Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_RK-8T-11-2023.pdf
PDF · 179.12 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-8T/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Miriam PENJAKOVOU v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom XXX XX D. XXX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.08.2023 v Ružomberku
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom XXX XX D. XXX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 29.06.2022 v čase okolo 17.00 hod. na dvore rodinného domu E. F. XX G. H. D., okres C., pod vplyvom alkoholu pristúpil k poškodenej mal. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX a povedal jej, nech ide do garáže a modlí sa, aby prežila do rána, potom poškodenú udrel päsťou pravej ruky do temena hlavy za ľavým uchom a povedal jej, že ju bude biť tak, aby to nebolo vidno, následne poškodenú opäť 2-krát udrel do temena hlavy, následkom čoho spadla na zem, kde ju obžalovaný uchopil za ľavé plece, zdvihol a postavil, následne poškodenú obidvoma rukami chytil a stláčal v oblasti krku so slovami, že ju zabije, zareže a potom pôjde po jej otcovi a starkej a keď budú všetci mŕtvi, tak pôjde za ďalším bratom, kde to vyrieši aj s ním a pôjde si sadnúť do Ilavy ako najväčší kráľ, potom poškodenú pustil a ona si išla ľahnúť do svojej izby, následne načo obžalovaný na dvore rodinného domu fyzicky napadol aj poškodeného I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, ktorý na mobilný telefón natáčal konanie obžalovaného a to tak, že ho viackrát päsťami udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný kopal, až kým poškodený nestratil vedomie, následne obžalovaný prišiel za poškodenou do izby, kde jej dal dve facky a povedal, aby si išla odpratať toho prašivého potkana, čím myslel poškodeného I. B., lebo ich zabije, poškodená preto išla na dvor, kde poškodeného zdvíhala zo zeme, a potom ako jej pri dvíhaní spadol na zem, obžalovaný ho kopol do hlavy v oblasti ľavej sánky, následne poškodená uložila poškodeného do postele v chatke a odišla z domu, pričom potom ako sa poškodená v čase okolo 22.30 hod. vrátila domov, tak ju obžalovaný vo svojej izbe 4 až 5- krát udrel rukami do oblasti tváre, čím v dôsledku konania obžalovaného poškodená mal. G. B. utrpela pohmoždenie mäkkých častí v záhlavovej oblasti vľavo mierneho stupňa, pohmoždenie ľavej strany tváre mierneho stupňa, natiahnutie šľachovo-väzivového aparátu krku mierneho stupňa, pohmoždenie mäkkých častí panvy vľavo mierneho stupňa s obmedzením obvyklého spôsobu života a s dobou liečenia v trvaní do 7 dní a konanie obžalovaného u nej vyvolalo pocit strachu a obavu z uskutočnenia adresovaných vyhrážok a poškodený I. B. fyzickým útokom obžalovaného utrpel zlomeninu ľavej strany sánky s posunom úlomkov vyžadujúcej operačné riešenie fix. kovovým materiálom, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre s obmedzením obvyklého spôsobu života a s dobou liečenia v trvaní 7 týždňov,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2,4 Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu poškodenému Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35937874, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 399,34 Eur.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Ružomberok podala na obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX obžalobu pod sp. zn. Pv 320/22/5508-17 zo dňa 17.02.2023 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti predmetnej obžaloby.
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nie je vinný zo spáchania skutku, a vypovedal, že ku skutku, ktorý je popísaný v obžalobe, tak k nemu sa nepriznal, lebo také zranenia, ako sú popisované, v žiadnom prípade nemohol spôsobiť ani jednému z poškodených. Nemôže byť jeho priznanie brané tak, že spôsobil celé zranenie poškodeným. Prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prečítať výpoveď obžalovaného A. B. z prípravného konania, v ktorom vypovedal, že v ten deň mal brat (poškodený) meniny a pozval ich na oslavu. Prítomní boli I. B., B. D., A. D., I. J., G. B. – tá len chvíľu. Obžalovaný vypovedal, že on sa vyhýba požívaniu alkoholických nápojov, toto bolo len príležitostne, maximálne si dá 1-2 poháriky. Oslava, pri ktorej došlo k incidentu, prebiehala normálne, bol tam nejaký alkohol, brat nalieval všetkým aj obžalovanému. Nevie, z akého dôvodu ich poškodený začal nahrávať na telefón, čo všetkých nahnevalo, a vytvorilo napätú atmosféru. Zároveň k tejto atmosfére prispela aj skutočnosť, že upozorňoval obžalovaný na nevhodné správanie neplnoletej G., a to preto, že v noci predtým bola s nejakým chlapom v Kalamenoch. Jeho brat (poškodený) to vnímal, že zasahuje do jeho výchovy, aj napriek tomu, že ho sám o to žiadal, aby ju naprával. Na oslave I. J. zbadal, že ich poškodený nahráva, a videl to aj na jeho telefóne, vtedy povedal, že ide preč. Keďže odchádzal I. J., obžalovaný
sa cítil chovaním poškodeného dotknuto, tak sa tiež postavil a chceli odísť preč. Poškodeného to nejak nezarazilo, zdvihol telefón a provokatívne ukázal pred sebou mávnutím, že ich všetkých nahral a povedal „a ste tam všetci“. Obžalovaného to rozčúlilo, bratovi dal facku, on spadol na zem, a tam ho kopol do hlavy, po tomto sa obžalovaný pobral preč. Celé konanie jeho veľmi mrzí, medzi ním a poškodeným, aj sa poškodenému ospravedlnil. Na otázky prokurátora okresnej prokuratúry obžalovaný vypovedal, že rozpor vo výpovedi je taký, že jeho donútil vyšetrovateľ aj obhajca, aby sa priznal, aby mohol ísť na dohodu, a aby mohol dostať podmienečné odsúdenie, a je to celé klamstvo. Vo vzťahu k ml. G. B. vypovedal, že je to všetko klamstvo, čo popísala G., ona tam ani nebola. Ona videla, možno počula, že ide preč odtiaľ, išla na terasu na schody, a pýtala sa ich, či môže ísť s nimi. Tak ju strašne zbil, že potom bežala s nimi. Potom išli do krčmy a G. sa pýtal, či ide G. s ním, povedala, že nie, lebo bola tam s partiou mladých chlapcov. Obžalovaný išiel domov a ľahol si normálne. Zobudil sa v noci o jednej, na to, že mu zvonil telefón a zložil ho niekto. Do izby vbehla G. a vytrhla mu z ruky telefón, a povedala, že to je pre ňu telefón a odišla s jeho telefónom preč. Keďže bol rozospatý, ona chodila po obývačke, a keď prišiel domov, stále do telefónu rozprávala. Preto jej vytrhol telefón z ruky a dal jej riadnu facku, a to je to, čo sa stalo, a nie to, čo ona vypovedala. Nejde obžalovanému do hlavy, kde všetky tieto výrazy nabrala, nakoľko on si išiel ľahnúť a ráno išiel do roboty. Na oslave sa udialo to, že volal mu obžalovaný okolo 14,00 hod., či by si neprišiel posedieť, nakoľko má meniny. S bratom nikdy nepil. Za chvíľku mu volal A. D., že ho volá I. na oslavu, a rozmýšľal, či má ísť. S jeho bratom nikto nechcel sedieť a piť. Obžalovaný sa tomu vyhýbal celý život. Poškodený pozýval na oslavu B. D. a I. J.. To, čo sa G. hádala s A. D. ohľadne fotiek, tak jej povedal, nech nerobí hneď na začiatku hádky a intrigy. G. bola niekde v noci v Kalamenoch v tej mláke, dávala fotky, a obžalovanému to vadilo, lebo býva v ich dome. Obžalovaný jej povedal, aby nedávala fotky, nakoľko sa fotila s chlapmi. Žiadna bitka vtedy nebola, len G. sa urazila a odišla. Oni pili všetci vodku. Možno po nejakom čase asi po hodine, ich poškodený začal natáčať na telefón. Keď to zistil I. J., pozrel na telefón, že naozaj, tak povedal, že ide preč. I. J. odišiel hneď preč a oni ostatní išli za ním. Ešte keď odchádzali, tak mu I. B. uviedol, že aj on tam je, tak mu vtedy obžalovaný strelil na tvár päsťou, strelil mu riadne, ale také zranenia, aké sú popísané, mu nespôsobil, myslí si, že poškodený ani nepadol. Potom išli do tej krčmy. Obžalovaný uviedol, že on sa nevyhrážal G., aby sa „modlila, aby prežila do rána“. Povedal jej, aby sa pakovala preč, ale vtedy ešte nebolo nič. V garáži mu chcela ukazovať fotky, ale on to nechcel vidieť, nakoľko nemal okuliare. Uviedol, že bratovi sa neospravedlnil, nakoľko s ním ešte nebol, ani ho nevidel, to si vyšetrovateľ napísal sám.
