Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/216/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX, 2/ Q. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXXX, proti odporcom : 1/ B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX/X, U. C., Česká republika, 2/ Q. M., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Davidom Soukeníkom, advokátom, so sídlom Z. XX, K., v konaní o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a jeho trpenia, na odvolanie navrhovateľov v rade 1/, 2/ a odporcov v rade 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -404 zo dňa 12. apríla 2012, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že v I. výroku u p r e s ň u j e v geometrickom pláne č. 65/2008 označenie „...bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 1...“.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že navrhovatelia v 1/ a 2/ rade nadobudli vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozostávajúce z umiestnenia odvodňovacieho kanála z rodinného domu č. súp. XXXX na KNC parc. č. 6646, k.ú. U. cez pozemok KN parc. č. 3950 o výmere 527 m2 ostatná plocha, k.ú. U. v časti označenej bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 1 geometrickým plánom č. 65/2008 zo dňa 5.10.2008 vyhotovenom Milanom Šimanicom Geoslužba, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozsudku. Odporcom v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť strpieť umiestnenie odvodňovacieho kanála navrhovateľov v 1/ a 2/ rade z rodinného domu č. súp. XXXX k.ú. U.. Rozhodnutie o trovách konania podľa ponechal na rozhodnutie po právoplatnom skončení veci. Okresný súd v poradí druhým rozsudkom po opätovnom vykonaní dokazovania rozhodol v intenciách predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že navrhovatelia vybudovali odvodňovací kanál od ich rodinného domu č. súp. XXXX postavenom na KN parc. č. 6646 v k.ú. U. popod miestnu komunikáciu a cez sporný pozemok aktuálne označený ako KNC parc. č. 3950, k.ú. U. za účelom odvodu spodných a dažďových vôd, nerušene a dobromyseľne, minimálne až do roku 1995 toto právo vykonávali. Uvedené právo vykonávali za súhlasu všetkých osôb, ktoré boli považované za vlastníkov sporného pozemku a ktorých práv sa vybudovanie odvodového kanála mohlo dotknúť, a to od jeho vybudovania v roku 1968. V zmysle právnej úpravy účinnej po 1.4.1983, dňom 1.4.1984 nadobudli vecné právo, ktorého sa domáhali žalobným návrhom. Tým, že vyhovel žalobnému návrhu v časti určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, zároveň vyhovel aj druhej časti žaloby, ktorou sa navrhovatelia domáhali voči odporcom povinnosti trpieť na ich pozemku umiestnený odvodňovací kanál.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote všetci účastníci konania.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ namietali správnosť výroku rozsudku okresného súdu, pokiaľ tento vymedzil nimi uplatnené právo zodpovedajúce vecnému bremenu označením bodov 1, 2, 3, 4, 5, 1 v geometrickom pláne č. 65/2008 vyhotovenom Milanom Šimanicom, Geoslužba zo dňa 5.10.2008, ktorý tvorí prílohu napadnutého rozsudku. Poukazovali na to, že v zmysle tohto geometrického plánu je nimi uplatnené právo zodpovedajúce vecnému bremenu označené bodmi 1, 2, 3, 4, 5, 6, 1 a v tomto smere žiadali napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť, alternatívne tento zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ďalej namietali správnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku a nesúhlasili s konštatovaním prvostupňového súdu, že navrhovateľmi uplatnené právo je ich osobné právo, nakoľko súhlas s vybudovaním odvodňovacieho kanála nebol viazaný na ich osobu ale k veci, a to zo strany nebohého M. C. a nebohého B. J.. Rovnako namietali nepresnosť odôvodnenia, pokiaľ prvostupňový súd nesprávne na strane 9 svojho rozhodnutia uvádzal, že M. C. dá súhlas odporcom, pretože správne mal byť tento súhlas daný navrhovateľom.

