Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-251-2012.pdf
PDF · 82.84 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/251/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu: Z. K. B., B.. T.. Y.., B. B. M. A., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: C. K.T., B.. T.. Y.., so sídlom v A., Ú. X, IČO: XX XXX XXX, za ktorého ako konateľ koná advokát V.. C. K.Š., proti žalovanému: Š. M., nar. X.X.XXXX, bytom v W.N. XX, okres K. - Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa S., B. B. M. W., N. R. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Q.. P. V., advokátom so sídlom v B., N. B. X, o 284,81 € s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 20. augusta 2012 č. k. 17C/15/2012-40 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania tak, že vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 73,82 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, Q.. P. V. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 19,12 €, ktorú žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť advokátovi, Q.. P. V. do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením z 20.8.2012 č. k. 17C/15/2012-40 v dôsledku späťvzatia žaloby (§ 96 OSP) zastavil konanie (výrok I.), rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 10,37 € (výrok II.) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.).
Výslovne uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania postupoval bez ohľadu na to, že do konania vstúpil vedľajší účastník zastúpený advokátom a že v podaní zo dňa 20.4.2012 sa dovolával premlčania žalobou uplatneného nároku. S odôvodnením, že samotný žalovaný vždy riadne prevzal všetky súdom doručované listiny vrátane písomných podaní žalobcu a vedľajšieho účastníka, pričom zostal nečinný, z ktorého dôvodu nie je známy jeho názor a postoj v posudzovanom konaní, o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP. S poukazom na poslanie vedľajšieho účastníka (hájenie záujmov spotrebiteľa), jeho právne zastúpenie hodnotí za plne neúčelné, a dochádza k záveru, že trovy svojho advokáta si preto musí hradiť sám. Konštatoval, že pokiaľ právny zástupca chcel hájiť záujmy žalovaného s nárokom na náhradu trov konania, mohol tak urobiť na základe plnomocenstva, prípadne iných procesne dostupných možností.
Výrok II. odôvodnil § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním.
Proti tej časti výroku o trovách konania, ktorá sa týka vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, vedľajší účastník (ďalej aj len „odvolateľ“) včas podal odvolanie. Má za to, že v napadnutom rozsahu súd vec nesprávne právne posúdil, pretože mal aplikovať prvú vetu odseku 2 § 146 OSP, keďže z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca. Keďže odvolateľ v konaní podporoval žalovaného, je toho názoru, že má nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu právneho zastúpenia advokátom podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Navrhuje preto, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobcu zaviaže vedľajšiemu účastníkovi nahradiť trovy prvostupňového konania v sume 73,82 €. Uplatňuje aj náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za odvolanie v sume 23,10 € vrátane DPH.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že v danom prípade vedľajší účastník je združením založeným na ochranu spotrebiteľa, a preto prioritne sa predpokladá pomoc z jeho strany, a nie zo strany jeho zvoleného zástupcu. Zastáva názor, že ak sa pre zastupovanie v konaní združenie rozhodne využiť pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. Spochybňuje tak nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom, jeho právne zastúpenie označuje za neúčelné a nadbytočné. Poukazuje na skutočnosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe združenia do konania, z ktorého je zrejmé, že združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade, keďže zároveň s oznámením o vstupe do konania žiada zaslať žalobu a navrhuje priznať náhradu trov konania. Okrem toho vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa k predmetu sporu, čím len zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nie je ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa odvolateľa na túto skutočnosť súd by mal prihliadať a reflektovať použitím § 150 OSP. Navrhuje preto, aby odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutej časti výroku o trovách konania a zároveň navrhuje, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za vyjadrenie k odvolaniu v sume 13,94 €, vrátane DPH.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným vedľajším účastníkom z dôvodu, že uplatnená náhrada trov konania mu nebola priznaná, postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnutú časť výroku o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka je dôvodné.
Podaným odvolaním nebola dotknutá tá časť výroku o trovách konania, ktorá sa týka vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, výrok o zastavení konania ani výrok o vrátení súdneho poplatku. V tomto rozsahu uznesenie nadobudlo právoplatnosť a tak tieto výroky nebolo možné preskúmavať v rámci odvolacieho konania (§ 206 ods. 2 OSP).
V predmetnej veci Okresnému súdu Košice - okolie 15. novembra 2011 bol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu na sumu 284,81 € s príslušenstvom. Dňa 20.12.2011 Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v zastúpení advokátom oznámilo súdu, že v zmysle § 93 ods. 2 OSP vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu žalovaného, požiadal o doručenie žaloby a jej príloh a navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Následne 19.4.2012 mu bola doručená žaloba aj uznesenie o povinnosti vyjadriť sa k veci. Vedľajší účastník dňa 24.4.2012 doručil konajúcemu súdu svoje stanovisko k žalobe, obsahom ktorého je aj námietka premlčania žalobou uplatnenej pohľadávky. Žalobca, ktorému bol oznámený vstup vedľajšieho účastníka do konania, 7.5.2012 namieta prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania, pričom konajúci súd uznesením zo 14.6.2012 (na č. listu 35 spisu) kladne rozhodol o prípustnosti jeho vstupu do konania. V ten istý deň je súdu doručené aj späťvzatie žaloby v celom rozsahu a návrh žalobcu na zastavenie konania. Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe je žalobcovi doručené 10.7.2012. Nato uznesením z 20.8.2012 súd zastavuje konanie a rozhoduje o jeho trovách výrokom ad III.
