 51.584 Kč). Príjem v mesiacoch január až marec 2012 bol spolu v čistom 17.717 Kč. Zo mzdy mu neboli vykonávané žiadne zrážky.
Zo správy a potvrdenia Mestského úradu H., Česká republika, Odbor obecní živnostenský úřad, zo dňa 13.3.2012 vyplýva, že Š. Z. nie je v živnostenskom registri evidovaný ako podnikateľ, s adresou ul. T. Č.. XXX, L., Česká republika. Zápis s údajmi uvedenými v žiadosti v živnostenskom registri neexistuje.
Podľa správy Úřadu práce Českej republiky - krajská pobočka v T., kontaktní pracoviště Q. M. - referát nepojistných sociálních dávek, podanej dňa 23.3.2012 vyplynulo, že obžalovaný si v období od 23.11.2010 do 31.8.2011 žiadosť o dávky v hmotnej núdzi nepodal.
Zo správy Okresní správy sociálneho zabezpečení H., zo dňa 13.3.2012 súd zistil, že obžalovaný je od 1.6.2011 prihlásený u zamestnávateľa K.. M. Q., Y. XX, L..
Podľa správy Úřadu práce Českej republiky - krajská pobočka v T., kontaktní pracoviště H., podanej dňa 16.3.2012, obžalovaný nebol doposiaľ evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a nikdy nežiadal ani nepoberal žiadne dávky štátnej sociálnej podpory. Na rozhodovanie o nároku na takéto dávky je príslušný úrad práce podľa miesta trvalého pobytu oprávnenej osoby.
Na základe správy Městského úřadu L. zo dňa 27.2.2012 bolo zistené, že obžalovaný bol dvakrát prejednávaný KPPP mesta L.. Vec bola v oboch prípadoch odložená.
Z rozsudku Okresného súdu Košice II. sp. zn. 24C 79/1996 zo dňa 3.6.1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.8.1998 vyplynulo, že súd manželstvo Š. E. Y. Z. rozviedol a schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej zveril maloleté deti H. Z. E. M. Z. do výchovy matky. Obžalovaný bol povinný na výživu dcéry H. prispievať sumou 1.000,- Sk mesačne, od právoplatnosti rozsudku, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice II sp. zn. 8T 429/1998 zo dňa 28.10.1998, právoplatným dňa 7.1.1999 vyplynulo, že Š. Z. bol uznaný vinným z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 rokov.
Z potvrdenia o návšteve školy, zo dňa 8.6.2011 vyplynulo, že F.. H. Z. bola v akademickom roku 2010/2011, ktorý trvá od 1.9.2010 do 31.8.2011, študentkou prvého ročníka denného inžinierskeho štúdia na Technickej univerzite vo Zvolene.
Povolením opakovania ročníka s prerušením štúdia bolo preukázané, že dekan Technickej univerzity vo Zvolene, na základe žiadosti F.. H. Z. povolil prerušenie štúdia s opakovaním I. ročníka II. stupňa štúdia v dobe od 1.9.2011 do 31.8.2012. Povolenie zároveň obsahuje potvrdenie, že v dobe od 1.9.2010 do 31.8.2011 bola študentkou VŠ.
Rodný list preukazuje, že H. Z. L. W. XX.X.XXXX U. V. a jej otcom je obžalovaný Š. Z..
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny M., odbor sociálnych vecí a rodiny, z 20.12.2011 vyplynulo, že obžalovaný nebol v období od novembra 2010, do dňa podania správy poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ani poberateľom prídavkov na deti, rodičovského príspevku ani iných sociálnych dávok a príspevkov.
Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny M., T. V. Z., úsek sociálnych vecí a rodiny, zo dňa 24.5.2012 vyplýva, že obžalovaný v období od novembra 2010 do dňa podania správy nepoberal dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.
Správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny M., T. V. Z., úsek služieb zamestnanosti, zo dňa 20.12.2011 preukazuje, že obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy vedený od 28.7.2005 do 5.9.2005 a vyradený bol z dôvodu nespolupráce s úradom.
