Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4C-10-2013.pdf
PDF · 123 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/10/2013
Rozhodnutie
Okresný súd v Považskej Bystrici samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa BL Telekom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45535108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi E. D., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX, J. L. v konaní o zaplatenie 374,68 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 92,57 Eur s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,36 Eur od 19.11.2009 do zaplatenia , s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 21,56 Eur od 19.12.2009 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,90 Eur od 19.1.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,75 Eur od 19.2.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom voči odporcovi domáhal sa zaplatenia 374,68 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov Zmluvu o pripojení. Predmetom bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, ktorý sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúru č. 8710570853, splatnú 18.1.2010, znejúcu na sumu vo výške 19,90 Eur, faktúru č. 2712619536, splatnú 18.3.2010, znejúcu na sumu vo výške 282,11 Eur, faktúru č. 4708545674, splatnú 18.11.2009, znejúcu na sumu vo výške 19,36 Eur, faktúru č. 709558530, splatnú 18.12.2009, znejúcu na sumu vo výške 21,56 Eur a faktúru č. 9711592877, splatnú 18.2.2010, znejúcu na sumu vo výške 31,75 Eur, ktoré odporca riadne a včas neuhradil. Nezaplatením faktúr v lehote splatnosti riadne a včas sa odporca dostal vo vzťahu k navrhovateľovi v zmysle § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a navrhovateľ má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške 9% zo sumy 19,36 Eur od 19.11.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 21,56 Eur od 19.12.2009 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 19,90 Eur od 19.1.2010 do zaplatenia, vo výške 9% zo sumy 31,75 Eur od 19.2.2010 do zaplatenia, vo výške 9% a zo sumy 282,11 Eur od 19.3.2010 do zaplatenia.
Uviedol ďalej, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporcu ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi ( dotované koncové zariadenie Wifi router, Vysokorýchlostný internet 4G Turbo 2Plus, prípadne ďalšie benefity poskytnuté odporcovi na službách ). Právny
predchodca odporcu poskytol odporcovi koncové zariadenie Wifi router za cenu 14,90 Eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 66,06 Eur a program služieb VRI 4G Turbo 2Plus za zľavnený mesačný poplatok 19,90 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 29,07 Eur s DPH. Mal za to, že v danom prípade odporca nebol sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čím odporca porušil jeho povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa poskytnúť odporkyni program služieb za zľavnenú cenu. Uviedol, že účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny za poskytované služby, v dôsledku čoho muselo byť jeho koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Neplnením záväzku viazanosti zo strany odporcu vzniká na starne právneho predchodcu navrhovateľa škoda v sume rozdielu medzi plnou cenou koncového zariadenia a akciovou cenou koncového zariadenia. Uviedol, že zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu, preto jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Zmluvná pokuta tak hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne plnil.
Poukazoval na to, že podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úrok z omeškania v zmysle nariadenia. Uvedenú právnu úpravu ohľadom prijateľnosti sankcie je možné aplikovať aj pre prípady poskytnutia koncového zariadenia telekomunikačným operátorom, nakoľko je toto koncové zariadenie fakticky financované a poskytnuté za výhodnú cenu a ide o prvotný náklad navrhovateľa, ktorý sa mu vráti až prostredníctvom postupných platieb a plnení odporcu. Navrhovateľ si v danom prípade neuplatňuje zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu prípadne ustanovenie § 3a nariadenia vlády umožňovalo a z tohto dôvodu sa domnieva, že uplatňovaná zmluvná pokuta nemôže byť neprijateľná , pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. Uviedol, že v prípade ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi koncové zariadenie Wifi router za cenu 14,90 Eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 66,06 Eur a program služieb VRI 4G Turbo 2Plus za zľavnený mesačný paušálny poplatok 19,90 Eur s DPH, pričom štandardná cena uvedeného programu a služieb bola 29,07 Eur s DPH. Hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy koncového zariadenia Wifi router teda bola 51,16 Eur a celková výška poskytnutej zľavy za službu VRI 4G Turbo 2Plus bola 165,06 Eur. Právny predchodca odporcu fakticky financoval koncové zariadenie, ktoré si odporca sám vybral a poskytol mu toto zariadenie za výhodnejšiu úvodnú sumu. Odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právny predchodca navrhovateľa by nebol poskytol dotáciu do koncového zariadenia odporcovi, ak by sa tak odporca nerozhodol. Týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škody, ktorá by mu nebola vznikla ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.
Odporca s návrhom navrhovateľa súhlasil len čiastočne. Uviedol, že nepopiera, že s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvoril zmluvu o pripojení zo dňa 4.2.2009. Súhlasil so zaplatením faktúr za používanie služieb internetu, nesúhlasil však so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 282,11 Eur, pričom mal zato, že zmluvná pokuta je fakturovaná v jeho neprospech ako spotrebiteľa, ktorý má byť chránený.
Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko účastníci konania boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s faktúrami č. 8710570853 zo dňa 4.1.2010 splatnou 18.1.2010, č. 2712619536 zo dňa 4.3.2010, splatnou 18.3.2010, č. 4708545674 zo dňa 4.11.2009, splatnou 18.11.2009, č. 709558530 zo dňa 4.12.2009, splatnou 18.12.2009 a č. 9711592877 zo dňa 4.2.2010, splatnou 18.2.2010, prehľadom postúpených pohľadávok právneho predchodcu navrhovateľa, zmluvou o pripojení č. 9902063746 zo dňa 4.2.2009, cenníkom pre koncové zariadenia - časť B ( predaj koncových zariadení ), cenovým výmerom č. 2421/2009 zo dňa 27.1.2009, tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet účinnej od 1.3.2009.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané dňa 4.2.2009 právny predchodca navrhovateľa, spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Bratislava, IČO: 35 763 469 a odporca uzatvorili Zmluvu o pripojení č. 9902063746, ktorej predmetom bolo poskytnutie vysokorýchlostného internetu VRI Plus - Jar 2009 - kúpa modemu s 18 mesačnou viazanosťou s programom 4G Turbo 2 Plus. Pri tejto akcii bol odporcovi poskytnutý DSL WiFi routher s dobou viazanosti 18 mesiacov. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o tom, že zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov pre program Turbo 2 Plus je 116,18 Eur bez DPH, pričom DPH sa neuplatňuje a zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti 18 mesiacov pri kúpe jedného z ponúknutých DSL WiFi routhra je 50 Eur pričom DPH sa neuplatňuje, splatnosť ceny jednorázovo.
Právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 8710570853 zo dňa 4.1.2010, splatnou 18.1.2010 pravidelné poplatky Turbo 2 Solo zľavnený internet za obdobie od 1.1.2010 - 31.1.2010 vo výške 19,90 Eur, faktúrou č. 2712619536 zo dňa 4.3.2010, splatnou 18.3.2010 jednorazové poplatky - pokuta Magio internet Solo vo výške 116 Eur, pokuta WiFi routher vo výške 50 Eur a zmluvnú pokutu Magio internet Solo viazanosť 18 mesiacov vo výške 116,11 Eur, spolu sumu 282,11 Eur, faktúrou č. 4708545674 zo dňa 4.11.2009, splatnou 18.11.2009 pravidelné poplatky Turbo 2 Solo zľavnený internet za obdobie od 1.11.2009 - 30.11.2009 vo výške 19,90 Eur, faktúrou č. 709558530 zo dňa 4.12.2009, splatnou 18.12.2009 pravidelné poplatky Turbo 2 Solo zľavnený internet za obdobie od 1.12.2009 - 31.12.2009 a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby splatnosti vo výške 1,66 Eur spolu vo výške 21,56 Eur a faktúrou č. 9711592877 zo dňa 4.2.2010, splatnou 18.2.2010 pravidelné poplatky Turbo 2 Solo zľavnený internet za obdobie od 1.2.2010 - 28.2.2010 a jednorazový poplatok za obnovenie VTS, spolu vo výške 31,75 Eur.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2011 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania pod číslom 1188071301 vo výške 374,68 Eur, postúpená z postupcu Slovak Telekom, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469 na postupníka BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108.
Podľa §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa §5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo
prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.
Podľa §43 ods. 1,2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len sčasti.
Je nesporné, že účastníci konania uzatvorili v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. dňa 4.2.2009 Zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a odporca ako užívateľ sa zaviazal za poskytované služby platiť cenu podľa platného cenníka navrhovateľa.
Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa skutočne poskytol odporcovi služby, ktoré odporca neuhradil čím svoj zmluvný záväzok riadne a včas platiť za poskytnuté služby porušil, preto je jeho povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté služby, ktoré navrhovateľ vyfakturoval faktúrami č. faktúrami č. 8710570853 zo dňa 4.1.2010, splatnej 18.1.2010 vo výške 19,90 Eur, faktúrou č. 4708545674 zo dňa 4.11.2009, splatnej 18.11.2009 vo výške 19,90 Eur, faktúrou č. 709558530 zo dňa 4.12.2009, splatnej 18.12.2009 vo výške 21,56 Eur a faktúrou č. 9711592877 zo dňa 4.2.2010, splatnej 18.2.2010 vo výške 31,75 Eur, spolu vo výške 92,57 Eur. Z vyššie uvedených dôvodov súd v tejto časti návrhu vyhovel v prospech navrhovateľa, na ktorého bola pohľadávka postúpená zmluvou.
