Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoCsp/41/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a sudkýň JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XX, XXX XX F., o zaplatenie sumy 12 325,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. marca 2022 č. k. -152, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 725,10 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 025,10 eura od 26.01.2018 do 12.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 975,10 eura od 13.03.2020 do 08.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 925,10 eura od 09.4.2020 do 07.05.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 875,10 eura od 08.05.2020 do 02.06.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 825,10 eura od 03.06.2020 do 05.08.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 775,10 eura od 06.08.2020 do 09.09.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 725,10 eura od 10.09.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol. Konanie v časti zaplatenie sumy 30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.09.2020 do zaplatenia zastavil. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami , , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, , , , , , , , , , , o bankách. 1.2. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Konštatoval, že bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020, spolu prílohami, a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020, ktoré bolo doručované žalovanému, čo bolo preukázané podacím hárkom. V konaní bolo tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 11.12.2017 na uhradenie záväzkov s tým, že žalovaný bol upozornený na zosplatnenie dlhu a na právo banky odstúpiť od zmluvy. Právny predchodca žalobcu dňa 11.01.2018 vyzval žalovaného na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom, a vo výzve uviedol, že dňom 11.01.2018 bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru. Výzva bola doručená žalovanému dňa 18.01.2018 (doručenka na č.l. 25 spisu). Žalovaný nepreukázal tvrdenie v odpore, že sa uvedené oznámenie nedostalo do jeho dispozičnej sféry. V spore bolo preukázané, že žalovaný pred postúpením pohľadávky bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku viac ako 90 kalendárnych dní (výpisom z účtu žalovaného). Vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, je majiteľom pohľadávky proti žalovanému, ktorá bola uplatnená v tomto spore.

1.3. Ďalej sa zaoberal otázkou, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou. Zo žiadosti o flexipôžičku zo dňa 28.03.2014, ktorá bola podpísaná právnym predchodcom žalobcu a žalovaným zistil, že veriteľ skúmal bonitu žalovaného ako dlžníka, ktorú overil s vynaložením odbornej starostlivosti. V žiadosti sú údaje o osobnom stave žalovaného, o bývaní, zamestnaní, o príjme, či dlžník má v danom čase aj iné záväzky, zrážky zo mzdy, či má vysporiadané daňové povinnosti, a rozdelené BSM. 1.4. K námietke premlčania vznesenou žalovaným uviedol, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 30.09.2017 a preto určil počiatok premlčacej lehoty odo dňa splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu. Žaloba bola podaná na súd dňa 01.10.2020, avšak súd prvej inštancie nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný s poukazom na neplynutie lehôt upravených , podľa ktorého v zmysle lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona (25.03.2020) do 30. apríla 2020 neplynú (spolu 36 dní). 1.5. Pri hodnotení RPMN súd prvej inštancie požiadal Národnú banku Slovenska, odbor ochrany finančných spotrebiteľov, aby na základe údajov o spotrebiteľskom úvere v zmluve vykonali prepočet RPMN za účelom overenia jej správne. Zo stanoviska Národnej banke Slovenska k RPMN zistil, že celkové náklady v zmysle sú 119 x 247,28 - 18000 = 11426,32 eura, teda suma vypočítaná zo súčtu všetkých mesačných splátok spolu s mesačnou splátkou poistného, od ktorej je odpočítaná výška poskytnutého úveru. Rozdiel celkových nákladov vypočítaných OFS a celkových nákladov uvedených v zmluve (11426,32 - 8256,17 = 3170,15) 3 170,15 eura, predstavuje sumu zodpovedajúcu 119-tím splátkam poistného. Hodnota RPMN je vo výške 11,34 % za predpokladu, že spotrebiteľský úver bol načerpaný podľa dátumu uvedeného v zmluve, a za predpokladu, že v pravidelnej mesačnej splátke vo výške 247,28 eura je zahrnutá splátka poistného vo výške 26,64 eura. Vzniknutý rozdiel vo výpočte RPMN je pravdepodobne v nezahrnutí nákladov na poistenie úveru veriteľom do celkových nákladov spojených s poskytnutým úverom, keďže podľa prepočtu OFS je výška RPMN bez týchto nákladov vo výške 8,41 %. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie prihliadol na uvedené stanovisko, a mal za to, že náklady na poistné neboli zahrnuté veriteľom do celkových nákladov spojených s poskytnutým úverom, RPMN je tak uvedená nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku zistených skutočností, s poukazom na považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má nárok len na vrátenie rozdielu medzi sumou, ktorá bola žalovanému skutočne poskytnutá (18 000 eur) a úhradami žalovaného (11 244,90 eura + 30 eur). Z uvedených dôvodov uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 725,10 eura. Zároveň priznal žalobcovi úrok z omeškania s poukazom na , a nariadenia vlády č. odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s poukazom na čiastočné plnenia zo strany žalovaného. Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 12 325,27 eura (100 %), čiastočné späťvzatie žalobcu v sume 30 eur vyhodnotil podľa tak, že žalovaný zavinil čiastočné zastavenie konania. Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 6 725,10 eura ( 54,56 %), úspech žalovaného bol 45,44 %. Keďže úspech a neúspech strán bol približne rovnaký, rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. zmenil tak, že mu prizná voči žalovanej nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 14 %. Zároveň navrhoval priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Namietal, že súd prvej inštancie mu náhradu trov konania nepriznal dôvodiac nevýrazným rozdielom medzi pomerom úspechu a neúspechu, hoci vo vzťahu k žalovanému bol v spore úspešný rozsahu 9,12 % čistého úspechu v spore. Preto považoval výrok o trovách konania vydaný v rozpore so zásadou zodpovednosti za výsledok vyjadrenou v . Tvrdil, že mu prináleží náhrada trov konania a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 14 % pri priznaní sumy 6 725,10 eura s príslušenstvom zo žalovaných 12 325,27 eura s príslušenstvom (súdom priznaná suma 7 025,10 eura mínus platby žalovaného počas konania v sume 30 eur, predstavuje úspech žalobcu 57 % a úspech žalovaného 43 %).

