Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Pc-18-2023.pdf
PDF · 91.35 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/18/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci manželov: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. G. XXX/XX, práv. zast. JUDr. Ľubomír Cibere, advokát, Advokátska kancelária CIBERE & BOVAN, M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, IČO: 35543540 a H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. F. G. XXX/XX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Manželstvo B. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C. I. J., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 27.10.1990 v Trebišove, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trebišov, vo zväzku 33, ročník 1990, na strane 232, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.04.2023 manžel žiadal, aby súd jeho nefunkčné manželstvo rozviedol. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že manželstvo účastníkov, spočiatku harmonické, bolo bezdetné. Manželka to prežívala veľmi ťažko. Manžel pôsobil ako profesionálny vojak v armáde viac ako 30 rokov. Často bol mimo domu. To viedlo k ich postupnému citovému odcudzeniu. Tému rozvodu riešili už pred piatimi rokmi. Vtedy sa pokúsili svoje manželstvo zachrániť. Napriek snahe sa im však manželské spolužitie obnoviť nepodarilo. Nedokázali spolu normálne fungovať. Nepodarilo sa im prekonať rozdielnosť pováh. Už päť rokov sa intímne nestýkajú. Ide len o formálny zväzok. Neexistuje najmenšia šanca k obnoveniu manželského spolužitia. Keďže manžel nemá na Slovensku žiadnu blízku osobu, rozhodol sa odsťahovať do Českej republiky.
2. Manželka, ktorá návrh nepodala, v písomnom vyjadrení k návrhu poprela, že by ich manželstvo vykazovalo známky rozvratu. S rozvodom manželstva preto nesúhlasila. Uviedla, že sa dlhodobo lieči z depresií, úzkostných stavov, panických atakov. Má zníženú toleranciu na záťažové situácie. Keďže zdrojom jej príjmu je invalidný dôchodok 170,10 Eur mesačne, v prípade smrti manžela by stratila nárok na vdovský dôchodok a prepadla by sa pod hranicu chudoby. Nárok na starobný dôchodok jej vznikne až za päť rokov a bude minimálny. Manžela stále miluje a keďže z manželstva deti nepochádzajú, je jediným zmyslom jej života. Ak by sa aj manžel dopustil nejakej nevery, všetko by mu odpustila, no nikdy si nič nevšimla. Nezatajoval telefonáty, SMS správy, telefón mal voľne prístupný. Potvrdila, že pred piatimi rokmi mali manželskú krízu z dôvodu, že manželovi chýbali príbuzní, ktorí žijú v Českej republike. Nikdy mu v kontakte s príbuznými nebránila. Manžel ich navštevoval sám, manželka zostávala doma kvôli psovi. Dokonca sama manželovi navrhla, aby s nimi trávil sviatky. Manželka upadala do ťažkých depresií, trpela úzkosťou, čo riešila alkoholom. Manžel sa jej vyhrážal rozvodom. Vyhľadala pomoc psychiatričky B. B., tam sa lieči ambulantne doposiaľ. Následkom týchto ťažkostí sa stala poberateľkou invalidného dôchodku. Podstúpila i operáciu krčnej chrbtice; manžel bol jej jedinou oporou. Ak má
manžel stále záujem pracovať, manželka nemá námietky, aby si našiel prácu blízko rodiny v Českej republike. Manželia sú vlastníkmi rodinného domu, je tam potrebná mužská ruka. Manželka poukázala na to, že je na manželovi psychicky, fyzicky aj finančne závislá. Vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu považuje za nereálne, aby si našla prácu. To, že by ju manžel v takom stave opustil, považuje za nekorektné. Uviedla, že počas pobytu manžela u príbuzných v Českej republike bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Košiciach, keďže ťažko znášala jeho neprítomnosť. Liečba však želaný efekt nepriniesla. Manželka nevidí dôvod na rozvod, ktorý by navyše psychicky neuniesla.
3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami manželov, výsluchom svedka, sobášnym listom účastníkov, oboznámil sa s obsahom listín, ktoré tvoria súčasť spisu.
4. Z predloženého sobášneho listu mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 27.10.1990 v Trebišove. Z manželstva deti nepochádzajú. Naposledy žili spoločne na adrese D., E. F. G. XXX/XX. U oboch manželov ide o prvé manželstvo.
