Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-38-2013.pdf
PDF · 99.11 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
B5-10C/38/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Alenou Martinusovou v právnej veci navrhovateľa: Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, proti odporcovi: Q. E. N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XX, XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, zast. JUDr. Jozefom Kempom, AK Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1 054,91 €, s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 811,47 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne z dlžnej sumy od 17.04.2013 do zaplatenia a trovy konania v sume 63 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 04.10.2011 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy vo výške 1 054,91 €, spolu s úrokom z omeškania výške 9 % zo sumy 811,47 €, z titulu plnenia zo Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou COFIDIS a.s. a odporcom ako dlžníkom, zo dňa 20.03.2008. Dlžná suma pozostávala z istiny úveru 634,88 €, úroku v sume 117,22 €,poplatku z omeškania 59,37 €, zmluvnej pokuty vo výške 30 % z dlžnej sumy úveru a náhrady trov konania.
Odporca nepredniesol k veci písomnú ani ústnu obranu, doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané podľa § 47 O.s.p. Súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu, s poukazom na ospravedlnenie a súhlas navrhovateľa a vedľajšieho účastníka na strane odporcu s postupom súdu podľa § 115a O.s.p.
Vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania uplatňovaných nárokov.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok , Zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 20.03.2008, oznámením o postúpení úveru, oznámením o odstúpení od zmluvy zo dňa 01.09.2009, špecifikáciou splátok a úhrad z revolvingovej zmluvy, Všeobecnými obchodnými podmienkami Zmluvy o revolvingovom úvere, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Oboznámením sa s obsahom tejto zmluvy, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere, výpisom z účtu odporcu súd zistil, že na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol odporcovi ako dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 663,87 € / schválená výška úveru/,
ktorý bol splatný v minimálnych mesačných splátkach vo výške 26,55 € splatných k 15 dňu v mesiaci
- bod 4 VOP.
Navrhovateľ listom zo dňa 01.09.2009 oznámil odporcovi odstúpenie od zmluvy , dôkaz o tom, že túto zásielku doručil odporcovi, navrhovateľ nepredložil.
Dlh odporcu pozostáva z istiny úveru 634,88 €, úroku v sume 117,22 €, poplatku z omeškania 59,37 €, zmluvnej pokuty vo výške 30 % z dlžnej sumy úveru v sume 243,44 €.
Súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom podľa čl. 7 bod 7.2, sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný v prípade omeškania s plnením povinností zo zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,08 % z výšky splátky za každý deň omeškania aj poplatok z omeškania vo výške 8 % z každej minimálnej splátky, s ktorou je v omeškaní viac ako 15 dní. Podľa čl. 7 bod 7.3 VOP, v prípade uplatnenia práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu až do sumy zodpovedajúcej 100 %, v tej dobe, dlžnej čiastky úveru.
Po posúdení veci súd zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo a to z týchto dôvodov :
Z obsahu zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere (§ 2 písm. a/ zák. o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ ), pretože veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje sa teda za dodávateľa a odporca je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1, 2 ZSÚ, pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme ( podľa § 2 písm. a/ ZSÚ ).
Zo samotnej zmluvy a jej súčasti Všeobecných obchodných podmienok je zrejmé, že boli už vopred pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov a preto povinný dlžník ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka). Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a to konkrétne zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až § 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva.
Napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako Zmluva o revolvingovom úvere, teda uzavretá podľa ustanovení § 497 a nasl. § 269 ods. 2/ Obchodného zákonníka a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka, ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t.j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Tak ako to bolo už vyššie uvedené, svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľnú podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú mimo iného aj tie, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 ZSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa článku 3 ods. 1 Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vznikajúcich na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. V prílohe Smernice Rady Európskej únie, v bode 1 písm. e) je stanovené, že nekalá podmienka uvedená v článku 3 smernice je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky.
Podľa § 506 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 365 veta prvá Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Za plnenie právom nedovolené sa teda považuje v právnej praxi aj teórii také plnenie, ktoré vychádza z právneho úkonu (napríklad zmluvy), ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. V danom prípade výška zmluvnej pokuty nie je dohodnutá priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tie sú na predtlačenom tlačive a sú všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov - spotrebiteľov a teda nie individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Je potrebné ešte uviesť, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi. Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom - dlžníkom a veriteľom. Treba pritom zdôrazniť, že tieto právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v Občianskom zákonníku sú kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.
Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku aj vo vzťahu k zmenkovému zákonu a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis.
Podľa § 48 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ). Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Inými slovami povedané dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva) a dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď). Vzhľadom na zánik práv a povinnosti z predmetných zmlúv vrátane práv a povinnosti zo zmluvných pokút, keďže sú koncipované nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, a teda sú neplatné pre rozpor so zákonom (§ 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ), bol návrh o plnenie zo zmluvnej pokuty v sume 243,44 € nedôvodný a preto ho súd zamietol. Odstúpením od zmluvy nezanikajú práva zo zmluvnej pokuty, ktoré vznikli pred odstúpením, napr. rozsudok NS ČR vo veci 33Odo 131/2003. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vo všeobecnosti platí v občianskom práve premlčacia doba trojročná, ak občiansky zákonník nestanovuje pri niektorých právach osobitnú premlčaciu dobu.
Dlžník sa teda dostane do omeškania, ak veriteľovi neposkytne plnenie, ktoré je predmetom jeho záväzku riadne a včas. Právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje omeškanie dlžníka, je neposkytnutie plnenia dlžníkom veriteľovi riadne a včas. Do omeškania sa dlžník dostáva dňom nasledujúcim po dni splatnosti svojho záväzku. V dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku v lehote splatnosti, má veriteľ právo požadovať okrem samotného peňažného plnenia (istiny) aj úroky z omeškania, ktoré sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom pohľadávky.
Návrh bol podaný na súd dňa 04.10.2011, pred uplynutím zákonnej 3-ročnej premlčacej lehoty za použitia ust. § 101 OZ, nakoľko navrhovateľ nepreukázal účinné odstúpenie od zmluvy, ktorého účinnosť odvodzoval od dátumu 30.09.2009. I v prípade preukázania doručenia odstúpenia od zmluvy dňa 30.09.2009, by bola vznesená námietka premlčania nedôvodná. S poukazom na vyššie uvedené, je námietka premlčania vznesená vedľajším účastníkom nedôvodná a súd sa bližšie námietkou premlčania nezaoberal.
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril zmluvu s fyzickou osobou, nie podnikateľom, táto zmluva je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou a spĺňa všetky znaky typovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. občianskeho zákonníka (OZ).
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere poskytovaného fyzickej osobe, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi finančné prostriedky. Odporca dlh na takto poskytnutých peňažných prostriedkoch nevyrovnal ani po oznámení o odstúpení od zmluvy. Právny predchodca navrhovateľa podľa tvrdenia v písomnom návrhu odstúpil od zmluvy listom zo dňa 01.09.2009, z ktorého je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy je účinné dňom doručenia, pričom dňom doručenia odstúpenia od zmluvy zanikol zmluvný vzťah založený zmluvou o revolvingovom úvere. Navrhovateľ doručenie odstúpenia od zmluvy nepreukázal, preto súd za použitia ust. § 563 Obč.zák. priznal navrhovateľovi iba úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol predmetný žalobný návrh odporcovi doručený. Návrh súd odporcovi doručil dňa 16.04.2013 podľa § 47 O.s.p., teda až od 17.04.2013 sa odporca s plnením dlhu dostal do omeškania.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zákonníka súd zaviazal odporcu i k zaplateniu úrokov z omeškania od 17.04.2013, teda deň po dni kedy súd odporcovi doručil návrh a vo zvyšku požadovanej výšky úrokovej sadzby i počiatku dňa omeškania návrh ako nedôvodný zamietol. Výšku úrokovej sadzby súd určil v súlade s Nar. vlády SR č. 87/1995 Zb. § 3, platnej v čase vzniku omeškania. vo výške 5,75 % ročne od 17.04.2013.
Uvedené znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe a nakoľko navrhovateľ v súlade s ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa limitoval výšku požadovaných úrokov z omeškania z dlžnej sumy úveru, tak ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené, súd jeho návrhu vyhovel a odporcu k zaplateniu dlžnej sumy 811,47 € predstavujúcej splátky úveru v sume 634,88 €, úrokov úveru 117,22 €, a poplatkov z omeškania vyčíslených do 30.09.2009 zaviazal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a v spore neúspešného odporcu k ich zaplateniu zaviazal. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku za návrh v sume 63 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).