3.1. Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie a navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dôvodil, že rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav, nakoľko súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami. Interpretácia súdu prvej inštancie je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom odklon nie je

zdôvodnený. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 3.2. Tvrdil, že pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zákon predpokladá dva úkony. Avšak právny predchodca žalobcu poslal tretiu upomienku zo dňa 11.12.2017 na adresu, ktorá nebola uvedená v zmluve, ani na nej nikdy nebýval, preto mu nebola doručená. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 11.01.2018 sa nedostal do jeho dispozičnej sféry, podpis na doručenke nie je jeho. Na tej adrese býva aj jeho otec, ktorý sa volá rovnako, ako on. Z uvedených dôvodov žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie údajne spoplatnenej pohľadávky. Pohľadávka k danému obdobie neexistovala. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak neplatným právnym úkonom a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom. Navyše pôvodný veriteľ porušil ustanovenie (4) , keď bol povinný informovať spotrebiteľa o postúpení pohľadávky do piatich pracovných dní odo dňa postúpenia. Hoci zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená dňa 14.02.2020, oznámenie o postúpení pohľadávky bolo napísané až dňa 06.03.2020. Poukázal na viaceré súdne rozhodnutia. 3.3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2022 žalovaný svoju argumentáciu zopakoval a poukázal na ďalšie súdne rozhodnutia.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.07.2022 uviedol, že s odvolaním žalobcu nesúhlasí. Opätovne zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní a poukázal na ďalšie súdne rozhodnutia.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania boli podané stranami sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňajú náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolania oboch strán sporu sú dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

8.1. V danej veci sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12 325,27 eura s príslušenstvom. Dôvodil, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému úver a žalovaný svoj záväzok riadne a včas uhrádzať mesačné splátky neplnil. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaný napriek písomnej výzve dlh z omeškaných splátok nezaplatil, preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému na neho postúpená. 8.2. Žalovaný nárok žalobcu poprel v celom rozsahu dôvodiac tým, že právny predchodca žalobcu pred poskytnutím úveru neoveril jeho bonitu, v zmluve je nesprávne uvedená celková čiastka úveru a náklady spotrebiteľa, preto je nesprávna aj RPMN. Namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tvrdiac, že oznámenie o postúpení pohľadávky mu nebolo poslané ani nebola predložená doručenka o jeho doručení, Ďalej nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, preto nemôže byť platné ani následné postúpenie pohľadávky. Výzva a oznámenie mu neboli doručené, celý rok pracuje v zahraničí. Na doručenke je podpis jeho otca, ktorý má rovnaké meno. 8.3. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 725,10 eura, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7 025,10 eura od 26.01.2018 do 12.03.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 975,10 eura od 13.03.2020 do 08.04.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 925,10 eura od 09.4.2020 do 07.05.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 875,10 eura od 08.05.2020 do 02.06.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 825,10 eura od 03.06.2020 do 05.08.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 775,10 eura od 06.08.2020 do 09.09.2020, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 725,10 eura od 10.09.2020 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Konanie v časti zaplatenie sumy 30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 10.09.2020 do zaplatenia zastavil. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania a na odvolanie žalovaného voči vyhovujúcej časti rozsudku, sú napadnuté časti rozsudku súdu prvej inštancie predmetom prieskumu odvolacím súdom. 9. Zo skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu VÚB, a.s., ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, uzatvorili dňa 20.03.2014 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“, predmetom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanému bezúčelový spotrebný úver vo výške 18 000 eur, a záväzok žalovaného poskytnutý úver vrátiť spolu s úrokom 8,10 % ročne v mesačných splátkach v počte 119 vrátane poistného vo výške 247,28 eura, z toho poistné 26,64 eura. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním dohodnutých splátok. Veriteľ listom zo dňa 11.12.2017 označeným ako „Tretia upomienka - pokus o zmier“ oznámil žalovanému, že eviduje voči nemu pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 766,53 eura, vyzval žalovaného na jej okamžitú úhradu, s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať vrátenie celej sumy úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Uvedený list bol žalovanému odoslaný dňa 11.12.2017 pod č. RE364747845SK na adresu M.. Žalovaný mal podľa zmluvy adresu trvalého pobytu aj korešpondenčnú adresu P. XX/XX, XXX XX F.. Veriteľ listom zo dňa 11.01.2018 označeným ako „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ oznámil žalovanému, že vyhlásil predčasnú splatnosť úveru so zostatkom 13 932,36 eura a vyzval žalovaného jeho zaplatenie v lehote 7 dní odo dňa doručenia. Uvedený list bol žalovanému adresovaný na adresu P. XX/XX, XXX XX F., ktorá bola uvedená v zmluve, do vlastných rúk. Podľa doručenky žalovaný list prevzal 18.01.2018. Právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil na žalobcu zmluvou zo dňa 02.03.2020 a postúpenie oznámil žalovanému listom zo dňa 06.03.2020. Doklad o doručovaní/doručení oznámenia sa v spise nenachádza. 10. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 11. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 13. Podľa , nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 14. Podľa o bankách v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 15. Odvolací súd posudzujúc predmetnú vec v zmysle súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, na základe záveru, podľa ktorého je žalobca aktívne vecne legitimovaný, bolo jeho rozhodnutie vydané predčasne. V tomto smere treba prisvedčiť námietke žalovaného, podľa ktorej žalobca v konaní zatiaľ svoju aktívnu vecnú legitimáciu nepreukázal. 16.1. Súd prvej inštancie pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých bola preukázaná zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.02.2020 spolu prílohami k nej, a oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 spolu s podacím hárkom o

