Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-98-2011.pdf
PDF · 121.9 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5C/98/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, Bratislava, proti odporkyni: T., v konaní zastúpená opatrovníkom: Slávka Baričová, zamestnankyňa Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, o zaplatenie 702,97 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje platobný rozkaz č. k. 5Ro/333/2009 - 17 zo dňa 27.11.2009.
II. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 371,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 371,03 eur od 17.04.2008 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.
IV. Súd určuje, že dojednaná zmluvná podmienka uvedená v čl. 2 v bode 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení č. E. zo dňa 08.11.2007 v znení: „ V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000 Sk. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy Podniku účastníkovi.“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
V. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 29.09.2009, došlým súdu dňa 26.11.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 702,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 17.04.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 371,03 eur a nárok na zmluvnú pokutu v sume 331,94 eur.
Dňa 27.11.2009 vydal súd platobný rozkaz č. k. 5Ro/333/2009 - 17, ktorý nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk. Nakoľko sa odporkyňa nezdržiava v mieste bydliska, iné miesto pobytu alebo zamestnania nie je známe ustanovil súd odporkyni za opatrovníčku zamestnankyňu tunajšieho súdu, pretože ide o drobný spor.
Podľa § 173 ods. 1 a ods. 2 vety prvá a tretia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. (2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporkyni do vlastných rúk, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Na základe oznámenia doručeného tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012 vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p., Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie zmluvou o pripojení č. E. zo dňa 08.11.2007 a dodatkom k predmetnej zmluve zo dňa 08.11.2007, všeobecnými podmienkami účinnými od 01.10.2006, pokusom o pokonávku zo dňa 02.04.2008, faktúrou č. 8273313347 zo dňa 26.11.2007 na sumu 2.848,- Sk, faktúrou č. 8273759526 zo dňa 28.12.2007 na sumu 8.111,50 Sk, faktúrou č. 8274216103 zo dňa 25.01.2008 na sumu 218,- Sk, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Na základe zmluvy o pripojení č. E. zo dňa 08.11.2007 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporkyňou vypožičal navrhovateľ odporkyni SIM kartu s prideleným účastníckym číslom, ktoré mu umožňovalo využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzatvorení dodatku k zmluve č. E. navrhovateľ odpredal odporkyni mobilný telefón značky L. za kúpnu cenu 0,03 eur.
Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatku k zmluve o pripojení č. E. sa odporkyňa zaviazala, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku. Odporkyňa sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť
také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporkyne. Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení je uložená povinnosť účastníkovi uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 10.000,- Sk v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 článku tohto dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.
Odporkyni boli vyfakturované sumy podľa faktúr, a to faktúrou č. 8273313347 zo dňa 26.11.2007 suma 2.848,- Sk (= 94,54 eur), faktúrou č. 8273759526 zo dňa 28.12.2007 suma 8.111,50 Sk (= 269,25 eur), faktúrou č. 8274216103 zo dňa 25.01.2008 suma 218,- Sk (=7,24 eur). Odporkyňa nezaplatila riadne a včas faktúry za obdobie od 11/2007 do 01/2008, preto sa dostala do omeškania.
Navrhovateľ vyzval odporkyňu pokusom o zmier zo dňa 02.04.2008 na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté komunikačné služby v sume 11.217,50 Sk (= 372,35 eur) a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 10.000.- Sk (= 331,94 eur) v lehote do 16.04.2008. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. V návrhu navrhovateľ uviedol, že si neuplatňuje poplatok za upomienku vo výške 1,33 eur. Navrhovateľ si uplatnil 8,5%-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 702,97 eur od 17.04.2008 do zaplatenia.
Podľa § 42 ods. 4, písm. b) zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „zákon o elektronických telekomunikáciách“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o elektronických telekomunikáciách“, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona o elektronických telekomunikáciách, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 písm. c) zákona o elektronických telekomunikáciách, zmluva o pripojení zaniká odstúpením od zmluvy.
Podľa § 43 ods. 5, písm. b), e) zákona o elektronických telekomunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti alebo opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je , že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv a ich dodatkov („ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252355'&ucin-k-dni='30. 7.2007'>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 3, písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmlúv, ich dodatkov a ani obsah všeobecných podmienok k týmto zmluvám o pripojení. Súd dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretý medzi účastníkmi konania majú charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka a § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Účastníci uzavreli spotrebiteľské zmluvy podľa osobitého zákona - z. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách. Ale súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy je potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu.
Nakoľko v zmysle uvedeného je zmluva uzavretá medzi účastníkmi vrátane jej dodatku nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ne ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto súd aplikoval na právny vzťah účastníkov ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ich dohodu o uplatnení „ostatných právnych predpisov“ na ich vzájomné právne vzťahy vyhodnotil ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Toto dojednanie vyplýva z toho, že účastníci zmluvou písomne odkázali na všeobecné podmienky navrhovateľa ako súčasť zmluvy, a že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať zákonom o telekomunikáciách a ostatnými právnymi predpismi, pričom podľa charakteru záväzku jednoznačne vyplýva plnenie podľa Občianskeho zákonníka.