Svedkyňa poškodená ml. G. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň vo dvore bola ona, obžalovaný, jej otec poškodený I. B. a A. D.. Ona sa začala hádať s A. D., do ktorého skákala, a nesprávala sa k nemu vhodne. Obžalovaný ju zavolal do garáže, kde jej dal facku po líci rukou. Potom odišla do izby si ľahnúť, a potom prišiel po ňu obžalovaný, aby išla po svojho otca, lebo že ho nemôže ani vidieť. Poškodeného zdvihla zo zeme, lebo tam ležal opitý a odniesla ho do chatky. Potom sa pýtala obžalovaného, čo sa stalo, a on povedal, že otec obžalovaného nahrával. Potom si išli sadnúť do krčmy ml. poškodená, obžalovaný a A. D. okolo 18,00 hod. večer, išli do pohostinstva v Komjatnej. Potom strýko – obžalovaný odišiel, a ona tam ostala so svojou partiou, a dohodli sa, že pôjdu do Kalamien, potom prišla domov, chcela si zavolať taxík, obžalovaný spal, chcela si zavolať z jeho telefónu taxík, zo svojho telefónu nevolala, lebo nemala kredit. Ona si zavolala taxík, bol to známy, a keď odišla z izby obžalovaného, tak jej zavolal znova taxikár, a obžalovaný ten telefón vypol, išla do izby obžalovaného znova a mu prevolala. Potom prišiel obžalovaný za ňou, a povedal jej, že ako si môže dovoliť zobrať telefón bez dovolenia, a dal jej ešte pár faciek a zobral jej telefón. Napísala potom jednému známemu, ktorý bol v Kalamenoch a ten po ňu potom prišiel. Facky jej dal na líca, okolo lícnej kosti asi 3-4 facky, trochu ju bolelo ucho a lícna kosť. Pískalo jej v uchu. Facky boli strednej intenzity. Potom prišla domov ráno o 07,00 hod., otec jej povedal, aby skúsila nájsť jeho telefón, telefón nenašli a išla do školy po vysvedčenie. Pokiaľ ide o zranenia poškodeného, ona videla, že otec má puknutú sánku, ale nevidela, kto mu to urobil. Otec povedal, že on z toho nič nevie, keďže bol opitý. V súčasnej dobe žije u svojej matky, nakoľko sa zmenila, prestala piť a chodí do práce do Žaškova na družstvo. Obžalovaný jej spôsobil pod okom monokel, a na líci tiež menšiu modrinu, v oblasti panvy nemala žiadne zranenie, iba v oblasti na tvári. K zraneniam poškodeného uviedla, že keď ho išla zdvihnúť, tak na druhý deň videla, že otec mal opuchnutú sánku, a odpľúval krvou. Z dôvodu rozporu vo výpovedi prokurátor okresnej prokuratúry navrhol prečítať svedkyne poškodenej mladistvej z prípravného konania, v ktorom vypovedala, že v ten deň, keď sa to stalo, tak prišiel poškodený, obžalovaný a A. D., obžalovaný ju poslal po repráky, aby pustila pesničku, potom ukázala A. D. fotku, že deň predtým bola v Kalamenoch s kamarátkou, lebo A. D. si myslel, že tam bola s kamarátom. Chcela mu ukázať, že nehovoril pravdu. Obžalovaný si myslel, že chce vyvolať hádku, tak sa nahneval
a poslal ju do garáže na dvore a tam ju začal biť. Bil ju po hlave, aby to nebolo vidno a potom sa jej začal vyhrážať, že ju zareže a starkú, a pôjde za bratom do B. K. H.. Keď ju dobil, išla do svojej izby, ľahla si, lebo ju bolela hlava, potom obžalovaný prišiel po ňu, aby si išla po toho prašivého potkana, čím myslel poškodeného – jej otca. Svedkyňa poškodená nevedela, čo sa stalo, tak zišla do schodmi, do zadnej časti dvora, kde videla, ako poškodený je na zemi, okolo neho bola krv, snažila sa ho zdvihnúť, lenže jej prišlo zle a povracala sa., a obžalovaný ju udrel a hlavu si udrela o betónový múr. Keď sa otočila, videla ako obžalovaný kopol poškodeného do tváre. Potom svedkyňa ml. poškodená poškodeného rýchlo zdvihla, odniesla ho do chatky a znova išla do svojej izby, kde za ňou prišiel obžalovaný, aby s nimi išla do krčmy. V krčme bola s A. D. a obžalovaným, a potom tam zostala len s kamarátmi, nakoľko obžalovaný a A. D. išli domov. Bolo to okolo 22,30 hod. Keď prišla domov, obžalovaný vstal, povedal jej, že ako si mohla dovoliť, že poškodený je u nej v izbe, a keď to povedal, tak ju zbil na tvár, keďže bol opitý. Keď obžalovaný zaspal, išla z domu preč. Svedkyňa ml. poškodená o.i. uviedla, že mohli skutok vidieť aj susedia, keď ju obžalovaný poslal do garáže, bol od nej tri metre, ukázal jej, kde sa má postaviť. Potom ju bil po hlave, spadla na zem, potom ju chytil pod krk, znova spadla, kopal ju do hlavy a chrbta a potom ju škrtil, tak mala aj podliatiny. Ďalej vypovedala, že potom, ako sa obžalovaný večer vrátil z krčmy domov, tak ju udieral päsťami do hlavy, do tváre, spadla, kopal do brucha a stavcov. Bála sa ísť von s kamarátmi večer aj cez deň, že sa stane aj niečo horšie, ak by sa náhodou stretli. Na rozpor svojej výpovede z hlavného pojednávania a prípravného konania svedkyňa poškodená ml. uviedla, že nie je pravda, že by ju obžalovaný bil po hlave, následne mal ju chytiť na zemi, škrtiť, mala znova padnúť, mal ju kopnúť do hlavy, do chrbta, pravda je to, že obžalovaný ju udrel tak, ako popísala vyššie na hlavnom pojednávaní, a následne odišla. Mala na krku fľak a ten tam mala už týždeň predtým. Na panve určite nič nemala, mala monokel na tvári, monokel na lícnej kosti a na ramene. Obžalovaný ju buchol v tej garáži po tvári ako popísala, a keď odchádzala, tak sa buchla na ľavej ruke do ramena a tam mala modrinu. Svedkyňa ml. poškodená ďalej vypovedala, že všetko, čo vypovedala pred vyšetrovateľom, jej kázala povedať jej sestra L. B.. Takisto potvrdila, že ona nevidela poslednú kopačku, ktorú mal dať obžalovaný poškodenému. Po predložení fotodokumentácie z jej zranení svedkyňa ml. poškodená vypovedala, že na prvej fotke je monokel, ktorý jej spôsobil obžalovaný v noci, keď mu zobrala telefón a dal jej pár faciek. Na druhej fotke je monokel, ktorý mala na líci a ten vznikol pri prvej facke v garáži na pravom líci. Na fotke na č.l. 197 obrázok 3 je modrina na krku, túto tam už mala týždeň a túto jej nespôsobil obžalovaný. Na obrázku č. 4 je modrina na pleci, ktoré si spôsobila tak, keď chcela utiecť z garáže, tak sa udrela o zárubňu, asi je to pravá ruka, nevie už presne. Obrázok č. 5 je modrina za uchom a hlave, to sú facky, ktoré jej dával obžalovaný v noci, keď jej spôsobil aj zranenia. K zraneniam poškodeného uviedla, že nevie presne, či mu tieto zranenia spôsobil obžalovaný, nakoľko videla len tú zlomenú sánku, pár modrín na hrudi a monokel pod okom.
