Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-717-2010.pdf
PDF · 70.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Er/717/2010
Uznesenie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného maloletého S. A., nar. XX.X.XXXX, S. XXXX/X, Č., zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou V. I., S. XXXX/X, Č. proti povinnému V. A., nar. XX.X.XXXX, H. XXX, právne zastúpenému JUDr. Milanom Chovancom, advokátom, AK V. Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640 v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť zameškané výživné za november 2010vo výške 133 € a bežné výživné počnúc mesiacom december 2010 v sume 133 € naďalej, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného spísaný formou zápisnice na Exekútorskom úrade JUDr. Marty Kužmovej v konaní EX 1147/2010 dňa 16.11.2010 a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní 4Er 717/2010 č. 5502 027769* dňa 4.3.2011, z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému náhradu trov n e p r i z n á v a.
III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Oprávnený spísal dňa 16.11.2010 na Exekútorskom úrade JUDr. Marty Kužmovej vo forme zápisnice návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor dňa 18.1.2010 požiadal Okresný súd Čadca, ako exekučný súd, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vydaným poverením zo dňa 4.3.2011 č. 5502 027769* súd súdneho exekútora poveril vykonaním exekúcie. Exekučným titulom, na podklade ktorého je táto exekúcia vedená, je rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 5P 253/2008-39- zo dňa 11.3.2009, právoplatný a vykonateľný dňom 20.3.2009.
Dňa 5.9.2011 súdny exekútor doručil podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že povinný má uhradené zameškané výživné, bežné výživné platí pravidelne a má uhradené aj trovy exekúcie. K svojmu podnetu pripojil aj podanie povinného, z ktorého vyplývajú rovnaké skutočnosti. Povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil dňa 2.2.2012 ďalšie podanie označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“ ( č. listu 12, 13 a 15 spisu ). V návrhu na zastavenie exekúcie povinný špecifikoval zaplatené výživné ( 22.11.2010 - 133 €, 13.12.2010 - 133 €, 4.1.2011 - 133 €, 4.2.2011 - 133 €, 7.3.2011 - 133 € ) a trovy vo výške 329,97 €, čo preukázal dokladmi o platbách na č. listu 16 a 17 spisu. Povinný zároveň žiadal o náhradu trov exekúcie od oprávneného.
Súd mal z vyjadrenia oprávneného zo dňa 18.4.2012 zistené, že oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súhlasí. Uvádza, že v čase podania návrhu - 16.11.2011 výživné zaplatené nebolo, preto má za to, že jeho návrh bol podaný dôvodne a s uložením povinnosti nahradiť trovy povinnému preto nesúhlasí ( č. listu 26 súdneho spisu ).
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku ( ďalej len EP ) súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Súd mal v danom konaní preukázané, že po vydaní rozhodnutia ( exekučného titulu ) povinný dlžnú sumu ( zameškané výživné ) v celom rozsahu uhradil, to znamená, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané splnením. Povinný platí naďalej aj bežné výživné vo výške stanovenej súdom ( 133 € ). Súd vzhľadom k tomu, že považoval zákonné podmienky pre postup podľa § 57 ods. 1 písm. f/ EP za splnené, exekúciu preto v celom rozsahu zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov konania, ak bol s návrhom na vykonanie exekúcie úspešný, prípadne, ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku dobrovoľného splnenia povinným až v priebehu exekúcie. O náhrade trov exekúcie, na ktorú vznikol oprávnenému nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ho niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky. Povinný má nárok na náhradu trov konania výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zavinil oprávnený.
Súd pri rozhodovaní postupoval analogicky aj podľa ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p., podľa ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V danom prípade bol návrh na vykonanie exekúcie spísaný u súdneho exekútora dňa 16.11.2010. Povinný zameškané výživné zaplatil dňa 22.11.2010. Následne realizoval aj ostatné platby bežného výživného. V čase podania návrhu výživné zo strany povinného zaplatené nebolo. Návrh oprávneného preto súd vyhodnotil ako dôvodný. K zastaveniu exekúcie teda došlo v dôsledku toho, že povinný dobrovoľne splnil až v priebehu exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože exekútor vo svojom podnete na zastavenie konania uviedol, že trovy exekúcie sú uhradené. V časti trov oprávneného má súd za to, že nakoľko o náhrade trov exekúcie, na ktorú vznikol oprávnenému nárok, rozhoduje exekútor a vymáha ho niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky, sú týmito trovami exekúcie aj trovy oprávneného. Vzhľadom k vyjadreniu exekútora o úhrade „trov exekúcie“ súd preto považoval za uhradené aj trovy oprávneného. Preto oprávnenému ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ( proti všetkým jeho výrokom ) je prípustné
odvolanie ( § 58 ods. 4, 5 EP ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie (§ 374 ods.4 veta prvá OSP) do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (§ 201, § 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 ods.3 písm. l/ OSP, § 43 ods.1 OSP v spojení s § 374 ods.4 veta tretia OSP), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.