5. Svedok A. K. J., E., brat manželky, vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že manželstvo účastníkov, bolo spočiatku harmonické, no bezdetné. Ich rodiny sa pravidelne sa navštevovali. Posledných 15 rokov stretnutia obmedzili na spoločné sporadické návštevy ich matky. Svedok ozrejmil, že návštevy so sestrou obmedzil z dôvodu rozdielnych názorov na fungovanie rodiny. Navyše jeho sestra začala vo zvýšenej miere požívať alkohol, čo svedok vnímal ako problém, ktorý nebolo možné s ňou riešiť. Bola uzavretá, nekomunikovala. Všetko dusila v sebe a kompenzovala to požitím alkoholu. Striedali sa u nej lepšie a horšie obdobia, ktoré začali pred 15-timi rokmi a to trvajú doposiaľ. Aktuálne má problémy s liekmi, máva depresie. Opakovane bola hospitalizovaná, no v nemocnici sa nezdržala. Na druhý deň po hospitalizácii podpísala reverz. Niekoľko dní bola v poriadku a znova sa vrátila k starému spôsobu života. Svedok sa telefonicky rozprával s manželom, ktorý dňa 30.06.2023 ukončil pracovný pomer, zbalil si veci a odcestoval do Českej republiky. Svedkovi oznámil, že viac sa nevráti. Svedok poukázal na to, že manželka, ktorá je jeho sestrou, sa dvakrát v roku 2023 pokúsila o samovraždu. Predávkovala sa liekmi. Potrebovala by dlhodobejšie liečenie. Svedok má vedomosti o tom, že túto tému manželia spoločne preberali, no manželka liečenie odmietala. Aktuálne je vo veľmi zlom psychickom stave. Svedok po porade s rodinou podal návrh na jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Poukázal na to, že jeho sestra nepracuje cca 10 rokov. Spoliehala sa na to, že pracuje jej manžel. Naposledy bola zamestnaná v cukrárenskej výrobe.. Momentálne žije sama v rodinnom dome vo Vojčiciach, odmietla ísť bývať k mame do Zemplínskeho Hradišťa.
6. Z pripojenej lekárskej správy B. B., psychiatra súd zistil, že manželka bola v čase do 11.05.2023 do 22.05.2023 hospitalizovaná na Psychiatrickej klinike v Košiciach. Od 07.06.2023 do 12.06.2023 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v Trebišove, kde bola prijatá cestou RZP po porezaní ľavého zápästia. Počas vyšetrenia uvádzala, že je v rozvodom konaní a nevie ako bude fungovať. Tvrdila, že alkohol aktuálne neužíva, no zobrala viac liekov. Pokúsila sa o sebapoškodenie – porezanie zápästia.
7. Právny zástupca manžela potvrdil, že hlavnou príčinou rozvratu je dlhodobé požívanie alkoholu manželkou a odmietanie manželky riešiť túto situáciu formou dlhodobejšieho liečenia. Ku koncenzu v tejto otázke manželia nikdy nedospeli. Manželka ťažko znášala i fakt, že manželstvo bolo bezdetné, no tento problém nebolo možné riešiť kvôli nadmernému užívaniu alkoholu manželkou. Problém s nadužívaním alkoholu sa nepodarilo vyriešiť ani za pomoci príbuzných zo strany manželky celých 15 rokov. To je dôvod, pre ktorý manžel obnovenie spolužitia odmieta.
8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Ps/16/2023 sú zistil, že dňa 30.06.2023 bol podaný návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony manželky H. C., nar. XX.XX.XXXX. Z odôvodnia návrhu vyplýva, že závislosť od alkoholu je u menovanej registrovaná od roku 2006. Od toho času bola menovaná opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach v Trebišove, v Michalovciach i v Košiciach. V roku 2023 bola dvakrát hospitalizovaná pre sucidálny pokus. V prvom prípade si v opitosti podrezala žily na predlaktiach, pri druhom sa intoxikovala liekmi v kombinácii s alkoholom. V oboch prípadoch bola menovaná nájdená príbuznými s poruchou vedomia. Počas hospitalizácii odmietla liečbu, dožadovala sa prepustenia. O návrhu doposiaľ rozhodnuté nebolo.
9. Zo správy Univerzitnej nemoce L. Pasteura Košice súd zistil, že manželka bola hospitalizovaná na tamojšom psychiatrickom oddelení od 02.08.2022 do 15.08.2022, kam prišla v sprievode brata za účelom stopnutia ethylického ťahu, detoxifikačnej liečby a prevenciu delirantného stavu.
10. Podľa § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13. Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákona. Princíp rovnoprávnosti muža a ženy je základným princípom, z ktorého súd vychádza. V Zákone o rodine pri úprave vzájomných práv a povinností je zakotvený v ust. § 18, ktorým je vyjadrená základná požiadavka na vzájomné správanie sa manželov.
15. Uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia dvoch osôb s cieľom vytvorenia rodiny a jej následného harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Aj keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas robiť obtiaže (či už na strane jedného z manželov alebo na strane oboch), nemožno nechať nepovšimnutý faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Treba tým rozumieť, pri už existujúcom manželstve, aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú príčiny vzniknutého stavu a či tento stav je treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o správnosti svojho rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili pozitíva, kvôli ktorým by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivom spolužití a jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba stáť a naďalej ho udržiavať s prípadmi, ktorých výsledkom hodnotenia je záver (v tomto prípade čo už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.
16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že pokiaľ sa týka hmotnoprávnych podmienok rozvodu manželstva, ktoré sú upravené v citovanom ustanovení § 23 Zákona o rodine, tieto zákonné podmienky v danom prípade splnené boli.
17. Niet sporu o tom, že manželstvo účastníkov neplní svoju spoločenskú úlohu. Manželia od 01.07.2023 nežijú v spoločnej domácnosti a spoločne nehospodária. Už päť rokov nežijú manželským životom. Manžel sa dňa 30.06.2023 po tom, čo ukončil pracovný pomer, odsťahoval sa ku svojim príbuzným do Českej republiky. Jednoznačne vylúčil možnosť vrátiť sa a obnoviť manželské spolužitie. Manžel, ktorý pracoval ako profesionálny vojak býval často mimo domu, čo viedlo k tomu, že manželia sa citovo odcudzili. Otázku rozvodu manželstva účastníci riešili už pred piatimi rokmi. Napriek snahám sa im obnoviť manželské spolužitie nepodarilo. Manželia netrávia spolu voľný čas, nemajú spoločné záujmy. Manželka, ktorá návrh nepodala, deklarovala záujem o záchranu vzťahu s odôvodnením, že má svojho
manžela stále rada, rozvod odmieta. Napriek tomu sama manželovi ponúkla, aby chodil za príbuznými do cudziny, tráviť tam sviatky. Ako možné riešenie záchrany manželstva sama navrhuje možnosť manžela zamestnať sa v cudzine. Deklarovanú snahu o zachovanie manželstva manželka odôvodňuje skutočnosťou, že spolu s manželom vlastnia rodinný dom, ktorý vyžaduje mužskú ruku i skutočnosť, že zdrojom jej príjmu je len invalidný dôchodok, z ktorého nedokáže vyžiť a v prípade smrti manžela jej nebude priznaný vdovský dôchodok. V tejto súvislosti súd uvádza, že dôvody uvádzané manželkou pre zachovanie manželstva sú viac než absurdné. Účelom manželstva nemôže byť len povinnosť jedného z manželov starať sa o potreby druhého manžela vrátane starostlivosti o domácnosť, údržbu domu, platenie inkasa a to bez náležitej súčinnosti druhého z manželov, ktorý už 15 rokov odmieta snahu zbaviť sa svojich závislosti a to za ponúkanej pomoci manžela i príbuzných formou dlhodobejšieho liečenia. Navrhovateľ v súčasnosti už záujem o obnovu vzťahu nemá. Tu súd uvádza, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval s druhou osobou vo zväzku, v ktorom sa necíti komfortne a v ktorom už zotrvať nechce. Nesúhlas jedného z manželov s rozvodom nie je dôvodom pre zamietnutie návrhu. Medzi základné povinnosti manželov okrem iného patrí i vzájomné rešpektovanie dôstojnosti, vzájomná pomoc, spoločná starostlivosť o domácnosť a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zo vzťahu manželov sa vytratila vzájomná úcta, náklonnosť i podpora. Možno teda jednoznačne dospieť k záveru, že vzťah účastníkov je len formálnym zväzkom, ktorý neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií.
18. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správania účastníkov a ich postoja k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Príčinou rozvratu je predovšetkým vzájomné citové odcudzenie účastníkov, rozdielnosť ich názorov na ďalší spoločný život, rozdielnosť ich pováh a záujmov i pretrvávajúca závislosť manželky na alkohole i aktuálne nadúživanie liekov, sebapoškodzovanie a jej nezáujem riešiť svoj problém dlhšie trvajúcim liečením.
19. Manželstvo účastníkov je nefunkčné, má formálny charakter a neplní svoj účel. V danom prípade vo vzťahu manželov absentujú všetky základné funkcie manželstva. Keďže boli splnené hmotnoprávne podmienky pre rozvod manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej CMP), v zmysle ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 27 ods. 1, 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.