Svedok poškodený I. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to približne pred rokom 29.06.2022, mal meniny a chcel ich trošku osláviť, na oslave bol on, obžalovaný, A. D. a dcéra G.. Sedeli vo dvore vzadu. Obžalovaný sa začal hádať s G. kvôli nejakým fotkám, ktoré zverejňovala na internete, čo mu vadilo, bola to dosť ostrá hádka. Keď videl, že to vyúsťuje k tomu, že by ju začal biť, tak odišiel dovnútra k mame. Bolo počuť dovnútra, že obžalovaný po G. kričal, ona sa nehádala, bola ticho. Potom mu napísal A. D. správu na mobil „dobre už je potom, môžeš prísť“. Vyšiel vonku a videl na G., že je červená, že asi dostala pár faciek. On neurobil nič pre to, lebo nechcel vyprovokovať hádku medzi ním, obžalovaným a G.. Potom si sadli za stôl v strede dvora, pili borovičku, všetci traja pili a naliali aj G.. On sa nechcel starať do toho, keď videl, že je napätá atmosféra. Počúvali príbehy obžalovaného, a poškodený ho nahrával na mobil, čo zistil A. D. a povedal to obžalovanému. Potom začal ten útok. Obžalovaný mu povedal, že „či už je spokojný, že ho nahral a že či vie, že skončil“. Obžalovaný vyvalil stôl, poškodeného to zvalilo dozadu, padol na zem a začal ho obžalovaný biť, udieral ho päsťami do hlavy, potom poškodený asi omdlel, už si to viac nepamätá, minimálne trikrát ho udrel. Poškodený mal celú hlavu dobitú na druhý deň, prvý úder dostal do tváre, udrel ho päsťou. Spomína si, až keď ležal v tej chatke, kde ho doviedla dcéra G., to mu ale povedala len ona, on si to nepamätá. Ona mu povedala, že jej obžalovaný povedal „ aby si išla odpratať toho prašivého potkana, lebo to dokončí“. Potom chvíľu spal v tej chatke. V ten deň na ošetrenie nešiel, vrátil sa spať do zadnej izby a spal do rána. Ráno prišla G., ktorá nespala doma, a išiel ju zaviesť do školy asi o siedmej, a potom išiel na ošetrenie do ÚVN, kde zistili na RTG, že má zlomenú sánku. Potom išiel hneď do Martina na operáciu, kde ostal aj hospitalizovaný, bol tam 4 dni. Svedok poškodený ďalej uviedol, že medzi obžalovaným a jeho dcérou G. v tom čase boli nadávky „koľkokrát som ti vravel, aby si to nedávala na internet“, trvalo to dlho. Vyhrážky obžalovaného voči poškodenej nepočul. To, že obžalovaný napadol dcéru, vie od dcéry, nakoľko mu to povedala, keď sa vrátila ráno, že dostala od obžalovaného. Pokiaľ ide o vyjadrenie B. D., že ho mal on zbiť, svedok
poškodený uviedol, že B. D. tam nebol, tak ho nemohol napadnúť. Ďalej uviedol, že pred oslavou nevypil nič, nakoľko prišiel z Ružomberka. Počas oslavy traja vypili asi dve fľaše borovičky.
Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten deň ho pozval poškodený na meniny, tak vošiel k nim do dvora a už tam bol A. D. a B. D., obžalovaný a poškodený. Videl, že poškodený mal vypité, správal sa akčne, stískal mu ruky, správanie mal agresívne, ponúkol ho pizzou, nalial mu nejaké pol deci, a začali sa rozprávať. Po nejakej chvíli poškodený odišiel od nich, svedok ťukol do jeho telefónu, predtým niečo manipuloval s telefónom a jemu sa to nezdalo, a zistil, že poškodený už ich nahráva 12-15 minút. Z akého dôvodu, to svedok nevedel uviesť. Cítil sa preto zle, nakoľko oslavujú, tak nevedel, či niekto si robí nejaké dôkazy. Preto svedok povedal, že odchádza preč a zdvihli sa všetci, že s takým človekom, ktorý ich nahráva, nebudú. Keď odchádzali smerom na bránu, svedok, obžalovaný, A. D., B. D., išiel inak cez lúky, inou cstou, nakoľko mal vypité, tak išla vonku G. B., ktorá chcela ísť s nimi, a kým sa vystrojila, tak si sadol do auta sám a odišiel preč. Svedok potvrdil, že počas jeho prítomnosti na oslave G. tam prítomná nebola, iba na neho vykrikovala z okna, keď odchádzali. Na oslave došlo k hádke medzi B. D. a poškodeným ohľadne jeho ženy. B. bol v kľude, hovoril, že jeho žene pomáhal len s dobytkom a poškodeného agresivita sa stupňovala. Obžalovaný sa správal kľudne, pozná ho 15 rokov, s ním nikdy nemal konflikt.
Svedok B. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on sa aj vo svojej výpovedi v prípravnom konaní priznal, že poškodenému I. B. naplieskal on a nie obžalovaný. V ten deň bolo I. M. I.. Volal mu poškodený, aby prišiel na jeho oslavu. Prišiel okolo 14,00 hod. Predtým ešte po neho prišla jeho dcéra G.. Na oslave bol obžalovaný, A. D., I. J., poškodený I. B., a G., ktorá potom išla do domu. Bolo vidieť, že poškodený už bol podgurážený alkoholom, pil vodku, ostatní tiež pili vodku. Každý pozná I. B., že keď má vypité, že do každého vyrýva, v ten deň I. B. vyrýval do svedka, takto do neho ryl 3 hodiny a potom mu povedal, aby prestal, lebo že mu vrazí na ksicht päsťou. Poškodený neprestal, tak ho upozornil a potom už boli skutky. Svedok uviedol, že prišiel k nemu na dvor, povedal mu, že ešte raz niečo také povie, lebo furt mu vykrikoval, že mu ženu „trtkávam“, čo nie je pravda, a že ho o majetky pripravil. Svedok poškodeného udrel päsťou do oblasti tváre, asi 3-4 razy. On spadol na zem, na zemi ho neudrel, ani ho nekopal, len ho chytil, a odišiel preč. Poškodený ležal. Pri tomto skutku obžalovaný ani J. neboli prítomní, ani G.. Stalo sa to okolo 16,00 hod., vtedy všetci išli do krčmy obžalovaný, A. D., I. J. a G. utekala za nimi. Svedok do krčmy nešiel. Svedok uviedol, že to neľutuje, nakoľko chodil poškodenému pomáhať na dom a on mu tieto veci vykrikoval.
Svedkyňa L. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku sa vyjadriť nevie, lebo tam nebola. V ten deň mal poškodneý meniny, ona bola v práci a prišiel si ku nej po pizze do Jánošíkovej krčmy vo Valaskej Dubovej. Poškodený jej povedal, že si idú posedieť, niečo pooslavovať. Na druhý deň jej poškodený volal ráno, že príde do mesta, že ide do nemocnice, že má asi zlomenú sánku. Stretli sa, ale videla ho asi len 5 minút, povedal jej, že tá oslava nedopadla dobre. Následne išla do roboty a jej priateľ išiel s poškodeným do nemocnice do Martina, že má operáciu sánky. Neskôr jej volali zo sociálky, že či si vezme G. domov k sebe na pár dní, keďže nemá kam ísť, keďže otec je v nemocnici, s čím súhlasila. Na ďalší deň prišla pracovníčka zo sociálky, spýtala sa G., čo sa stalo, ako to prebiehalo. Keďže svedkyňa je G. blízka osoba, tak s ňou bola podať trestné oznámenie, ale všetko diktovala G.. G. jej povedala, že sedeli vzadu za dvorom, že si vypili, a že na ňu obžalovaný kričal kvôli nejakým fotkám. Potom ju zavolal do maštale, a tam že vraj ju udrel, ale si to už svedkyňa nepamätá. Keď prišla k nim, mala monokel a poškriabaný krk spredu. Ďalej jej G. povedala, že ju zbil obžalovaný, že mal amok, že odišla do domu do izby, G. povedala, že obžalovaný prišiel po ňu, aby si išla po toho potkana, lebo ak nie, tak že ho potom dokončí. Svedkyňa viac k tomu nevedela uviesť bližšie.