jeho doručovaní. V spise sa však zmluva o postúpení pohľadávky nenachádza, z obsahu žaloby vyplýva, že by mala byť uložená v registri Okresného súdu Banská Bystrica pod sp.zn. . A navyše podľa oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 (č.l. 27) mala byť zmluva o postúpení pohľadávky uzatvorená dňa 02.03.2020, nie 14.02.2020, ako uviedol súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku. Ďalej sa v spise nenachádza ani podací hárok, ktorým by bolo preukázané doručovanie oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 06.03.2020 žalovanému. 16.2. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvodil, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného treťou upomienkou - pokusom o zmier zo dňa 11.12.2017 (č.l. 21) na uhradenie záväzkov s tým, že bol upozornený žalovaný na zosplatnenie dlhu a na právo banky odstúpiť od zmluvy, z uvedeného listu ako aj z podacieho hárku (č.l. 22) je zrejmé, že bol žalovanému odoslaný na adresu M.. A to napriek skutočnosti, že žalovaný mal podľa zmluvy adresu trvalého pobytu aj korešpondenčnú adresu P. na ktorej adrese je podľa lustrácie v elektronickom registri evidovaný od 21.01.2008. 16.3. Súd prvej inštancie nielenže ponechal vyššie uvedené nezrovnalosti bez povšimnutia, ale niektoré spôsobil vlastnou nepozornosťou pri písomnom vyhotovovaní rozsudku. Z vyššie uvedeného ďalej vyplýva, že skutkové závery súdu prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a preto na ich základe zatiaľ nemohol byť prijatý záver, podľa ktorého žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný.

17.1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu. Strana sporu, ktorá o sebe tvrdí, že je nositeľom práva má aktívnu legitimáciu, a pasívnu legitimáciu má strana sporu, ktorá je nositeľom povinnosti (záväzku). Z dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. vyplýva, že: „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“. 17.2. V danej veci súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel dôvodiac, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, hoci zatiaľ nebolo preukázané, že je nositeľom uplatneného práva, preto uvedený právny záver nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledne sa nezaoberal námietkami žalovaného uvedenými v odpore a v jeho následných podaniach. A to napriek tomu, že vo veci ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( ).

18. Z dôvodu hospodárnosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil postup právneho predchodcu žalobcu pri skúmaní bonity žalovaného, a dospel aj k správnemu záveru, že veriteľ skúmal situáciu žalovaného s odbornou starostlivosťou. Ďalej odvolací súd považuje za správny aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého pohľadávka nie je premlčaná. Súd prvej inštancie správne ustálil, že predčasná splatnosť úveru bola vyhlásená pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 30.09.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu potom premlčacia doba začala plynúť dňa 01.10.2017, a preto žaloba podaná na súd dňa 01.10.2020 bola podaná včas. Rovnako správny bol aj záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého RPMN uvedená v zmluve bola nesprávna. 19. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, tento nemožno považovať za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade čiastočného úspechu v spore je potrebné náhradu trov pomerne rozdeliť, pričom za vyvážený úspech možno považovať len mieru, ktorá minimálne presahuje hodnotu pomeru úspechu jednej strany voči úspechu strany druhej. 20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne zaoberať uplatneným nárokom. Nakoľko v danej veci ide o spotrebiteľský spor, aj bez návrhu vykoná dôkazy,

ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Bude sa dôsledne zaoberať námietkami žalovaného spotrebiteľa uplatnenými v priebehu konania a uvedenými v odvolaní. Vo veci opätovne rozhodne a zároveň rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).