Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11C-46-2013.pdf
PDF · 104.8 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/46/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 925 922, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s.r.o., Klincová 37/B, 820 05 Bratislava, proti žalovanému N. Z., H.. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX S. o zaplatenie 193,38,- eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 137,23 eur spolu s 8,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,23 eur od 21.1.2008 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 10,00 eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2013 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,60 eur a nahradiť trovy právneho zastúpenia v sume 24,86 eur na účet právneho zástupcu žalobcu ADVOKÁTSKEJ KANCELÁRIE GUNIŠ & PARTNERS s.r.o. a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 193,38 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 137,23 eur od 21.1.2008 až do zaplatenia, úrok vo výške 0,05% denne zo sumy 137,23 eur od 21.1.2008 až do dňa zaplatenia a trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.11.2005 uzavrel ako postupník so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (právnym nástupcom spoločnosti Tatra Credit, a.s.) zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej mu bola postúpená splatná pohľadávka voči žalovanému zo zmluvy o úvere zo dňa 11.7.2006 vo výške 193,38 eur. Postúpenie pohľadávky postupca oznámil žalovanému listom zo dňa 24.03.2011, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval žalovaného na jej úhradu, pričom žalovaný pohľadávku v stanovej lehote nezaplatil. Žalovaný dňa 21.4.2001 porušil ustanovenia čl. III. všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere, podľa ktorých bol povinný mesačné splátky splácať v stanovenej výške podľa splátkového kalendára. Žalovaný ustanovenie porušil tým, že bol v omeškaní s úhradou 24-tej splátky splatnej dňa 20.1.2008. Žalovaný neuhradil sumu 137,23 eur. Žalobca si zároveň uplatnil okrem zmluvnej pokuty aj sankčný úrok vo výške 0,05% za každý deň omeškania v zmysle čl. 12. bod 12.3 zmluvy o úvere. Žalovaný pohľadávku žalobcu neuhradil ani čiastočne a preto jeho dlh predstavuje sumu 193,38 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru, zmluvnej pokuty a odkúpených poplatkov.
Žalovaný uviedol, že si je vedomý svojho dlhu, súhlasil so žalobou, potvrdil, že si zobral pôžičku, ktorú potom nesplácal avšak vzhľadom na zlú finančnú situáciu žiadal, aby mu bolo umožnené splácať dlh v splátkach vo výške okolo 10,- eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie žalobným návrhom, zmluvou o pôžičke zo dňa 11.07.2006, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.3.2011, prílohou č. 3 k zmluve o postúpení, oznámením o postúpení, predžalobnou upomienkou, výsluchom žalovaného a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Pôvodný veriteľ a žalovaný ako zákazník uzavreli dňa 10.7.2006 zmluvu o pôžičke, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo výške 9.000,- Sk na kúpu vopred určeného tovaru a to Píla Gude a žalovaný sa zaviazala finančné prostriedky veriteľovi vrátiť v 24 mesačných splátkach vo výške po 360,- Sk mesačne.
Podľa čl. 12 bod 12.2 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky.
Podľa čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň omeškania.
Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.12.2007, označeným ako predžalobná upomienka, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 4.320,00 Sk.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok a jej príloh uzavretej medzi Consumer Finance Holding a.s. a Profidebt Slovakia, s.r.o. zo dňa 10.03.2011 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s postúpila spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o. pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto konania.
Z oznámenia spoločnosti Consumer Fiannce Holding, a.s. zo dňa 24.3.2011 vyplýva, že postupca oznámil žalovanému postúpenie predmetnej pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., s tým, že plnenie vo výške 194,05 Sk má uhradiť na účet spoločnosti Profidebt Slovakia, s.r.o.
Z doplnenia návrhu žalobcom zo dňa 24.4.2013 súd zisťuje, že pohľadávka žalobcu v sume 193,38 eur pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 137,23 eur, sankčnej pokuty vo výške 42,70 eur, pokuty za vypovedanie vo výške 7,50 eur a pokuty za omeškanie vo výške 5,95 eur.