Svedkyňa N. D. st. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku sa nevie vyjadriť, nakoľko ona nič nevidela, len počula, že poškodený mal s obžalovaným nejaké problémy. Uviedla, že v ten deň okolo 16,00 hod., avšak na hodinky sa nepozerala, bola u nej G. B., a B. D. sa domov vrátil neskoršie, okolo 20,00 – 20,30 hod. a bol triezvy.
Svedkyňa J. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ku skutku sa nevie vyjadriť, uviedla, že so synom kúpili dom pod domom, ktorý patrí svokre, kde býva obžalovaný, jej dcéra G. a poškodený, a v ten deň vykladala dlažbu a videla, ako dcéra G. išla po ceste nadol popred ich dom, to bolo okolo 14,00 hod., následne asi za pol hodinu videla, ako išiel B. D. hore, avšak presnú hodinu nevie uviesť, nakoľko nemala pri sebe hodiny.
V rámci dokazovania súd prečítal výpoveď svedka A. D. z prípravného konania, v ktorej vypovedal, že prišiel na oslavu okolo 14,00 hod. aby pomohol pripraviť stôl a stoličky, poškodený začal obvolávať všetkých I. J., E. J. aj B. D.. Každý mu povedal, že príde neskôr, lebo bolo len 13,00 hod. a jeho brat mu nezdvíhal, ale potom prišiel neskôr. Medzitým prišla ku ním G. B., ktorá začala do svedka skákať, že rozpráva somariny, že je s dákym chlapom odfotená v Kalamenoch. Obžalovaný jej povedal, aby to neriešila, že sa oslavuje. Svedok uviedol, že jej povedal, že nemá čo v noci robiť v Kalamenoch, nakoľko nemá ani 15 rokov a tým to skončilo. Potom poškodený otvoril fľašu, nalial štyri poldecáky, boli tam traja dospelý a G.. Keď vypila dva poldecáky, tak odišla od nich preč, oni sa aj pýtali poškodeného, kde išla, on povedal, že hore do izby. G. medzitým ale nebola v izbe, išla za bratom svedka B. D. domov do rodičovského domu, a keď sa vrátila, bola asi niekde hore v izbe, neriešili to. Medzitým prišiel k nim brat B. D. cez ohrad, a tam si dali za jeden dva poldecáky a potom prišiel I. J.. Oni nevedeli, že poškodený ich nahráva na mobil, hral sa s ním stále pri nich, napriek tomu, že sa tam nič také nerozprávalo. B. D. poškodenému povedal, že nemá nahrávať, aby prestal. Potom poškodený išiel po vodu do pivnice, tak I. J. sa pozrel na jeho telefón, ktorý nechal poškodený na stole, že naozaj stále nahráva. I. zakričal, že už 12 minút ho nahráva a vtedy sa všetci chytili, že idú preč, že nebudú sedieť pri buzerantovi, čo ich stále nahráva. Ešte mu povedali, že ich volal na oslavu a pritom ich nahráva, že ich nemusel ani volať. Poškodený už mal dosť vypité, tak sa pobrali, B. D. išiel ohradom ako predtým, aby neboli reči, že jeden týždeň je u toho a druhý u toho. Ostatní išli hore dvorom, a G. kričala, že kde idú, tak jej povedali, že do krčmy. I. kričal, že ich zavezie na dodávke do krčmy, tak ich tam zaviezol, v krčme vypili ešte nejaké pivká, lenže nevedeli, že brat B. nešiel domov, ale že sa vrátil a že poplieskal po papuli poškodenému. Oni v tom čase boli v krčme s krpatou G., tak že ich tam videlo veľa ľudí. O tej sánke nevie nič, iba to, že poškodený spal v izbičke G., je tam náročný prístup a keď chodí opitý, tak mohol aj spadnúť. Žiadne také nebolo, že ho G. musela šikovať, veď ona bola vtedy v krčme s nimi. Nebola tam ani L. B., ani G. B., keď jeho brat zbil poškodeného. V krčme boli od 17,30 hod. do 19,30 hod. a potom z krčmy išiel svedok spolu s obžalovaným domov a G. zostala v krčme s chlapcami. Druhé ráno mu hovoril obžalovaný, že G. mu v noci, keď spal, zobrala telefón, zavolala taxík a že bola dohodnutá s chlapcami, že číslo patrilo taxikárovi. Povedal mu, že jej zobral mobil z ruky a išiel si ľahnúť, nakoľko vstával ráno do roboty. G. sa v noci vytratila preč s chlapcami z Komjatnej a nakoľko už boli pred šiestou hodinou preč, odchádzali do roboty, ona stále nebola doma a potom počuli iba telefonát, že dievča si prišlo po vysvedčenie s tým, že malo modrinu na tvári a že jej to mal údajne urobiť obžalovaný.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca MUDr. Tibora Letku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku a uviedol, že u poškodeného I. B. zistil nasledovné zranenia: zlomeninu ľavej strany sánky s posunom úlomkov vyžadujúcu operačné riešenie fixáciou kovovým materiálom, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre. Čo sa týka mechanizmov vzniku zranenia, išlo o viaceré tupé údery do ľavej strany tváre, konkrétne sánky, ktoré mohli byť spôsobené údermi päsťou alebo kopaním do tváre ležiacej osoby. Znalec určil dobu PN liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 7 týždňov, ktoré spočívalo vo fixácii sánky v nemožnosti prijímania tuhej potravy, otváranie úst, artikulácia, rozprávanie. U ml. poškodenej G. B. bolo zistené z lekárskej správy, že na vyšetrenie sa dostavila dňa 30.06.2022 v poobedňajších hodinách, kde uviedla, že ju napadla známa osoba, opakovane ju udrel do tváre, následne spadla na zem, škrtil ju, potom ju opakovane udieral do tváre, poškodená bola podrobená RTG vyšetreniam, pri objektívnom vyšetrení boli uvedené v lekárskej správe bolesti hlavy v záhlavovej oblasti vľavo, bolesti sánky vpravo, kde bol popisovaný hematóm 5x4x1 cm. Vľavo na tvári v oblasti jarmového oblúku tiež bol zistený hematóm veľkosti 3x1 cm bez porušenia kože. Taktiež bola zistená citlivosť krčnej časti chrbtice a bolesti v ľavej strany panvy. Poškodená bola vyšetrená, doporučená liečba kľudová, obklady, viac na kontrolách nebola. Poškodená utrpela pohmoždenie ľavej strany tváre v oblasti jarmového oblúku a sánky vpravo, pohmoždenie záhlavovej oblasti vľavo, natiahnutie krčnej časti chrbtice, pohmoždenie mäkkých častí panvy vľavo. Čo sa týka obmedzenia z lekárskeho hľadiska jedná sa o ľahké zranenie s dobou PN a obmedzenia obvyklého spôsobu života do 7 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia, ten sa nedá určiť, je to podľa situácie, ale z praxe je to častejšie úder päsťou. Zranenia u poškodenej nevznikli od pádu, toto zranenie vzniklo tupými údermi. Znalec sa ďalej vyjadril ku vzniku zranení na fotografii nachádzajúcej sa na č.l. 197, kde uviedol, že jedná sa o mladšiu modrinu, starú možno 2-3 dni, maximálne 4 dni, jedná sa o tmavšiu modrinu, modrina sa postupne farbí dožlta, keď je staršia, táto je tmavšia, záleží od lokalizácie, keď je zranenie v oblasti kosti, modrina je väčšia, červenšia, lebo krvný hematóm sa vytláča od kosti vonku. Ak je hematóm na krku, tam sú mäkké tkanivá, a tieto sa vstrebávajú dovnútra a menšia časť sa dostane napovrch. Na krku hematóm je najskôr červený, modrý