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka M., podanej dňa 22.12.2011 vyplýva, že obžalovaný nie je poistencom pobočky a nepoberá žiadne dávky. Naposledy bol vedený ako zamestnanec od 1.10.2000 do 13.11.2000 u R. R., T. XX, V.Š..
Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka M. zo dňa 20.12.2011 a priloženého výpisu identifikačných údajov, kontaktov a priebehov poistení pre vybranú fyzickú osobu súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ evidovaný ako zamestnanec spolu u šiestich zamestnávateľov. Naposledy v období od 1.10.2000 do 13.11.2000 u R. R. - Z., W. XX, V.. Rovnaké údaje, bez akejkoľvek zmeny obsahuje aj aktualizovaná správa a výpis podané Sociálnou poisťovňou, pobočka M. dňa 23.5.2012.
Správa podaná Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., krajská pobočka V., zo dňa 31.5.2012, preukazuje, že Š. Z. za obdobie od 1.11.2010 nemá platiteľa poistného. Poistenec je vedený ako osoba v riešení.
Zo správ Obecného úradu L. zo dňa 21.12.2011 a 4.6.2012 súd zistil, že obžalovaný má v obci trvalý pobyt na ulici Q. Č.. XXX/XX od 2.10.2003. Viac ako päť rokov sa však v obci nezdržiava, a preto obec nemá žiadne správy o jeho zamestnaní a životných pomeroch. Súčasný pobyt obžalovaného nie je obci známy.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol v minulosti desať krát súdne trestaný, z toho päťkrát pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Z vyjadrenia obžalovaného zo dňa 22.3.2013 vyplynulo, že on dcére navrhol, že jej zaplatí sumu 380 €, ale to odmietla, s tým, že nemá záujem o drobné. On je stále ochotný dlžnú čiastku na výživnom zaplatiť. Obžalovaný vo vyjadrení ďalej uviedol, že má vážne zdravotné problémy, pre ktoré sa ani nemôže dostavovať na hlavné pojednávania.
Lekárske potvrdenia vystavené MUDr. Marcelou Černou, praktickou lekárkou a internistkou, L. dňa 29.11.2011 a 6.12.2012 a 22.3.2013 potvrdzujú, že Š. Z. je po operácii žalúdka pre žalúdočné vredy, s diagnózou - K25. Z výmenného poukazu vystaveného dňa 22.3.2013 MUDr. Marcelou Černou súd zistil, že obžalovaný bol v uvedený deň vyšetrený a v tom čase bol práceneschopný, s tým, že kontrolu mal stanovenú na deň 4.4.2013.
Z aktualizovanej správy Úradu práce ČR- Krajská pobočka v T., kontaktné pracovisko H. vyplýva, že obžalovaný je od 27.2.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 69/2010 bolo preukázané, že trestným rozkazom zo dňa 28.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.11.2010, bol Š. Z. uznaný vinným z prečinu
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s použitím § 138 Tr. zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula dňa 24.11.2012. O osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia doposiaľ nebolo rozhodnuté.
Zo spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 4T 131/2005 vyplýva, že trestným rozkazom zo dňa 20.10.2005, právoplatným dňa 12.11.2005, bol Š.M. Z. uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Uznesením Okresného súdu Košice II.. sp. zn. 4T 131/2005 zo dňa 19.8.2008, právoplatným 30.9.2008, bolo rozhodnuté, že Š. Z. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Zo spisu Okresného súdu Košice II. sp. zn. 9T 138/2001 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 3.9.2002, právoplatným dňa 9.9.2002, bol Š. Z. uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Výrok o treste z vyššie uvedeného rozsudku bol rozsudkom Okresného súdu Košice I.. sp. zn. 2T 22/2003 zo dňa 25.2.2005 zrušený podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. a súčasne bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrnne podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil a tak, ako je popísaný vo výroku rozsudku.
Z rodného listu H. Z. bolo preukázané, že sa narodila dňa 11.7.1987 rodičom Š. Z. E. Y. C.. L..
Z potvrdenia o návšteve školy a výpovedi svedkýň - oprávnenej H. Z. a jej matky Y. Q. bolo preukázané, že oprávnená bola v žalovanom období študentkou vysokej školy a keďže dňa 31.8.2011 štúdium prerušila a začala pracovať, stala sa schopnou sama sa živiť.
