Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/84/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľa E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Ul. J. L. D. č. XXX/XX, proti odporcovi K. T., nar. XX.X.XXXX, bytom v A. nad C., J. ul.č. XXXX/XX, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti takto

rozhodol:

Súd určuje, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi, naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.5.2009, č.k. -25, zanikla ku dňu 1.1.2013.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 28.3.2013, domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči odporcovi, ktorý je jeho synom od 1.1.2013. svoj návrh odôvodnil tým, že výživné na odporcu uhrádzal až do marca 2013. Odporca po ukončení štúdia na I. sa v mesiaci S. zamestnal vo firme K.. v A. nad C..

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 29.4.2013, a to tak, že s návrhom navrhovateľa sa v plnom rozsahu stotožnil. Uviedol, že od októbra 2012 je zamestnaný v pracovnom pomere.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením obsahu spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. , výsledkami lustrácie v Sociálnej poisťovni a zistil tento skutkový stav:

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ je otcom odporcu. Výživné navrhovateľa na odporcu bolo naposledy určené v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , a to vo výške 92,94 eur mesačne. Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že odporca je od 1.10.2012 zamestnancom spoločnosti K. X., a.s., pričom tento pracovný pomer odporcu trvá ku dňu rozhodnutia súdu.

Podľa zákona o rodine // plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 2 zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

Zánik vyživovacej povinnosti nastáva momentom, kedy dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. U každého dieťaťa je preto zánik vyživovacej povinnosti individuálny - podľa toho, kedy je schopné získať pravidelný príjem a samostatne si z vlastných zdrojov zaobstarať a uspokojovať svoje životné náklady. Rozsudok, ktorým súd rozhoduje o zániku tejto povinnosti rodiča je iba rozsudkom deklaratórnym, ktorým konštatuje splnenie či nesplnenie podmienok pre zánik zákonnej vyživovacej povinnosti, aj napriek tomu, že pojem zrušenie navádza na názor, že súd je tým orgánom, ktorý zruší vyživovaciu povinnosť rodiča voči dieťaťu. Túto právomoc však súd nemá. Zánik vyživovacej povinnosti nastáva zo zákona momentom získania schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť; súd iba deklaratórne potvrdzuje, či dieťa túto schopnosť získalo alebo nie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že odporca sa dňa 1.10.2012 zamestnal v pracovnom pomere, čím mal súd preukázané, že ku dňu 1.1.2013, kedy navrhovateľ navrhol zrušenie vyživovacej povinnosti, bol schopný sám sa živiť. Súd je toho názoru, že zákon mu dáva priestor pre konštatovanie zániku vyživovacej povinnosti aj pred dňom začatia súdneho konania o zrušenie vyživovacej povinnosti, a to v ustanovení (rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov), nakoľko zákon o rodine ako špeciálny právny predpis úpravu uvedenej situácie nepozná. Súd opätovne zdôrazňuje tú skutočnosť, že zánik vyživovacej povinnosti nastáva zo zákona okamihom, kedy dieťa získa schopnosť samé sa živiť. Z druhej vety zákona o rodine o tom, že zmena alebo zrušenie výživného na plnoleté dieťa je možná len návrh podľa názoru súdu vyplýva iba to, že konanie o zmene alebo zrušení výživného na plnoleté dieťa nemožno začať v súlade s , ale až na základe návrhu, podaného zo strany rodiča, zaviazaného povinnosťou platiť výživné.

Vzhľadom na uvedené závery má súd za to, že došlo k naplneniu podmienok stanovených zákonom pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa, v súlade s citovaným ustanovením § 62 zákona o rodine.

Na základe uvedeného súd vyhovel návrhu navrhovateľa a s účinnosťou od 1. 1.2013 (podľa návrhu navrhovateľa, ktorým bol súd viazaný) konštatoval zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa na odporcu.

Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko účastníci konania o trovách konania nežiadali rozhodnúť, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).