Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25Co-63-2023.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Subarea
25Co/63/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., W. XXX/XX, zastúpenej: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Nové Zámky, Pribinova 9, IČO: 36813401 proti žalovanému: L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B., C. 8, zastúpenému: JUDr. Alan Zvara, advokát, so sídlom Veľký Krtíš, SNP 1/A, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 14. apríla 2023 pod č. k. 13C/17/2021-370 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol: I. Súd u r č u j e , že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria:
- úver č. XXXXXXXXXXXXXXX vo F. a.s. Q. vo výške 60 500 eur,
- spotrebný úver č. XXXXXXXXXXXXXXX F. a.s. Q. vo výške 11 110 eura,
- úvery na kreditných Quatro kartách VÚB a.s. Bratislava č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX v sumách 3 150 eura na každej z nich,
- leasing zo zmluvy č. XXXXXXX v E. C. P. a.s. Bratislava vo výške 7 431eura.
II. Súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu vyporiadava tak, že záväzok na kreditnej O. karte č. XXXXXXXXX a na kreditnej O. karte č. XXXXXXXXXX je povinný uhradiť veriteľovi žalovaný, pričom žalovaný je povinný titulom finančného vyrovnania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaplatiť žalobkyni sumu 32 776,12 eura do 15 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva zaniknutého právoplatnosťou rozvodu dňa 19.3.2018. Z vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky pod č. k.16P/13/2018-25 zo dňa 13.3.2018 bolo manželstvo strán sporu bolo uzavreté dňa 25.3.1995 právoplatne rozvedené dňom 19.3.2018. Z osvedčenia o dedičstve D XXXX/XX, R. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že žalobkyňa bola výlučnou dedičkou po L. W., zomr. X.X.XXXX, zdedila nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území A., zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X, č. XXXX/X a dom č. súp. XXX na parc. č. XXXX/X. Z potvrdenia leasingovej zmluve č. XXXXXXX zo dňa 30.9.2013 zistil, že ňou strany sporu financovali osobné motorové vozidlo Dacia Sandero. Z potvrdenia VÚB, a.s. Bratislava zo dňa 24.6.2021 zistil, že zostatok úveru zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX ku dňu XX.X.XXXX bol vo výške 9 962,09 eura. Z potvrdenia VÚB a.s. Bratislava zo dňa 24.6.2021 zistil, že zostatok úveru zo zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX ku dňu 18.3.2018 bol vo výške 58 740,16 eura. Z potvrdenia VÚB a.s. Bratislava zo dňa 23.6.2021 zistil, že na účte na meno žalobkyne č. P XXXX XXXX XXXX 0874 5155 ku dňu 18.3.2018 bol -2 422,30 eura. Zo správy
VÚB a.s. Bratislava zo dňa 3.3.2022 zistil, že na meno žalobkyne bol vedený účet č. P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorom ku dňu 18.3.2018 bol zostatok -2 422,30 eura, jeho disponentom bol aj žalovaný. Ďalej z nej zistil, že výška nesplatenej časti spotrebného úveru č. 004341211190417 ku dňu 18.3.2018 bola 9 962,89 eura a výška nesplatenej časti hypotéky zo zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX- XXX/XXX bola 58 747,62 eura. Na meno žalovaného boli vydané 2 Quatro karty č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX a na meno žalobkyne karta č. XXXXXXXX, každá z nich na sumu 3 150 eura, karta na meno žalobkyne bola splatená ku dňu 30.9.2020, na kartách žalovaného sú zostatky vo výške 1 464 eura a 1 151 eura. Z potvrdenia VÚB a.s. Bratislava zo dňa 17.3.2022 zistil, že banka vydala žalobkyni potvrdenie o splatení úveru č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2018 zistil, že ňou bol žalovanému poskytnutý úver v sume 25 000 eura.