Rozsah a spôsob úhrady vyživovacej povinnosti obžalovaného na dieťa bol určený na základe rozsudku Okresného súdu Košice II. v konaní sp. zn. 24C 79/1996, na základe ktorého bol obžalovaný povinný prispievať na výživu svojej dcéry H. sumou 1.000,-Sk (33,19 €) mesačne, vždy do 15-teho dňa mesiaca vopred do rúk oprávnenej dcéry (od dovŕšenia veku 18 rokov).
Z výpovedí svedkýň H. Z. E. Y. Q. vyplynulo, že obžalovaný od 23.11.2010 až do 31.8.2011 si neplnil vyživovaciu povinnosť vôbec, pretože žiadne výživné nezaplatil, dcére nezaslal žiadne darčeky, nekúpil žiadne veci a nebol s ňou v osobnom kontakte. Vec oznámila na polícii matka oprávnenej dňa 27.9.2011, ako vyplynulo z trestného oznámenia. Obžalovaný Š. Z. v prípravnom konaní nevypovedal a nezúčastnil sa ani hlavného pojednávania, s tým, že súhlasil aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Z písomných podaní, ktoré obžalovaný adresoval súdu vyplynulo, že nepopiera to, že výživné na dcéru neplatil a je si vedomý toho, že dcére dlhuje za žalované obdobie výživné spolu v sume 331,90 €. V konaní tak bolo nesporne preukázané, že od novembra 2010 do 31. augusta 2011 si obžalovaný neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, pretože neprispieval na jej výživu. Z výpovedi svedkýň bolo preukázané, že oprávnenej nebolo poskytované úradom práce namiesto otca náhradné výživné.
Obžalovaný na svoju obranu vo svojich podaniach uvádzal, že výživne neplatil, pretože má finančné problémy, avšak dlžnú sumu je dcére ochotný uhradiť, čo ona odmietla.
Uvedenú obranu obžalovaného súd vyhodnotil ako účelovú, skutkovo a právne irelevantnú. Vyživovacia povinnosť obžalovaného ako otca H. Z. mu vyplynula z ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. ( Zákon o rodine), podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Nakoľko oprávnená bola v priebehu žalovaného obdobia študentkou denného štúdia na vysokej škole, je nepochybné, že nebola schopná sa sama živiť. Povinnosť vyživovať nespočíva len v poskytovaní peňažného plnenia, ale aj povinnosti vyživovať oprávnenú osobu v naturálnej podobe, t. j. vo faktickej starostlivosti o jej bývanie, ošatenie, hygienu, zdravie, vrátane starostlivosti o výchovu a všestranný rozvoj.
Z uvedeného je teda zrejmé, že zákonnou povinnosťou obžalovaného bolo prispievať na výživu dcéry, keďže táto nebola schopná sama sa živiť. Tvrdenia obžalovaného, že dcéra uhradenie dlžnej sumy odmietla súd považoval za účelové aj vzhľadom na to, že obžalovaný sa svoj prísľub zaplatiť dlh na výživne ani nepokúsil zrealizovať a v zmysle § 86 písm. a) Tr. zákona nesplnil svoju povinnosť (ktorou je zaplatenie dlžného výživného) ani dodatočne.
