Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-36-2013.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/36/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mliekarenská č. 10, IČO: 35 792 752 zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho č. 16, proti povinným: 1/ D. O., T.. X.XX.XXXX, 2/ I. O., T.. XX.XX.XXXX, B. H. D. M., Y. XXXX/X, o vymoženie pohľadávky 2 412,56 eur s prísl. a trov exekučného konania, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ľuboša Sidorjáka so sídlom Exekútorského úradu v Košiciach na ul. Murgašova č. 3, pod sp. zn. Ex 205/2011, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 11Er/182/2011- 16 zo dňa 22. decembra 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 851,02 eur zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 7.3.2011 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom v Bratislave sp. zn.199/05/10 zo dňa 17.5.2010, ktorým boli povinní zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému 2412,56 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.5.2010 do zaplatenia a trovy konania 49,79 €. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa XX.X.XXXX súd prvého stupňa zistil, že povinným bol poskytnutý úver vo výške 1659,70 eur, ktorý sa povinní zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 111,56 eur, pričom zmluvná odmena za poskytnutie úveru bola v zmluve vypočítaná vo výške 1017,86 eur a RPMN vo výške 64,45 %. Povinným bola zároveň poskytnutá čiastka revolvingu vo výške 1 084,41 eur so zmluvnou odmenou za poskytnutie revolvingu vo výške 923,75 eur a predpokladaná RPMN úveru pri poskytnutí revolvingu predstavovala 54,57%. Rozhodcovským súdom bola priznaná dlžná čiastka vo výške 2412,56 eur, ktorú sumu predstavuje nesplatená istina vo výške 1561,54 eur, nesplatená zmluvná pokuta vo výške 851,02 eur, pričom oprávnený si zo zmluvnej pokuty podľa zmluvy vo výške 50% z nominálnej výšky úveru uplatnil len nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 50% z dlžnej istiny úveru, t.j. vo výške 851,02 eur. V zmysle čl. 14. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v prípade omeškania povinného (dlžníka) so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy je oprávnený (veriteľ) oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,2% z výšky splátky za každý deň omeškania. V prípade omeškania povinného s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako 15 dní po termíne splatnosti je oprávnený (veriteľ) oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty, úhradu zmluvnej pokuty vo výške 5% z výšky dlžnej splátky, v prípade omeškania viac ako 30 dní úhradu zmluvnej pokuty vo výške 10% z výšky dlžnej splátky. Nad rámec zmluvnej pokuty je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50% zo sumy určenej ako súčet poskytnutej
výšky úveru a zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru v prípade akéhokoľvek porušenia tejto zmluvy špecifikovaného v čl. 13, ods. 13.1..
Súd prvého stupňa citoval ust. § 103 a § 251 ods. 4 O.s.p., § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 57 ods. 2 a 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že medzi oprávneným a povinnými bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorú posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, riadiacu sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a citované ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vylučuje posudzovanie ceny predmetu plnenia z hľadiska neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, preto právo priznané v rozsahu istiny tvoriacej sumu nesplateného úveru, ktorého súčasťou boli aj dohodnuté úroky, nepovažoval za plnenie v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. S poukázaním na čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka , ktoré obsahuje výpočet nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, dospel súd prvého stupňa k záveru, že priznaná zmluvná pokuta vo výške 851,02 eur je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru spolu s dohodnutým navýšením, ktoré sa premietlo do RPMN a aj dohodnutého úroku z omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty vo výške uplatnenej oprávneným vyžaduje od spotrebiteľa platiť neprimerane vysoké sumy ako sankciu spojenú s nesplnením si záväzku, a preto súd prvého stupňa posúdil túto podmienku ako neprijateľnú, a teda absolútne neplatnú, na ktorú nemá žiaden vplyv ani skutočnosť, že si oprávnený uplatnil zmluvnú pokutu v nižšej sume ako v súlade so zmluvou mohol. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti zmluvnej pokuty zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 80,08 eur.
V prvom rade poukázal na skutočnosť, že hypotéza § 45 ods. 1 písm. c) zák. o rozhodcovskom konaní obmedzuje rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu výlučne na plnenie vyplývajúce z exekučného titulu a jeho skúmanie ako objektívne nemožné, nedovolené, či v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto ustanovenia ani v širšom zmysle nevyplýva, že exekučný súd má právo preskúmavať právny dôvod, na základe ktorého sa v rozhodcovskom konaní plnenie uplatnilo. Postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, je postupom v rozpore so zákonom, keďže exekučný súd nie je oprávnený o tejto otázke konať a rozhodovať a takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania dispozičnosť a kontradiktórnosť vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd. Postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku posudzuje zmluvu, podľa názoru oprávneného neobstojí. Odhliadnuc od nedostatku právomoci exekučného súdu sú závery súdu o neprijateľnosti ustanovení o zmluvných pokutách právne neopodstatnené. Oprávnený zdôraznil, že zmluvná pokuta vznikla ako následok porušenia základnej povinnosti, ktorá tvorí podstatu zmluvného vzťahu. Tým, že súd prvého stupňa bral do úvahy výlučne celkovú výšku zmluvných pokút a na základe toho zamietol v časti žiadosť o udelenie poverenia, tak takýmto postupom postavil neplnenie dlžníka na rovnakú úroveň, ako riadne plnenie zmluvy, keďže dôsledok je rovnaký t. j. neexistencia povinnosti platiť zmluvnú pokutu. V otázke zmluvnej pokuty právna úprava Obchodného zákonníka upravuje aj tzv. moderačné právo súdu. Bolo povinnosťou súdu relevantne zhodnotiť možnosť jeho aplikácie a nie ihneď aplikovať záver o neprijateľnosti zmluvných pokút ako celku. Vznik nárokov na zmluvné pokuty závisel od správania povinného a ich výška bola rozdielna, preto záver súdu kedy porovnáva len výšku sankcií bez zreteľa na vyššie uvedené vedie nielen k záveru o obsolétnosti zmluvných pokút ale rovnako k tomu, že dlhodobé porušovanie povinností zo strany dlžníka je akceptovateľný stav. Samotná kumulatívnosť zmluvných pokút má zvýrazniť preventívny účinok tohto inštitútu.
Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka zákonná sudkyňa v zmysle ust. § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodla tak, že mu nemieni vyhovieť v celom rozsahu, preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, keďže odvolanie smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 O.s.p..
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Skutočnosti uvedené v odvolaní oprávneného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa v časti zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Súd prvého stupňa vec posúdil podľa správnych zák. ustanovení, ktoré aj správne vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval, preto odvolanie oprávneného z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci) nemožno považovať za opodstatnené.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia, vzhľadom na odvolacie námietky oprávneného, odvolací súd uvádza nasledovné:
Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že súd prvého stupňa prekročil svoju právomoc pri preskúmaní materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, túto nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.
Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu t.j. predovšetkým formálnej a materiálnej stránky vykonateľnosti tohto titulu, ako aj žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd na základe týchto procesných skutočností skúma procesné podmienky exekučného konania t. j. prípustnosť konkrétnej exekúcie. Ak zistí, že sú splnené podmienky konania (§ 215 ods. 4 EP, § 103 O. s. p.), a teda niet rozporu so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRK alebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní
(§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK, z ktorého súd pri rozhodovaní v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP). Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky, ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ posudzoval rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK, a správne aplikoval aj ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so zákonom.
Súd prvého stupňa preto správne - po zistení, že v exekučnom konaní je vymáhané plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, v tejto časti vymáhaného plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.