a až potom bledne, až sa úplne stratí, lebo tam je veľká absorbčná plocha, tvár je veľmi citlivá. Všetky zranenia ml. poškodenej na fotografiách z č.l. 196-198 podľa znalca sú nanajvýš staré 2-4 dni, nedá sa to presne určiť. Znalec sa vyjadril, že zranenia, ktoré vznikli a sú popísané, majú priamy súvis s incidentom zo dňa 29.08.2022, znalec jednoznačne uviedol, že jedná sa o preklep, o pisársku chybu, incident sa stal 29.06.2022 a posudok bol napísaný 22.08.2022. Znalec potvrdil, že zranenia ml. poškodenej sú čerstvé, teda v rozmedzí 2-4 dní približne.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul znalca Mgr. Emila Bullu, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý uviedol, že zotrváva na záveroch znaleckých posudkov, ktoré vypracoval a uviedol, že si preštudoval novú výpoveď, ktorú urobila mal. G. B. pred súdom. Aj po preštudovaní výpovedi zotrvával na svojich záveroch, že ml. G. je schopná podať vierohodnú výpoveď. Znalec uviedol, že emocionálny vývoj u mal. poškodenej ešte nie je dokončený, uberá sa určitým smerom, nemôže konštatovať u nej poruchu osobnosti. Vzhľadom na všetky okolnosti, disharmóniu v rodine a prostredí, v ktorom žije, možno predpovedať, akým vývojom pôjde ďalej mal. G. B.. Môže však uviesť, že pôjde o emočnú poruchu osobnosti s hraničným typom pravdepodobne, ale jej vývoj ešte nie je ukončený, nakoľko nie je ešte plnoletá. Znalec uviedol symptómy, prečo týmto smerom asi mal. G. pôjde, je to emocionálna nestabilita, sklony k impulzívnym reakciám, predčasné sexuálne skúsenosti, kontakt s psychoaktívnymi látkami, sebapoškodzovanie, tzv. štiepenie. Bežný človek má rôzne emocionálne vzťahy s rôznymi ľuďmi a hĺbka emócie má určitú kontinuitu, niekoho nemáme radi, niekoho máme radi, niekto nám je ľahostajný alebo máme neutrálny postoj. Štiepenie je charakteristické tým, že ten človek niektorých ľudí zatracuje, nenávidí, a druhých bezhranične miluje alebo si ich idealizuje. U emočne nestabilnej osobnosti ide o to, že určitú dobu jednu a tú istú osobu neskutočne miluje a po určitom čase ju môže zase nenávidieť a je tam striedanie. Tento motív sa u mal. G. B. opakuje. V čase vyšetrenia G. B. bola schopná správne a úplne vnímať prežité udalosti a tieto si zapamätať. Pokiaľ ide o všeobecnú schopnosť podať vierohodnú výpoveď, je schopná podať takúto výpoveď, má na to intelektové a pamäťové predpoklady. Pokiaľ ide o poškodeného I. B., poškodený je schopný podať vierohodnú výpoveď. V súvislosti s daným skutkom znalec neskonštatoval takú abnormitu, že by nebol schopný vierohodne vypovedať. U poškodeného ide o dolné pásmo populačnej normy, čo sa týka intelektu. Pamäťové schopnosti sú menej vyvážené, skôr podpriemerné, schopnosť správne vnímať prežité udalosti v čase skutku mohla byť oslabená množstvom požitého alkoholu, stupeň opitosti nebol objektívne preukázaný. Na základe vyšetrenia v novembri 2022 skonštatoval, že je schopný podať vierohodnú výpoveď. Pokiaľ ide o výpoveď svedka B. D., jedná sa o abnormnú štruktúru osobnosti, egocentrickú osobnosť, závislú, vývoj osobnosti B. D. od detstva prebiehal disharmonicky. Všeobecná vierohodnosť u svedka môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi a to intelektom, osobnostnou štruktúrou, aj užívaním psychoaktívnych látok. V čase spáchania skutku mal byť svedok pod vplyvom pervitínu a alkoholu. K všeobecnej vierohodnosti znalec uviedol, že nemožno vylúčiť ovplyvnenie inou osobou. Pri posudzovaní prihliadali aj na rečový prejav, emocionálny prejav a u svedka B. D. mal dojem, že ide o oficiálne vyhlásenie, chcel to mať rýchlo za sebou, nepozeral sa znalcovi do očí, na rozdiel od G. chýbal tam emocionálny doprovod v zhode s tým, čo rozpráva. Vzhľadom na tieto závery uviedol, že jeho všeobecná ale aj špecifická vierohodnosť je oslabená. Neznamená to, že by nebol schopný podať vierohodnú výpoveď, je schopný, ale musí sa o to rozhodnúť sám, a vtedy je výpoveď vierohodná.
V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi, a to so znaleckým posudkom č. 51/2022 znalca MUDr. Tibora Letku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, v ktorom znalec konštatoval, že z poškodeného I. B. boli zistené tieto zranenia: zlomenina ľavej strany sánky s posunom úlomkov vyžadujúca operačné riešenie fix. kovovým materiálom, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre. Pravdepodobný mechanizmus týchto zranení sú viacčetné údery tupého charakteru do ľavej strany tváre, sánky poškodeného a mohli byť spôsobené údermi päsťou aj kopaním do tváre ležiaceho človeka. Znalec u G. B. zistil tieto zranenia: pohmoždenie mäkkých častí v záhlavovej oblasti vľavo mierneho stupňa, pohmoždenie ľavej strany tváre mierneho stupňa, natiahnutie šľachovo- väzivového aparátu krku mierneho stupňa, pohmoždenie mäkkých častí panvy vľavo mierneho stupňa. Mechanizmus vzniknutých zranení sú viacčetné tupé údery max. strednej intenzity do hore uvedených zranených častí tela poškodeného. Pokiaľ ide o určenie doby práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života u poškodeného I. B., znalec určil túto dobu v trvaní 7 týždňov, pričom obmedzenie spočívalo v hospitalizácii fix. sánky, nemožnosti plného prijímania potravy, bolestivosti a po zložení fix. postupnej rehabilitácii. U G. B. bola určená doba liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu
života v trvaní do 7 dní a obmedzenie spočívalo v bolestivosti, opuchu a modrinách v hore uvedených zranených častí tela poškodenej. Zo znaleckého posudku č. 259/2022 L. A. J., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria mal súd za preukázané, že znalkyňa u obžalovaného zistila prítomnosť škodlivého zneužívania alkoholu, syndróm závislosti od psychostimulancia (pervitínu), organický psychosyndróm ľahkého stupňa zmiešanej etiológie. V čase vyšetrovaného skutku bola prítomná alkoholová opitosť ľahkého až stredne ťažkého stupňa jednoduchého rázu. Obžalovaný bol v ambulantnej starostlivosti psychiatra od novembra 2000 pre organický psychosyndróm po polytraume s úrazom hlavy, ktorý sa stal v marci 1999, v klinickom obraze bolo popisované zhoršenie pamäti, nesústredenosť, afektívna labilita, irritabilita so zníženou frustračnou toleranciou. V období od 12/2001 do 01/2002 bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení ÚVN Ružomberok po suicidálnom pokuse intoxikáciou liekmi, išlo o skratové jednanie v rámci riešenia emočnej krízy. Neskôr v júli 2005 bol psychologickým vyšetrením potvrdený organický psychosyndróm ľahkého stupňa, ktorý vnikol na podklade úrazu a požívania alkoholu. Počas pobytu na slobode bol v starostlivosti psychiatrickej ambulancie ÚVN Ružomberok do r. 2012, potom nastúpil do výkonu trestu, z ktorého bol prepustený na slobodu v decembri 2021, údajne počas tohto výkonu trestu absolvoval protitoxikomanické liečenie. Na psychiatrickej ambulancii sa prihlásil dňa 25.07.2022, v klinickom náleze sú popisované poruchy krátkodobej pamäti, koncentrácie pozornosti, chronifikovaná bolesť hlavy, poruchy spánku, osobnosť so známkami organickej deteriorácie, v anamnéze problematické užívanie alkoholu a syndróm závislosti od pervitínu. Odporučená bola medikácia na zlepšenie ľahkých porúch pamäti a pozornosti. Znalkyňa u obžalovaného v čase vyšetrovaného skutku zistila prítomnú ľahkú až stredne ťažkú alkoholovú opitosť jednoduchého rázu, kedy nemal obžalovaný narušený kontakt s realitou. Obžalovaný poznal účinok alkoholu na svoje konanie a daný stav si privodil vlastným pričinením. Konanie obžalovaného nebolo chorobne ovplyvnené a nebola zistená patická ani komplikovaná opitosť. Rozpoznávacie schopnosti u obžalovaného boli len ľahko, forenzne nevýznamne znížené a to výlučne vplyvom dôsledku jednoduchej intoxikácie alkoholom, jeho ovládacie schopnosti boli s ohľadom na požitý alkohol a na osobnostnú výbavu menovaného so známkami organickej alterácie, zníženie podstatne, neboli však vymiznuté. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, v súčasnej dobe je schopný účasti na trestnom konaní a aj sa náležite obhajovať. Vo vzťahu k návykovým látkam u obžalovaného znalkyňa zistila prítomnosť škodlivého zneužívania alkoholu s negatívnym dopadom na zdravie menovaného ako aj na jeho správanie, ktoré môže byť voči okoliu konfliktné, zvýšene dráždivé a agresívne. Zistila aj syndróm závislosti od pervitínu, pričom 9 rokov vynútene abstinoval v chránenom prostredí počas výkonu trestu, od prepustenia na slobodu v decembri 2021 uviedol jeho užitie len jedenkrát v apríli 2022. Obžalovanému znalkyňa odporučila nariadiť prísny zákaz požívania alkoholických nápojov a iných psychoaktívnych látok v kombinácii s probačným dohľadom. Pobyt obžalovaného nebol zo psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, je potrebné, aby dodržiaval prísnu abstinenciu od alkoholu aj od ostatných psychoaktívnych látok. Ďalej sa súd oboznámil so znaleckým posudkom č. 82/2022 znalca Mgr. Emila Bullu, znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, z ktorého súd zistil, že aktuálna úroveň intelektových schopností B. D. sa pohybuje na hornej hranici populačnej subnormy. Verbálne schopnosti sú priemerné, všeobecná informovanosť je slabšia, osobnosť abnormne štruktúrovaná, egocentrická, závislá. Vývoj osobnosti bol disharmonický, negatívne ovplyvnený už v staršom školskom veku. Pre problematické správanie bol umiestnený v diagnostickom centre, v detskom domovej aj v reedukačnom centre. Pracovné návyky sú nefunkčné. Nikdy nemal oficiálny pracovný pomer, v záťažových situáciách má tendencie k verbálnej agresivite. Dvanásť rokov s menšími prestávkami je užívateľom pervitínu. Doposiaľ nebol súdne trestaný. Podľa registra trestov bol právoplatne odsúdený za krádež a nebezpečné vyhrážanie. Za fyzickú agresiu doposiaľ odsúdený nebol. Emocionálna osobnostná sféra je plochá, absentujú empatické schopnosti aj vyššie city, emocionalita je egocentricky zameraná. V afektívnej sfére sú prítomné tendencie k impulzívnym reakciám. Tie mali doposiaľ podľa dostupných údajov charakter verbálnej agresie voči iným osobám. Nie sú prítomné príznaky psychického ochorenia z okruhu psychóz. Jeho všeobecná vierohodnosť je negatívne ovplyvňovaná viacerými faktormi. Jedná sa o abnormnú osobnostnú štruktúru a tiež užívanie psychoaktívnych látok. Podľa vlastného udania je závislý na pervitíne. V čase spáchania skutku bol podľa jeho vlastného udania v stave opitosti a pred príchodom na miesto činu mal užiť pervitín. Obidvaja poškodení zároveň tvrdia, že na mieste činu v deň skutku nebol. Z hľadiska všeobecnej vierohodnosti nemožno s istotou vylúčiť ani ovplyvnenie výpovede inou osobou. Spôsob popisu skutku počas znaleckého vyšetrovania bol zvláštny. Mal potrebu skutok popísať rýchlo, absentoval očný kontakt, vyjadreniam chýbal emocionálny doprovod, rozprával stroho, monotónne, oficiálnym štýlom. Popisované faktory oslabujú všeobecnú aj špecifickú schopnosť
svedka k podaniu vierohodnej výpovede. Jeho právne vedomie nie je narušené. Vie primerane rozlíšiť bežné konanie od protiprávneho. Kontakt s realitou je zachovaný. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú nevyvážené, celkovo podpriemerné. Údaje z vlastnej minulosti udáva relatívne spoľahlivo. Obžalovaný je schopný zapamätať si bežný obsah prežitých udalostí a ten aj následne reprodukovať. Vnímanie a hodnotenie významu zážitkov mohlo byť skreslené účinkom alkoholu v suspektnej kombinácii s pervitínom. Všeobecná vierohodnosť svedka je negatívne ovplyvňovaná viacerými faktormi. Jedná sa o abnormnú osobnostnú štruktúru a tiež užívanie psychoaktívnych látok. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti nemožno s istotou vylúčiť ani ovplyvnenie výpovede tohto svedka inou osobou. S poukazom už na predtým uvedené dôvody, tieto faktory oslabujú všeobecnú aj špecifickú schopnosť svedka k podaniu vierohodnej výpovede.
V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s lekárskymi správami, ktoré popisujú zranenia I. B. zo dňa 02.07.2022, ako aj G. B. zo dňa 30.06.2022, s fotodokumentáciou zranení poškodenej, s uplatnením nároku na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť VšZP vo vzťahu k poškodenej G. B. v sume 27,75 Eur, vo vzťahu k poškodenému I. B. v sume 371,59 Eur, so správou o povesti z Obce Komjatná, že od prepustenia z výkonu trestu nebola na menovaného podaná žiadna sťažnosť, jeho povahové vlastnosti, majetkové a zárobkové pomery nie sú obci známe, ako aj so správou ÚPSVaR Ružomberok, že obžalovaný v sledovanom období nebol poberateľom dávok a príspevkov v hmotnej núdzi. Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T 72/2017 zo dňa 31.01.2018, právoplatný dňa 31.01.2018 pre trestný čin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a súd upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 8T 75/2013 zo dňa 19.06.2013. Z výpisu ÚEP MV SR mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát priestupkovo riešený za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a bola mu uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 50,- Eur, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli, a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že obžalovaný A. B. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Podľa § 156 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, (1) Kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky. (2) Odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a)na chránenej osobe, alebo b)z osobitného motívu. (3) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a)závažnejším spôsobom konania, b)za krízovej situácie, alebo c)a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.
Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, (1) Kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a)závažnejším spôsobom konania, b)na chránenej osobe, c)preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d)z osobitného motívu, alebo e)verejne.
Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona, závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Objektom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona je ľudské zdravie. Hmotným predmetom útoku je telo človeka. Následkom trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. musí byť vždy ublíženie na zdraví podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska objektívnej stránky musí byť trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. spáchaný tak aktívnym konaním, ako aj opomenutím konania, na ktoré je páchateľ podľa okolností a svojich pomerov povinný. Pre ublíženie na zdraví nie je rozhodujúci spôsob konania. Aktívne konanie býva pri trestnom čine ublíženia na zdraví najčastejšie následného charakteru, ale rovnako je možné aj aktívne konanie, ktoré nemá násilný charakter. Subjektívna stránka trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. si vyžaduje úmyselné zavinenie, a to či už úmysel priamy alebo nepriamy, ktoré sa vzťahuje na všetky znaky skutkovej podstaty, teda nielen na konanie, ale aj na objekt, na následok a príčinnú súvislosť a na účinok na hmotnom predmete útoku. Objektom trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Hlavným predmetom útoku je osoba je vo fyzickom zhmotnení, pričom táto osoba vníma a je schopná porozumieť vyhrážke. Vyhrážka smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, pochopiteľne nemusí zahŕňať všetky zákonné znaky týchto pojmov, stačí, ak je z vyhrážky jasné, že sa páchateľ vyhráža práve takými následkami alebo skutkami, z ktorých by mohli také následky vyplynúť, ktoré môžu zodpovedať vyššie uvedeným pojmom. Vyhrážka predstavuje vyjadrenie, že páchateľ spôsobí poškodenému nejakú ujmu. V prípade trestného činu nebezpečného vyhrážania musí vyhrážka hroziť alternatívne hroziť smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. Pri vyhrážke je irelevantné, či má byť jej obsah naplnený ihneď po jej vyslovení, alebo až v budúcnosti, či už v určitej alebo neurčitej. Takisto je jedno, či vyhrážka pôsobí na svojich adresátov priamo, za fyzickej prítomnosti vyhrážajúceho sa, alebo priamo, avšak bez fyzickej prítomnosti vyhrážajúceho sa, alebo sprostredkovane cez inú osobu zanechaním ústneho odkazu s úmyslom, aby sa tento odkaz dostal adresátovi, aj keď tento úmysel nemusí byť vyjadrený výslovne. Vyhrážka musí byť prednesená takým spôsobom resp. za takých okolností, že môže vzbudiť dôvodnú obavu z jej naplnenia, resp. z naplnenia nejakého jeho variantu.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia, a vykonané dokazovanie, súd mal za preukázané, že obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznal. Zo spáchania skutku je usvedčovaný výpoveďou svedka poškodeného I. B., ktorý potvrdil, že potom ako nahral obžalovaného na mobil, obžalovaný vyvalil stôl, poškodený spadol dozadu a obžalovaný ho päsťou udieral do hlavy minimálne 3-krát. Následne poškodený omdlel. Svedok poškodený potvrdil, že dcéra G. B. mu povedala, že obžalovaný jej povedal, „aby si išla odpratať toho špinavého potkana, lebo to dokončí“, na čo následne ho odviedla do chatky. Svedok poškodený potvrdil, že na druhý deň mal dobitú celú hlavu, ale na ošetrenie nešiel, vrátil sa spať do zadnej izby, kde spal do rána. Až následne išiel zaviesť dcéru do školy a potom išiel do ÚVN Ružomberok, kde na RTG mu zistili, že má zlomenú sánku a hneď išiel na operáciu do Martina, kde bol hospitalizovaný. Svedok poškodený vylúčil, že by ho napadol B. D., nakoľko v ten deň tam nebol. Spáchanie skutku je preukázané výpoveďou svedkyne ml. poškodenej G. B., ktorá na hlavnom pojednávaní čiastočne zmenila svoju výpoveď, avšak potvrdila, že v ten deň na dvore bola svedkyňa ml. poškodená, obžalovaný, poškodený a A. D.. Začal sa hádať s A. D., preto ju obžalovaný zavolal do garáže, kde jej dal facku po líci rukou. Následne odišla do izby a potom po ňu prišiel obžalovaný, aby išla po svojho otca, nakoľko ho nemôže vidieť, nakoľko ich mal poškodený nahrávať. Poškodeného zdvihla zo zeme a odniesla ho do chatky. Potom svedkyňa poškodená potvrdila, že ako prišla domov, chcela si zavolať taxík, obžalovaný spal, tak zavolala taxík z jeho telefónu, ktorý jej následne prevolal, obžalovaný telefón vypol, opätovne ml. svedkyňa poškodená odišla do izby obžalovaného a prevolala mu. Následne jej obžalovaný povedal, že nemôže si dovoliť zobrať mu telefón bez dovolenia, dal jej pár faciek a zobral jej telefón. Facky jej dal na líca asi 3-4, trochu ju bolelo ucho a lícna kosť, pískalo jej v uchu, facky boli strednej intenzity. Na druhý deň svedkyňa poškodená keď prišla domov, videla, že poškodený má puknutú sánku, ale nevidela, kto mu to urobil. Na druhej strane svedkyňa ml. poškodená G. B. v prípravnom konaní podrobne popísala a potvrdila, že obžalovaný ju poslal do garáže na dvore, tam ju začal biť po hlave, aby to nebolo vidno, pričom sa jej vyhrážal, že ju zareže aj starkú, a pôjde za bratom do B. K. H.. Keď ju dobil, išla do svojej izby, bolela ju hlava, potom obžalovaný prišiel po ňu, aby si išla po toho prašivého potkana, čím myslel poškodeného. Poškodený ležal na zemi, bola okolo neho krv, snažila sa ho zdvihnúť a videla, ako obžalovaný kopol poškodeného do tváre. Z výpovede svedkyne ml. poškodenej z prípravného konania mal súd za preukázané, že keď prišla následne domov, obžalovaný vstal, povedal jej, ako si to mohla dovoliť, že poškodený spí v jej izbe, začal ju biť po hlave, spadla na zem, potom ju chytil
pod krk, znova spadla a kopal ju do hlavy a chrbta, potom ju škrtil, tak mala podliatiny. Súd vyhodnotil výpoveď z prípravného konania svedkyne poškodenej ml. G. B. ako vierohodnú, a to s poukazom aj na závery znaleckého skúmania, ako aj výsluchu znalca MUDr. Tibora Letku, ktorý popísal, že poškodená ml. G. B. utrpela pohmoždenie ľavej strany tváre v oblasti jarmového oblúku a sánky vpravo, pohmoždenie záhlavovej oblasti vľavo, natiahnutie krčnej časti chrbtice, pohmoždenie mäkkých častí panvy vľavo. Ide o zranenie, z lekárskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie s dobou PN a obvyklého spôsobu života do 7 dní. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku zranenia, tieto najčastejšie vzniknú päsťou. Znalec pri svojej výpovedi potvrdil, že na fotodokumentáciách, ktoré popisujú zranenia poškodenej, ide o modriny, ktoré sú čerstvého charakteru, najviac staré 2 maximálne 4 dni. Pravdivosť výpovede svedkyne poškodenej ml. G. B. je aj podporená záverom znaleckého skúmania a výsluchom znalca Mgr. Emila Bullu, znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý uviedol, že v čase vyšetrenia ml. G. B. bola schopná správne a úplne vnímať prežité udalosti a tieto si zapamätať. Pokiaľ ide o všeobecnú schopnosť podať vierohodnú výpoveď, je schopná podať takúto výpoveď, má na to intelektové a pamäťové predpoklady a maloletá bola u znalca vyšetrená dňa 24.11.2022 a pri znalcovi vypovedala rovnako ako vypovedala v prípravnom konaní. Takisto znalec aj u poškodeného I. B. konštatoval, že je schopný podať vierohodnú výpoveď. Takisto z výpovede, ako aj znaleckého posudku MUDr. Tibora Letku, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, ktorý u poškodeného I. B. zistil zranenia a to zlomenina ľavej strany sánky s posunom úlomkov vyžadujúca operačné riešenie fix. kovovým materiálom, pohmoždenie mäkkých častí ľavej strany tváre, pričom mechanizmus týchto zranení sú viacčetné údery tupého charakteru do ľavej strany tváre, sánky poškodeného a mohli byť spôsobené údermi päsťou aj kopaním do tváre ležiacej osoby. Znalec určil dobu práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života u poškodeného I. B. v trvaní 7 týždňov. Pravdivosť tvrdenia výpovede svedka poškodeného ako aj svedkyne poškodenej ml. G. B. preukazujú aj lekárske správy, že poškodený I. B. utrpel zlomeninu uhla sánky vľavo s dislokáciou s prerušením nervovo-ciervneho zväzku, následkom úderu päsťou do oblasti tváre, a ml. G. B. bola napadnutá známou osobou, opakovane ju udieral do tváre, následne spadla na zem, škrtil ju, potom ju opätovne udieral do tváre, pričom boli konštatované hematómy v oblasti tváre, bolesti hlavy v záhlaví, algia C chrbtice a lopatky panvovej kosti vľavo. Spáchanie skutku v časti týkajúcej sa ml. G. B. je preukázané aj fotodokumentáciou zranení (viď č.l. 194-198), ku ktorým sa vyjadril aj znalec MUDr. Tibor Letko a potvrdil, že išlo o čerstvé zranenia, ktoré mohli byť nanajvýš staré 2-4 dni. Pokiaľ ide o zmenenú výpoveď ml. poškodenej G. B. na hlavnom pojednávaní, týkajúcu sa, že poškodená nepotvrdila výhražky a fyzické útoky v takom rozsahu ako v prípravnom konaní, súd poukazuje, že poškodená na hlavnom pojednávaní priznala čiastočne, že obžalovaný jej dal pár faciek, priznala monokel z útoku v noci, modriny za uchom spôsobené fackou, ako aj monokel po facke, ktorý jej vznikol v garáži na pravom líci. Podľa názoru súdu táto zmena výpovede je spôsobená aj zmenou výchovného prostredia, kde aj z výpovede svedkyne poškodenej ml. G. B. zistil, že žije s matkou a nie s otcom, navyše matka J. B. má pozitívny k obžalovanému, ktorý jej pomáha 30 rokov, aj keď mala problémy s poškodeným. Uvedenú zmenu výpovede, ako aj správania sa poškodenej potvrdil aj znalec Mgr. Emil Bulla, ktorý poukázal, že u ml. G. B. ešte nie je dokončený emocionálny vývoj, dá sa predpokladať, akým smerom bude smerovať vzhľadom na to, že zistil u nej emocionálnu nestabilitu, sklony k impulzívnym reakciám, predčasné sexuálne skúsenosti, kontakt so psychoaktívnymi látkami, sebapoškodzovanie, tzv. štiepenie. Štiepenie je charakteristické tým, že človek niektorých ľudí zatracuje, nenávidí, a druhých bezhranične miluje alebo si ich idealizuje. U emočne nestabilnej osobnosti ide o to, že určitú dobu jednu a tú istú osobu neskutočne miluje a po určitom čase ju môže zase nenávidieť, je tam striedanie. Tento motív sa u ml. G. B. opakuje. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pri výpovedi poškodenej ml. G. B. prihliadol na jej výpoveď z prípravného konania, ktorú považuje súd za vierohodnú a procesne zákonnú.