Žalovaný so žalobou súhlasil, potvrdil, že si vzal pôžičku, ktorú potom nesplácal nakoľko nemal z čoho. Je si vedomý svojho záväzku. Poukázal na zlú finančnú situáciu, v súčasnosti nemá ani kde bývať. Mesačne uhrádza za lieky 60,- eur až 70 ,-eur. Býva pri synovi, ktorému prispieva na inkaso na elektrinu a na bývanie. Neostáva mu veľa financií. Jeho príjem pozostáva z dôchodku vo výške 180,00 eur mesačne. Iný príjem nemá. Je vdovec. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby mu bolo umožnené uhradiť dlžnú sumu v splátkach vo výške 10,-eur mesačne, čo je približne v jeho finančných možnostiach.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s uzavreli platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania na žalobcu a preto je žalobca Profidebt Slovakia, s.r.o v tomto konaní aktívne legitimovaný. Na základe zmluvy a splátkového kalendára mal žalovaný povinnosť zaplatiť akontáciu vo výške 360,-Sk dňa 10.7.2006 a 24 splátok po 360,-Sk vždy do 20 dňa v mesiaci. Žalovaný uhradil akontáciu ako aj časť splátok a neuhradil splátky spolu v sume 137,23 eur. Z takto uvedenej platobnej bilancie vyplýva, že žalobca má nárok na zvyšok nesplateného úveru vo výške 137,23 eur. Pre omeškanie s platením istiny je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania a to z dlžnej sumy 137,23 eur od 21.1.2008 do zaplatenia, tj. odo dňa neskoršieho ako splatnosť poslednej splátky vo výške 8,5 % ročne. Výška úrokovej sadzby je určená podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z a základná úroková sadzba NBS k 21.1.2008 predstavuje hodnotu 4,25%. Súd mal zato, že nárok žalobcu je v tomto rozsahu dôvodný a preto mu vyhovel tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, prihliadnúc aj k jeho rodinným pomerom, výšku pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovanému dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných splátok vo výške 10- eur mesačne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.
Pokiaľ sa jedná o zvyšný uplatnený nárok na zaplatenie sumy 56,15 eur, ktorá má pozostávať podľa vyjadrenia žalobcu zo sankčnej pokuty vo výške 42,70 eur, pokuty za vypovedanie vo výške 7,50 eur a pokuty za omeškanie vo výške 5,95 eur, ako aj sankčného úroku vo výške 0,05 % denne zo sumy 137,23 eur od 21.01.2008 do zaplatenia súd dospel k záveru, že takto uplatnený nárok nie je dôvodný. Zo strany žalobcu súd nemal za preukázané, za aké porušenie, resp. z akého titulu si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie týchto sankčných poplatkov. Práve naopak súdu sa javí sankcionovanie žalovaného žalobcom ako viacnásobný postih za to, že nemohol dodržať splátkový kalendár dohodnutý v zmluve o úvere. Ustanovenie zmluvy, resp. všeobecných zmluvných podmienok o takýchto sadzbách voči spotrebiteľovi súd považoval za jednostranne dojednané, pre spotrebiteľa ako zjavne slabšej strany nevýhodné a likvidačné. Súd konštatuje, že takéto dojednanie je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Takéto dojednania považoval za neplatné. Súd preto žalobu čo do zaplatenia sumy 56,15 eur spolu so sankčným úrokom zo sumy 137,23 eur vo výške 0,05% denne od 21.01.2008 až do zaplatenia zamietol.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej právnej veci súd konanie návrhu žalobcu v časti o zaplatenie istiny vo výške 137,23 eur s príslušenstvom a v časti uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 21.8.2008 eur do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti, pokiaľ sa jedná o sumu 56,15 eur a pokiaľ sa jedná o nárok na sankčný úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 137,23 eur od 21.1.2008 do zaplatenia zamietol. V časti zamietnutého nároku žalobcu bol v konaní úspešný žalovaný. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu mu náhrada trov konania nevyplýva. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 62,14 eur.
V predmetnej veci mal žalobca úspech vo výške 70 % a žalovaný vo výške 30 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovaného ( 70% - 30%), žalobcovi vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 40 % z jeho celkových priznaných trov konania.
V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 62,14 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :
Tarifná odmena v sume 43,82 eur (36,52 eur + 20% DPH 7,30 eur) podľa § 10 ods.1, § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky a to za nasledovné úkony :
- prevzatie a príprava zastupovania ............................................................ 18,26 eur bez DPH
- písomné podanie na súd - žalobný návrh zo dňa 28.11.2012 ................. 18,26 eur bez DPH
Náhrada hotových výdavkov v sume 18,32 eur s DPH podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) rok 2012 - 2 x 7,63 eur bez DPH.
Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu k úspechu žalovaných, kedy žalobcovi vznikol nárok na náhradu celkových trov konania vo výške 40 %, súd preto v rámci náhrady trov konania zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6,60 eur ( 40 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur) a na zaplatenie sumy 24,86 eur ( 40 % z priznaných trov právneho zastúpenia vo výške 62,14 eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205 a/ f/ rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote , možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.