V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne pri takých trovách, ktoré by pri riadnom behu udalostí nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, vyjadruje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok konania, pretože v zmysle nej výsledok konania nie je rozhodujúcim pre nárok na náhradu trov konania a ani účastníci (vedľajší účastníci) na ich náhradu nemajú nárok. Zásada zavinenia na zastavení konania z hľadiska náhrady trov je vyjadrená v ods. 2 § 146 OSP, pretože ukladá povinnosť uhradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Pritom zavinenie je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nikdy nie podľa hmotného práva. Preto, ak žalobca žalobou vzal späť, z procesného hľadiska zásadne platí (pokiaľ nejde o prípad podľa § 146 ods. 2, vety druhej OSP), že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný uhradiť trovy konania žalovanému (vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného). Avšak v prípade, že pre správanie žalovaného došlo k späťvzatiu dôvodne podanej žaloby, trovy konania je povinný nahradiť žalovaný (vedľajší účastník na strane žalovaného). Predpokladom pre vyslovenie povinnosti na náhradu trov konania v zmysle druhej vety tohto zákonného ustanovenia je jednak teda dôvodne podaná žaloba a jednak také správanie sa žalovaného, pre ktoré sa stala žaloba po jej podaní bezdôvodnou.
V konaní nebolo zistené, žeby žaloba bola vzatá späť pre správanie žalovaného, pričom k zastaveniu konania došlo pre späťvzatie žaloby, preto súd prvého stupňa o trovách konania mal rozhodovať podľa vety prvej, odseku 2 § 146 OSP. Vzhľadom na to, že vedľajší účastník vystupoval na strane žalovaného (v danom prípade o prípustnosti jeho vstupu do konania ešte k tomu aj bolo kladne rozhodnuté uznesením súdu prvého stupňa zo 14.6.2012), v posudzovanej veci žalobca je povinný uhradiť trovy konania nielen žalovanému, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného.
Je potrebné dať za pravdu vedľajšiemu účastníkovi, že nikomu, a teda ani jemu nie je možné uprieť právo na právnu pomoc advokáta zaručené čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky len preto, že je združením na ochranu spotrebiteľa v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Súd rozhodujúci o náhrade trov konania však musí vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže náhradu len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd preto skúmal, či trovy právneho zastúpenia vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v podaní z 20.4.2012 (č. listu 30 spisu), sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, či ich vynaložením sa sledovala procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku.
V posudzovanej veci vyjadrenie vedľajšieho účastníka k meritu veci konajúcemu súdu bolo doručené skôr, než žalobca urobil procesný úkon späťvzatia žaloby. Obsah tohto vyjadrenia bol v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania a jeho vynaložením sa sledovala procesná obrana proti žalobou uplatnenému nároku. Možno preto jednoznačne uzavrieť, že advokát vedľajšieho účastníka vykonal účelný úkon na obranu práv žalovaného. Pritom je právne irelevantné, že toto vyjadrenie žalobcovi bolo doručené až potom, čo došlo k späťvzatiu žaloby. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vedľajšiemu účastníkovi mal priznať náhradu trov konania a z týchto dôvodov podľa § 220 OSP zmenil uznesenie v napadnutej časti výroku o náhrade tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia. Účelne vynaloženými trovami vedľajšieho účastníka sú pritom trovy jeho právneho zastúpenia - odmena za 2 úkony právnej služby (1.10.2011 prevzatie a príprava zastúpenia a 24.4.2012 vyjadrenie k žalobe) po 23,24 € vychádzajúc z tarifnej hodnoty 284,81 € a režijný paušál v roku 2011 v sume 7,41 € a v roku 2012 v sume 7,63 €, obe zvýšené o 12,30 € predstavujúcich 20 % DPH z ich súčtu 61,52 €, teda spolu 73,82 € (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.).
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1s použitím § § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému vedľajšiemu účastníkovi proti plne neúspešnému žalobcovi priznal náhradu trov v sume 19,12 € pozostávajúcu z odmeny za zastupovanie advokátom za 1 úkon právnej služby (odvolanie proti trovám konania) a z režijného paušálu, vrátane 20 % DPH. So zreteľom na to, že odvolanie proti trovám konania nie je odvolaním proti rozhodnutiu vo veci samej, v zmysle § 14 ods. 3 písm. b), § 10 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, advokátovi patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny, pričom v tomto odvolacom konaní za tarifnú hodnotu sa považujú trovy prvostupňového konania v sume 73,82 €. Jedna polovica základnej sadzby tarifnej odmeny potom je 8,30 €, režijný paušál je 7,63 € a 20 % DPH z ich súčtu 15,93 € je 3,19 € (§ 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky).
O povinnosti žalobcu prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť advokátovi zastupujúcemu vedľajšieho účastníka bolo rozhodnuté v zmysle § 149 ods. 1 OSP.
Výsledok hlasovania senátu 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.