Okrem vyššie uvedených dôkazov spáchanie skutku je preukázané nepriamo výpoveďou svedkyne L. B., ktorá potvrdila, že poškodený jej telefonicky ráno na druhý deň oznámil, že ide do nemocnice, že asi má zlomenú sánku, uviedol jej, že oslava nedopadla dobre. Jej priateľ s poškodeným následne išiel do nemocnice v Martine, kde zistila, že mu operovali sánku. Svedkyňa potvrdila, že volali zo sociálky a G. jej povedala, že sedeli vzadu za dvorom, že pili, a že obžalovaný kričal na ňu kvôli nejakým fotkám, potom ju zavolala do maštale a tam že ju udrel. Na G. videla, že mala monokel a poškriabaný krk spredu. G. jej ďalej povedala, že obžalovaný prišiel po ňu, aby si išla po toho potkana, lebo ak nie, tak že ho potom dokončí. Svedkyňa potvrdila, že ml. G. sama na polícii diktovala, ako prebehol skutok.
Pokiaľ ide o výpovede svedkyne N. D. E. a J. B., tieto súd hodnotí za nie významné, nakoľko uvedené svedkyne sa ku skutku nevedeli bližšie vyjadriť, a nepreukazujú, že skutku sa mal dopustiť B. D..
Pokiaľ ide o výpovede svedkov I. J. a A. D., súd tieto výpovede hodnotil ako nie vierohodné, nakoľko vypovedali v prospech obžalovaného, kde obžalovaného hodnotili pozitívne, ako kľudného človeka, ktorý keď si vypije, nie je agresívny, čo je v rozpore aj so samotnou výpoveďou obžalovaného, ktorý na hlavnom pojednávaní sa priznal, že poškodenému dal jeden úder päsťou do tváre. Uvedenú skutočnosť vo svojich výpovediach nepotvrdil žiadny z vyššie uvedených svedkov.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka B. D., túto súd hodnotil ako nie vierohodnú, nakoľko žiadny zo svedkov nepotvrdil, že B. D. napadol poškodeného, práve naopak, poškodený potvrdil, že ho napadol obžalovaný, potom, ako zistil, že ich nahrával na mobil. Z výpovede svedka poškodeného I. B., svedkyne poškodenej ml. G. B., bolo preukázané, že v čase spáchania skutku svedok B. D. sa na mieste skutku nenachádzal. Uvedený záver vyplýva aj z výpovede znalca Mgr. Emila Bullu, ktorý vo svojom znaleckom posudku, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že všeobecná vierohodnosť tohto svedka je negatívne ovplyvňovaná viacerými faktormi, jedná sa o abnormnú osobnostnú štruktúru a tiež užívanie psychoaktívnych látok. Svedok je závislý na pervitíne (podľa jeho udania). V čase spáchania skutku bol v stave opitosti a pred príchodom na miesto činu mal užiť pervitín. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti nemožno s istotou vylúčiť ani ovplyvnenie výpovede tohto svedka inou osobou. Popis skutku bol zvláštny, mal potrebu skutok popísať rýchlo, absentoval očný kontakt, vyjadreniam chýbal emocionálny doprovod, rozprával stroho, monotónne, oficiálnym štýlom. Popisované faktory oslabujú všeobecnú aj špecifickú schopnosť svedka k podaniu vierohodnej výpovede. Pamäťové schopnosti v oblasti novopamäti sú nevyvážené, celkovo podpriemerné.
Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd uveril tvrdeniam svedka poškodeného I. B. a svedkyne poškodenej ml. G. B., o vierohodnosti tvrdení nemal žiadne pochybnosti, nakoľko sú podporené výpoveďami svedkyne L. B., ako aj znaleckými posudkami a výpoveďami znalcov MUDr. Tibora Letku a Mgr. Emila Bullu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, či už priamymi, ako aj nepriamymi, a ktoré vytvárajú podľa názoru súdu reťaz dokazovania, a nevytvárajú žiadne dôvodné pochybnosti o tom, že obžalovaný A. B. svojím konaním po stránke objektívnej, ale i po stránke subjektívnej naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako aj prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd teda nemohol použiť tzv. materiálny korektív (§ 10 ods. 2 Trestného zákona), teda nemohol konštatovať, že by konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 29.06.2022, by vykazovalo závažnosť nepatrnú a nešlo by o prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ako aj o prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky u obžalovaného ide o úmysel priamy v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, a to ľudské zdravie a medziľudské zdravie a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam.
Motívom spáchania trestnej činnosti u obžalovaného je podľa názoru súdu jeho narušený hodnotový systém, keďže bola zvýšená pohotovosť jednať agresívne pri oslabenej racionálnej kontrole vo vzťahu k obdivom poškodeným.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosť jeho nápravy.
Súd u obžalovaného A. B. zistil, že v mieste trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 8-krát súdom trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T 72/2017 zo dňa 31.01.2018, právoplatný 31.01.2018, pre trestný čin prevádzačstva podľa § 356 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a súd upustil od uloženia
súhrnného trestu vzhľadom na odsúdenie Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 8T 75/2013 zo dňa 19.06.2013. Z výpisu CESDAP mal súd za preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát priestupkovo riešený za priestupok proti plynulosti v cestnej premávke a bola mu uložená v rozkaznom konaní pokuta vo výške 50,- Eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák., zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h), m) Tr. zák., a to, že obžalovaný spáchal viac trestných čin, a že za trestný čin bol odsúdený. Berúc do úvahy pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., v danom prípade je pomer 0:2 a súd ukladal trest s prihliadnutím na ust. § 38 ods. 4 Tr. zák., podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Základná zákonná trestná sadzba u prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona je v rozmedzí 2 až 5 rokov, pri aplikácii ustan. § 38 ods. 4 Tr. zák. je takto upravená zvýšená trestná sadzba o 1/3 v rozpätí 3 až 5 rokov. Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne. Súd uložil obžalovanému trest na dolnej hranici takto zvýšenej trestnej sadzby, k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody súd pristúpil s prihliadnutím na osobu obžalovaného, jeho doterajší život, predchádzajúce odsúdenia, ktoré na obžalovaného nemali žiadny pozitívny vplyv, navyše skutku sa dopustil počas doby plynutia výkonu ochranného dohľadu nad jeho osobou, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T 75/2013 zo dňa 19.06.2013, právoplatný dňa 19.06.2013 vo výmere 1 rok. S poukazom na uvedené skutočnosti, súd musí konštatovať, že trest na jednej strane má plniť výchovnú funkciu a na druhej strane represívnu funkciu, ktorá je prostredníctvom nepodmienečného trestu predovšetkým ochrana spoločnosti pred obžalovaným v snahe zabrániť páchaniu ďalšej trestnej činnosti, a v danom prípade do prostredia nastúpila u obžalovaného represívna funkcia trestu, a preto súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.
Zároveň súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu už bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za iný úmyselný trestný čin.
Súd v rámci adhézneho konania rozhodol aj o uplatnenom nároku na náhradu škody poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., krajská pobočka Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, IČO: 35937874, za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 399,34 Eur. Výška škody bola preukázaná listinnými dôkazmi, a to uplatnením nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenej ml. G. B. v sume 27,75 Eur a úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému I. B. v sume 371,59 Eur. Z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva výška uplatneného nároku, ako aj čiastka, aká bola poskytnutá zdravotná starostlivosť obidvom poškodeným, a súd nemal dôvod o tomto uplatnenom nároku pochybovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
- Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. V zmysle § 86 písm. a/ Trestného zákona trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.