Podľa §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 92,57 Eur a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal navrhovateľovi podľa ustanovenia §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..
Podľa §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa článku 2 písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.
Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.
Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa článku 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou zmluvou. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienky bola individuálne dojednaná, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 3 ods. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v spojení s písm. c) prílohy, za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od 1. 4. 2004, súd posúdil zmluvu o pripojení, dodatok k tejto zmluve a podmienky, za akých boli dojednané, aj podľa tejto smernice.
Podľa §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa §39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Navrhovateľ svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi navrhovateľom ako dodávateľom a odporcom ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.
Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových zmlúv. Navrhovateľ, resp. právny predchodca navrhovateľa pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.
Preto súd skúmal, či zmluva o pripojení neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a zistil, že dohody o zmluvných pokutách v tejto zmluve sú takýmito ustanoveniami.
Zmluvné dojednanie obsiahnuté v zmluve o pripojení, týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Navrhovateľ požaduje zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že odporca nedodržal zmluvné podmienky týkajúce sa doby viazanosti a riadneho a včasného platenia úhrad za poskytnuté služby, ktoré boli medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dohodnuté v Zmluve o pripojení.
Z predloženej faktúry č. 2712619536 zo dňa 4.3.2010 súd zistil, že navrhovateľ si uplatňuje voči odporcovi tri zmluvné pokuty a to Pokutu Magio internet Solo vo výške 116 Eur, Pokutu WiFi routher vo výške 50 Eur a zmluvnú pokutu vo výške Magio internet Solo viazanosť 18 mesiacov vo výške 116,11 Eur, spolu sumu 282,11 Eur.
V danom prípade zmluvná pokuta bola dohodnutá paušálne, pričom nezohľadňovala dobu, počas ktorej odporca riadne platil za poskytované služby navrhovateľom. Navrhovateľ nepreukázal a neuviedol začiatok doby, kedy odporca prestal riadne plniť svoje povinnosti. Rovnako je potrebné uviesť, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty výlučne sankcionuje odporcu ako spotrebiteľa, preto je výrazne v jeho neprospech.
Nakoľko takéto znenie zmluvnej pokuty v štandardizovanej zmluve, obsah ktorej odporca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť a ktorý nezohľadňuje primeranosť jej výšky v závislosti od doby plnenia, resp. neplnia povinností spotrebiteľa z tejto spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za nekalú podmienku podľa Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá nemôže požívať právnu ochranu a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Navrhovateľ poukazoval na to, že zmluvná pokuta plní v tomto prípade aj funkciu náhrady škody, ktorá zodpovedá výške dohodnutej zmluvnej pokuty, dokonca náhrada škody by mohla byť od odporcu požadovaná ešte vo vyššej sume.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.
Vykonaným dokazovaním súd dospel jednoznačne k záveru, že v danom prípade nie sú splnené dva predpoklady zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V konaní navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 18 mesiacov, nakoľko nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa o zániku zmluvy z dôvodu, že nepreukázal písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa nebolo preukázané porušenie povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu v dohodnutú dobu súd dospel k záveru, že nie je splnený predpoklad zodpovednosti za škodu - protiprávny úkon.
Navrhovateľ odôvodňuje skutočnú škodu ako hodnotu dotácie do poskytnutého koncového zariadenia. Súd uvádza, že aj v prípade, ak by bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento poskytuje zľavy za svoje služby. Dotácia navrhovateľa tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu ale je výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom, keď sa na jej výške dohodli v zmluve o pripojení. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa zmenený prehodnotením jeho rozhodnutia ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. Z uvedeného teda vyplýva, že nie je splnený ani ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Na základe vyššie uvedeného, súd zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty jednak z dôvodu, že takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval za nekalé podmienky v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS a teda neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a jednak z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal, svoj nárok na zaplatenie žalovanej istiny s poukazom na predložené dôkazy. Taktiež z dôvodu nesplnenia predpokladov nároku na náhradu škody tak ako bolo uvedené vyššie súd zamietol návrh navrhovateľa pokiaľ si zmluvné pokutu uplatňuje titulom škody.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V danej veci úspech navrhovateľa predstavuje 24,7% (92,57 Eur/ 374,68 Eur = 0,247) a úspech odporcu 75,3%( 335,26 Eur/282,11 Eur = 0,753 ), tj. v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný odporca, ktorému by patrila náhrada trov konania. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh podľa ustanovenia §151 ods. 1 O.s.p.. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd sa jeho prípadným nárokom na náhradu trov konania nezaoberal, i keď v konečnom dôsledku bol v konaní úspešný. Trovy konania si uplatnil navrhovateľ, ktorý bol v konaní prevažne neúspešný, preto mu náhrada trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.