Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8Co-52-2013.pdf
PDF · 73.64 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/52/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, občianka Slovenskej republiky, proti odporcovi Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. XXXX/XX, K. republika, občan K. republiky, o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 11.02.2013 č. k. 5P/128/2012 - 54 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa námietku odporcu na vyslovenie nedostatku právomoci Okresného súdu Kežmarok konať vo veci zamietol.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom podaným na Okresnom súde v Kežmarku dňa 14.05.2012 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu prispievať na jej výživu mesačne sumou 10 Eur odo dňa podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Plzeň č. 18C/733/2010 zo dňa XX.XX.XXXX. Z dôvodu ocitnutia sa v hmotnej a sociálnej núdzi sa vrátila späť na Slovensko a dňa 29.12.2011 bola prijatá do útulku N. W. P. v Z., kde jej pobyt stále trvá. Dňa 10.05.2012 sa zaevidovala na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, ako uchádzač o zamestnanie, kde si vybavuje dávku v hmotnej núdzi.
Súd ďalej uviedol, že podaním zo dňa 27.07.2012 sa odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k podanému návrhu. Obsahom predmetného vyjadrenia bolo i vznesenie námietky nedostatku miestnej príslušnosti. Odporca je toho názoru, že na rozhodovanie o podanom návrhu je miestne príslušný Okresný soud Plzeň-město, keďže podľa § 84 O. s. p. je na konanie príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, ak nie je ustanovené inak.
Súd prvého stupňa ďalej poukázal na to, že pre skúmanie a určenie právomoci súdu príslušného členského štátu EÚ vo veci s cudzím prvkom je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v Nariadení Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Vyššie uvedené nariadenie o vyživovacej povinnosti možno aplikovať od 18.06.2011 na konania, ktoré sa začali po 18.06.2011. Konania o výživnom, ktoré sa začali pred týmto dátumom sa spravujú ustanoveniami nariadenia Brusel I., prípadne ustanoveniami nariadenia pre nesporné nároky.
Podľa Kapitoly I. článku 1. Nariadenia č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.
Podľa Kapitoly II. článok 3 predmetného nariadenia v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:
a/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo
b/ súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo
c/ súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo
d/ súdu, ktorý ma podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec sa týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia napokon vyslovil záver, že podľa článku 3 predmetného nariadenia majú vo veciach vyživovacej povinnosti právomoc súdy obvyklého pobytu odporcu (t.j. osoby povinné poskytnúť výživné) alebo obvyklého súdu oprávneného ( t.j. osoby, ktorá má právo na výživné). V drvivej väčšine prípadov bude žalobcom oprávnený, ktorý si môže vybrať súd, ktorému doručí svoj návrh na začatie konania. Nariadenie nestanovuje žiadnu hierarchiu medzi alternatívami uvedenými v článku 3. Z dikcie ustanovení článku 3 písm. a/ a b/ vyplýva, že uvedené ustanovenia zakladajú nielen právomoc súdu, ale aj miestnu príslušnosť súdu podľa obvyklého pobytu oprávneného alebo odporcu.
Na základe existencie obvyklého pobytu oprávnenej má Okresný súd Kežmarok právomoc konať v uvedenej veci a to v zmysle Kapitoly II., článku 3 písm. b/ Nariadenia č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Aplikujúc citované Nariadenie Rady ES dospel súd k záveru, že v uvedenej právnej veci sú splnené podmienky pre vyslovenie, že námietka odporcu na vyslovenie nedostatku právomoci tunajšieho súdu je nedôvodná, keďže z podaného návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky je zrejmé, že bydliskom, resp. obvyklým pobytom navrhovateľky je okres Kežmarok, teda pobyt osoby oprávnenej v tomto vzťahu je na území Slovenskej republiky. Možno konštatovať, že Okresný súd Kežmarok má právomoc v danej veci konať a rozhodnúť, preto rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku uznesenia a námietku odporcu na vyslovenie nedostatku právomoci Okresného súdu Kežmarok konať vo veci zamietol.
Odporca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že na konania je príslušný Okresný soud Plzeň-město, Česká republika.
Podľa názoru odvolateľa Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 Kapitola II. článok 3 stanovuje poradie miestnej príslušnosti vo veciach vyživovacej povinnosti. Toto ustanovenie nedáva účastníkovi na výber a na prvom mieste, teda pod písm. a/ uvádza, že právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného. Miesto povinného je v K. republike na adresa U. XXXX/ XX, L. a príslušným je podľa názoru odporcu Okresný súd Plzeň-město. Súd prvého stupňa sa už však tohto poradia nedržal a poukázal na ustanovenie písm. b/ rovnakej kapitoly a článku, aj keď to nijako presvedčivo nezdôvodnil.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.
K odvolacím námietkam odporcu sa žiada uviesť nasledovné.
Aplikáciu právnej úpravy obsiahnutej v Nariadení Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti odporca v podanom odvolaní nespochybňuje.
Namietal však výklad Kapitoly II. článku 3 súdom prvého stupňa, ako možnosť výberu súdu žalobcom, ktorému doručí svoj návrh na začatie konania.
Odvolací súd sa nestotožňuje s opačným výkladom prezentovaným odporcom, že slovo „alebo“ medzi odsekmi a/ až d/ nedáva možnosť výberu účastníkovi, že nie je alternatívou, ale stanoveným poradím.
Naopak podľa názoru odvolacieho súdu Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 v Kapitole II. článok 3 umožňuje založiť právomoc na základe jedného zo štyroch alternatívnych kritérií právomoci a/ až d/.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.