V danom prípade je predmetom konania nielen zaplatenie neuhradených služieb vo výške 371,03 eur ale aj zmluvnej pokuty 331,94 eur vyplývajúcej z dodatku k zmluve o pripojení. V zmysle článku 2 bod 2.5 dodatku k zmluve o pripojení č. E. zo dňa 08.11.2007 bolo dohodnuté, že účastník je povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk), a to v prípade porušenia zmluvných povinností. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto ustanovenia dodatku vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany podniku. Uvedenú zmluvnú pokutu bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti.
V časti navrhovateľom uplatnenej zmluvnej pokuty súd uvádza, že z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinnosti plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere navrhovateľ nerozlišoval medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch týchto prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné.
Občiansky zákonník v § 53 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2007 obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 4) s právnym následkom ich neplatnosti. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný, čím zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. Rovnako sa tak stalo aj doplnením výpočtu neprijateľných podmienok s účinnosťou od 01.01.2008, odkedy Občiansky zákonník za neprijateľnú podmienku stanovuje v § 53 ods. 4 písm. k) ustanovenia, požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy medzi účastníkmi nebola v zákone výslovne táto neprijateľná podmienka uvedená, nemožno z toho vyvodiť, že takého ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou nie je, nakoľko aj Smernica rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. V zmysle čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS v spojení s prílohou bod 1. písm e) smernice, nekalou podmienkou je podmienka, ktorej zmyslom alebo účinkom je požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu (v tomto prípade ide o výšku zmluvných pokút). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná.
Ustanovenie § 53 a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“. S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (pre porovnanie uznesenie IV. ÚS 55/2011). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne v časti istiny vo výške 371,03 eur pozostávajúcej z neuhradených telekomunikačných služieb poskytnutých navrhovateľom. Je nepochybné, že medzi účastníkmi konania navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka a odporkyňu ako fyzickou osobou nepodnikateľom bola uzatvorená zmluva o pripojení č. E. zo dňa 08.11.2007 v zmysle § 43 zákona o elektronických telekomunikáciách. Na základe uvedenej zmluvy navrhovateľ vypožičal odporkyni SIM kartu, ku ktorej bolo pridelené telefónne číslo. Súd mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k vyššie uvedenej zmluve o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni 1 ks mobilného telefónu značky L. za kúpnu cenu 0,03 eur. Podľa dodatku k zmluve sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností a následného vypojenia SIM karty uhradí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. V obsahu dodatku nebolo nikde uvedené, že by zmluvná pokuta predstavovala výšku podmienenej zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu alebo poskytnutých zvýhodnených služieb. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv sú všeobecné zmluvné podmienky poskytovania služieb, s obsahom ktorých bol odporca pri uzatváraní zmlúv riadne oboznámený. Nakoľko odporkyňa neplatil riadne a včas za poskytované služby, vznikol jej nedoplatok podľa vyššie už uvádzaných faktúr v celkovej sume 371,03 eur za poskytnuté komunikačné služby.
Odporkyňa bol v omeškaní so zaplatením za prevolané služby celkovej sumy 371,03 eur, preto sa navrhovateľ oprávnene domáha úhrady uvedenej sumy ako aj úroku z omeškania. Navrhovateľ si správne uplatnil výšku úroku z omeškania 8,5 % ročne v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a preto mu ho súd i priznal. Vo zvyšku (t.j. v časti zmluvnej pokuty) súd návrh zamietol.
Podľa § 53a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. (2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
Podľa § 153, ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Zmluvná pokuta bola vopred zo strany navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniam mobilného operátora o individuálnom vyjednaní zmluvnej pokuty. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice). Navrhovateľ teda nepreukázal súdu, že s odporkyňou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok ani samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností. S prihliadnutím na potrebu ochrany odporkyne ako spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve ako aj na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa súd v zmysle vyššie uvedených kritérií zaoberal spôsobom dojednania a výškou dojednanej zmluvnej pokuty, pričom dospel k záveru, že dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur ako sankcia za porušenie zmluvných povinností odporkyňou ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho v zmysle ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka určil zmluvná podmienka zakotvené v čl. 2 v bode 2.5 dodatku k zmluve č. E. za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ žiadal uložiť povinnosť odporkyni zaplatiť mu 702,97 eur s príslušenstvom, pritom súd navrhovateľovi vyhovel len v časti 371,03 eur s príslušenstvom. Z tohto vyplýva, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov bol približne rovnaký, a preto súd v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), musí z neho byť zrejmé proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.