Na základe správy Okresní správy Sociálního zabezpečení a správy zamestnávateľa - K.. M. Q. bolo preukázané, že obžalovaný bol od 1.6.2011 zamestnaný. Zo správy a prehľadu mzdy od zamestnávateľa pritom vyplynulo, že za prácu poberal mzdu vo výškach, ktoré súd podrobne rozviedol vyššie. Zo správ od Úradu práce ČR- krajská pobočka v T. a od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v M. vyplynulo, že obžalovaný v období od novembra 2010 nepoberal dávku v hmotnej núdzi, príspevky k dávke a iné sociálne dávky ani na území Českej republiky a ani na území Slovenskej republiky. Úrad práce ČR obžalovaného ako uchádzača o zamestnanie neevidoval, pričom Úrad práce SR ho evidoval ako uchádzača naposledy v roku 2005 (vyradený bol pre nespoluprácu). Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov obžalovaného neeviduje ako poistenca a poberateľa dávok. Uvedenými listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že Š. Z. v žalovanom období pracoval, ale bol aj nezamestnaný, bez toho, aby bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
Napriek tomu, že obžalovaný v písomných podaniach poukazoval na svoju zlú finančnú situáciu, súd mal za to, že obžalovaný mohol a bol spôsobilý v žalovanom období platiť výživné, a to aspoň čiastočne. Platenie výživného obžalovanému dovoľoval predovšetkým jeho príjem z pracovnej činnosti. Pokiaľ ide o obdobie, počas ktorého bol obžalovaný nezamestnaný, počas tejto doby nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čím sa zbavil možnosti získať príjem pracovnou činnosťou, ktorý by mu dovoľoval platiť výživné. Práve v uvedenom je dané zavinenie obžalovaného za neplnenie jeho vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., ktorým bol stanovený aspoň minimálny rozsah vyživovacej povinnosti vo výške 30% zo sumy životného minima, ktorú je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery.
Na základe týchto dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že obžalovaný mal a mohol výživné platiť, keďže mal využiť všetky reálne možnosti na splnenie zákonnej povinnosti vyživovať dcéru.
Keďže vina obžalovaného bola v konaní nepochybne a jednoznačne preukázaná, súd ho uznal vinným zo spáchania skutku popísaného vo výroku rozsudku.
Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný Š. Z., tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona. Obžalovaný sa uvedeného prečinu dopustil tým, že od novembra 2010 do 31.8.2011, úmyselne vôbec neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať dcéru H. Z., hoci mu táto povinnosť vyplynula z ustanovenia § 62 Zákona o rodine a jej rozsah bol určený rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 24C 79/1996, čím mu vznikol dlh na výživnom v sume 331,90 €. Uvedeného konania sa obžalovaný dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 69/10 zo dňa 28.6.2010, právoplatným dňa 23.11.2010, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov. O osvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia zatiaľ nebolo rozhodnuté.
Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže neplnením zákonnej vyživovacej povinnosti chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu nároku potomkov na zabezpečení riadnej výživy a výchovy, čím je daná aj nebezpečnosť konania obžalovaného. Subjektívna stránka konania obžalovaného spočívala v bezdôvodnom neplatení výživného a v odmietnutí jeho plnenia.
Obžalovaný Š. Z. je toho času bez pracovného pomeru. Je rozvedený a býva v Českej republike, v meste L.M.E.Ň.. V mieste posledného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky o ňom nemajú žiadne správy, nakoľko sa tam už vyše päť rokov nezdržiava. Zamestnávateľ ho hodnotil pozitívne, ako
bezproblémového a nekonfliktného človeka. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že bol 10 krát odsúdený, avšak odsúdenia (s výnimkou odsúdenia Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 1T 69/2010) nemajú právny význam, pretože platí fikcia neodsúdenia.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31, § 34 a § 38 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
U obžalovaného súd nezistil priťažujúcu a ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.
Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol na to, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby z odsúdenia tunajšieho súdu sp. zn. 1T 69/2010, pre trestný čin podľa § 207 Tr. zákona. Aj napriek tomu, že u predchádzajúcich štyroch odsúdeniach, pre prečin zanedbania povinnej výživy sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, poukazujú na to, že obžalovaný má sklony páchať túto trestnú činnosť, čo preukazujú aj výpovede svedkýň, ktoré uviedli, že obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplní už dlhoročne. Obžalovaný Š. Z. je špeciálnym recidivistom v páchaní tejto trestnej činnosti a vzhľadom na to, trest odňatia slobody, ktorého výkon by súd podmienečne odložil, by na dosiahnutie účelu trestu nepostačoval. Pre nápravu a prevýchovu obžalovaného mu súd preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby.
Obžalovaného súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
Súd má za to, že uložený trest, ako sankcia za spáchanie trestnej činnosti, je dostatočným vyjadrením aj okolností, za ktorých sa obžalovaný trestnej činnosti dopustil a bude pôsobiť aj preventívne.
Z vyššie uvedených dôvodov preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na tunajší súd. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Podľa § 86 písm. a) Tr. zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.