1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 143 (Občianskeho zákonníka, ďalej len OZ) OZ, § 148 ods. 1 OZ , § 149 ods. 1 OZ , § 150 OZ a uviedol, že z vykonaného dokazovania (z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky pod č.k.16P/13/2018-25 zo dňa 13.3.2018) mal za preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 25.3.1995, manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 19.3.2018. Podľa zhodných tvrdení strán sporu ku dňu rozvodu ich manželstva masu ich BSM netvorili žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci a ani pohľadávky, patrili do nej iba dlhy z úverov uvedených v bodoch 7 - 10 rozsudku. Vykonaným dokazovaním zo zhodných vyjadrení strán sporu, ktoré si osvojil ( ktoré sú podložené tiež potvrdeniami VÚB a.s. Bratislava o splatení, resp. čiastočnom splatení úverov ) mal preukázané, že ku dňu rozvodu manželstva strán sporu predstavovala nesplatená časť úverov patriacich do masy BSM sumy uvedené v bodoch 7 - 10 rozsudku. Z uvedených úverov boli žalobkyňou splatené tieto sumy: z úveru zo zmluvy č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX sumu 58 740,16 eura, z úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX ku dňu 18.3.2018 sumu 9 962,09 eura, z úveru z Quatro karty č. XXXXXXXX sumu 3 150 eur. Žalovaný uhradil čiastočne úvery z Quatro karty č. XXXXXXXXX v sume 1 686 eura a z Quatro karty č. XXXXXXXXXX v sume 1 999 eura. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zo svojich prostriedkov na spoločné úvery uhradila sumu 71 852,25 eura a žalovaný sumu 2 615 eura. Bola mu uložená povinnosť uhradiť zostatky úverov na ním používaných Quatro kartách (v sume 2 615 eura), ktorú skutočnosť zohľadnil. Žalobkyňa uhradila sumu o 65 552,25 eura vyššiu než žalovaný. Z nej jej prináleží voči žalovanému zaplatenie sumy 32 776,12 eura ako 1 z prostriedkov, ktoré zo svojich výlučných prostriedkov zaplatila zo spoločných dlhov za žalovaného.
1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že predmetom vyporiadania BSM strán sporu nie sú žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, nakoľko žiadna zo strán sporu netvrdila, že by nejaká vec ku dňu rozvodu manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva patrila. Predmetom vyporiadania sú výlučne úvery, ktoré si strany sporu za trvania manželstva vzali a boli v týchto úverových vzťahoch dlžníkmi . Jeho úlohou bolo rozhodnúť o finančnom vyrovnaní sa medzi stranami sporu s prihliadnutím na to, ktorý z nich akú časť spoločných úverov splatil zo svojich výlučných prostriedkov. Vychádzajúc zo záverov uvedených v bode 21 - 24 rozsudku zaviazal žalovaného titulom finančného vyrovnania BSM strán sporu k zaplateniu sumy 32 776,12 eura v prospech žalobkyne z dôvodu, že žalobkyňa v tomto rozsahu zo svojich výlučných prostriedkov uhradila záväzky zodpovedajúce povinnosti žalovaného tieto uhradiť.
1.4. Vzhľadom k tomu, že Quatro karty č. XXXXXXXXX a XXXXXXXXXX používa žalovaný a platí zostatok úveru z nich, rozhodol o tom, že zostatky týchto úverov bude povinný uhradiť žalovaný.
1.5. K návrhu žalovaného na započítanie spoločných alebo prípadne jeho výlučných prostriedkov vynaložených na rekonštrukciu nehnuteľnosti patriacej do výlučného vlastníctva žalobkyne (ktoré označil ako investície v sume 32 400 eur) konštatoval ,že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané , aká suma finančných prostriedkov bola použitá na rekonštrukciu nehnuteľnosti patriacej výlučne žalobkyni, kto a z akých prostriedkov jednotlivé rekonštrukčné práce platil , či išlo o platby zo spoločných prostriedkov a v akom rozsahu. Žalovaný tvrdil, že spoločné finančné prostriedky boli vynaložené výlučne na majetok žalobkyne. V tomto smere absolútne neuniesol svoje dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia nielen o tom aké sumy, z akých prostriedkov, na čo a kým boli vynaložené. Z toho dôvodu zamietol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania zisťovania výšky investícií do nehnuteľnosti patriacej výlučne žalobkyni. Preto finančné prostriedky, o ktorých žalovaný tvrdil, že majú byť predmetom vyporiadania, nezahrnul do masy BSM a nevyporiadaval ich.
1.6. Sumu 50 000 Kč zdedenú po otcovi žalovaného, z ktorej mal byť zakúpený materiál na zateplenie domu žalobkyne, sa stotožnil s tvrdením žalobkyne , že nejde o prostriedky patriace do BSM. Išlo o výlučné prostriedky žalovaného, ktoré mali byť použité v prospech výlučného majetku žalobkyne, nespĺňajúce podmienky stanovené v § 143 OZ na to, aby tvorili predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
1.7. Ďalej uviedol, že úver zo zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 3.9.2018 uzavretej medzi VÚB a.s. Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu z dôvodu, že ich manželstvo zaniklo rozvodom dňa 19.3.2018, t.j. predtým než si úver žalovaný zobral.
1.8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni v konaní plne úspešnej priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jej nároku rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku. V plnom rozsahu sa stotožnil s návrhom žalobkyne na obsah masy BSM a na spôsob konečného vyporiadania BSM ( na rozdiel od návrhov žalovaného ) a je teda možné konštatovať, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech.
2. Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie zdôvodňujúce ustanovením § 365 ods. 1 písm. h),e) CSP. Uviedol, že sa domáhal v rámci vyporiadania investícii vložených do domu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Počas konania určil a popísal aké investície boli vynaložené a uviedol ich približnú hodnotu ku dňu zániku BSM. Celkovú hodnotu vyčíslil sumou 32 400 eur. V prípade neakceptovanie uvedenej sumy žalobkyňou navrhol znalecké dokazovanie. Žalobkyňa uznala vložené investície, sporná zostala ich výška. Súd prvej inštancie mal nariadiť znalecké dokazovanie na zhodnotenie domu žalobkyne počas ich manželstva. Boli vyhotované dva znalecké posudky v roku 2014 a 2017 k úverom. Ďalej namietal, že po rozvode manželstva si zobral úver č. XXXXXXXXXXXXXXX dňa 03.09.2018 na sumu 25 000 eur, ktorou vyplatil žalbkyňu. Z tejto sumy bola poukázaná suma 5 592,67 eura na účet žalobkyne a ostatná suma 19 47,33 eura bola použitá na splatenie úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX. Súd mal uvedenú skutočnosť vziať do úvahy. Napriek tomu konštatoval, že táto skutočnosť nepatrí do BSM. Žiadal aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovaným. Pre veľkú zaťaženosť úvermi nehnuteľnosť predala a vyplatila úvery v celkovej výške 71 852,25 eura. Nestotožnila sa s jeho návrhom na znalecké dokazovanie, pretože predmetom vyporiadanie môžu byť len vložené investície, nie zhodnotenie majetku. Predmetom vyporiadania mala byť konkrétna suma vynaložená na jej majetok. Žalovaný uvedenú sumu nepreukázal. Neuniesol dôkazné bremeno a počas konania sa viackrát vyjadril, že ním tvrdené skutočnosti nevie preukázať. Rozsudok navrhla potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 písm. b), c) v spojení s § 365 ods. 1 písm. d), e) CSP.
5. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia v bode 20 konštatoval, že BSM strán sporu ku dňu ich rozvodu netvorili žiadne hnuteľné veci, nehnuteľné veci, pohľadávky, patrili do nej iba dlhy z úverov, ktoré vyporiadal.
6. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu veci, ako napr. ich vek, miera, opotrebenie a pod. Pri určení ceny veci je však rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva ich vyporiadanie (§ 154 ods. 1 OSP).
7. Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka vyplývajú pre vyporiadanie BSM zásady, pričom základnou zásadou je skutočnosť, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Kritérium miery pričinenia o nadobudnutie určitej konkrétnej veci nemožno v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva hodnotiť oddelene, iba pokiaľ ide o jednu vec patriacu do tohto spoluvlastníctva; mieru pričinenia treba hodnotiť zásadne ako kvantitatívne a nie kvalitatívne hľadisko, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM. Aj v tomto prípade však platí, že každú výnimku treba vykladať reštriktívne. Ďalšou zásadou je, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho oddelený majetok. Poslednou zásadou, na ktorú súd prihliada pri vyporiadaní BSM, je starostlivosť manželov o rodinu, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
8. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy nepatria totiž do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia § 149 a § 150 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, je potrebné vychádzať podľa ustanovenia § 853 Občianskeho zákonníka z ustanovení, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie a primerane použiť ustanovenia § 149 a § 150 Občianskych zákonníka a vykonať aj vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom.
9. Pre vyporiadanie pasív z bezpodielového spoluvlastníctva, je nevyhnutná existencia aktív z tohto majetku. Pri neexistencii aktív, nie je možné pasíva započítať a tieto vyporiadať. Okrem toho je taktiež potrebné poukázať na skutočnosť, že z úverových zmlúv vyplýva, kto je dlžníkom a kto spoludlžníkom. Pri vyporiadaní týchto pasív ide o zmenu vnútorných vzťahov dlžníkov, čo je úzko späté s novými vlastníckymi pomermi k aktívam. Vyporiadanie iba pasív význam nemá, pretože bez zmeny vo vlastníckych pomeroch k aktívam, nie je dôvod meniť vnútorné vzťahy spoludlžníkov. Dohoda o vyporiadaní BSM, resp. autoritatívne rozhodnutie súdu o tomto vyporiadaní, nemá účinnosť voči tretím osobám a je možné týmito inštitútmi (dohoda, resp. rozsudok súdu), iba vyporiadať vzťahy medzi bývalými manželmi, stranami sporu a nie voči tretím osobám. Preto, ak strana uzavrela úverové zmluvy s veriteľmi sama , je iba sama zodpovedná za ich plnenie veriteľovi. Ani súd nemôže meniť záväzkové vzťahy uzavreté s tretími osobami a zaviazať stranu sporu na plnenie z úverovej zmluvy, ktorú uzavrela iba jedna strana s veriteľom, ktorý mu poskytol finančné prostriedky. Z uvedeného preto vyplýva, že v rámci vyporiadania BSM nie je možné zaviazať druhého bývalého manžela na prevzatie a platenie úveru, na základe úverovej zmluvy (bez započítania na majetkovú hodnotu, aktíva), ktorú uzavrel druhý z bývalých manželov. Právny poriadok umožňuje následné vyporiadanie týchto vzťahov medzi bývalými manželmi, žalobou na plnenie voči druhému manželovi, samozrejme za splnenia ďalších, podstatných podmienok.
10. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom vyporiadania sú iba dlhy, mal žalobu zamietnuť a nie ich vyporiadať. S tým potom súvisí jeho rozhodnutie o investíciach žalovaného do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorý návrh žalovaného zamietol pre neunesenie dôkazného bremena. Pretože súd prvej inštancie sa vôbec nevyporiadal s vyššie uvedenými dôvodmi nemožnosti vyporiadania iba pasív, odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Odvolací súd rovnako považoval za nesprávny výrok rozhodnutia o náhrade trov konania rozporný s konštantnou judikatúrou v časti náhrady trov konania v konaniach o vyporiadaní BSM. Pri vyporiadaní BSM súd nemôže vychádzať zo zásady úspechu, pretože predmetom vyporiadania je celé BSM. Súd prvotne zisťuje jeho rozsah a potom ho vyporiadava prikázaním do vlastníctva strane , prípadného vyrovnania finančného druhej strane v zmysle zásady, že podiely sú rovnaké. Preto každý z manželov dostáva rovnakú hodnotu. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).