Odporcovia v podanom odvolaní žiadali napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové prejednanie. Namietali, že navrhovatelia udelením súhlasu k výstavbe kanalizácie cez pozemok parc. č. 3950 patriaci domnelo (M. C.) nemohli byť vnútorne presvedčení, že majú právo odvádzať dažďové a spodné vody cez tento pozemok a že vlastníci tohto pozemku sú povinní trpieť výkon tohto práva, pretože inak by o to povolenie ani nežiadali. Právo odvádzať dažďové a spodné vody na základe uvedeného povolenia nevedie podľa názoru odporcov k držbe práva odvádzať dažďové a spodné vody, ale skôr len k detencii tohto práva, teda faktickému ovládaniu veci. Išlo skôr o vzájomnú susedskú či priateľskú výpomoc zo strany C., než o presvedčenie že majú povinnosť súhlas s povolením výstavby kanalizácie dať. V prospech uvedeného faktu svedčí aj skutočnosť, že uvedené právo nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, i keď tu táto možnosť na základe , ktorým sa menil a dopĺňal o evidencii nehnuteľnosti bola. Okrem toho v kúpnej zmluve, ktorú uzatvorili s P. C. dňa 1.7.1994 a na základe ktorej sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, sa uvádza, že táto nehnuteľnosť nie je ničím zaťažená, teda rodina C. si nebola vedomá existenciou zaťaženia predmetného pozemku vecným bremenom. Z toho je nepochybné, že ani nemala v úmysle tento pozemok takýmto bremenom zaťažiť a nebola presvedčená o svojej povinnosti právo, ktoré by z tohto vecného bremena vyplývalo trpieť. Na záver namietali, že prvostupňový súd neskúmal, v akom rozsahu je nutné zaťaženie predmetnej nehnuteľnosti vecným bremenom v súvislosti s obmedzením výkonu ich vlastníckeho práva.

Navrhovatelia v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov opätovne zotrvali na svojich tvrdeniach v podanom odvolaní, skutočnosti uvádzané odporcami označili za klamlivé. Poukazovali na obsah svedeckých výpovedí v rámci vykonaného dokazovania, z ktorých správnosť záverov okresného súdu nepochybne vyplýva.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku dostatočne uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom vychádzal z právneho názoru odvolacieho súdu prezentovaného v predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach, ktorými zrušil skoršie rozhodnutia prvostupňového súdu v prejednávanej veci. Navrhovatelia v podanom odvolaní primárne namietali správnosť výroku napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o špecifikovanie rozsahu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, resp. jeho vymedzenie odkazom na geometrický plán, ktorý je súčasťou napadnutého rozsudku. V tejto časti považoval krajský

súd ich námietky za dôvodné. Išlo však o zrejmú nesprávnosť, ktorú odstránil „upresnením“ výroku napadnutého rozsudku, pokiaľ vymedzil právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak, ako je to uvedené v tomto geometrickom pláne, kde doplnil bodové označenie bodom „6“, ktorý okresný súd do výroku svojho rozsudku opomenul dať, napriek tomu, že na takéto vymedzenie v rámci geometrického plánu poukázal. Navrhovatelia ďalej nesúhlasili s formuláciou záverov okresného súdu v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolaním možno však napadnúť iba výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ); dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len spoločne s výrokom rozhodnutia. Ako už bolo konštatované, navrhovatelia napadli správnosť výroku rozsudku prvostupňového súdu, pokiaľ išlo o špecifikovanie, resp. určenie rozsahu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu s ohľadom na jeho vymedzenie v geometrickom pláne. S touto námietkou sa odvolací súd vysporiadal tak, ako to konštatoval vyššie. Ďalšie skutočnosti sa týkali len „dôvodov“ prvostupňového rozhodnutia, proti ktorým odvolanie nie je prípustné.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcov, tieto v celom rozsahu nepovažoval krajský súd za dôvodné. Uvedené skutočnosti boli namietané aj v rámci prvostupňového konania a okresný súd sa s týmito v celom rozsahu riadne vysporiadal. Vychádzal pri tom aj zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -258 zo dňa 27. januára 2010, ktorým bol zrušený v poradí prvý rozsudok vydaný v prejednávanej veci. Už v tomto uznesení odvolací súd konštatuje, že pri posúdení oprávnenej držby je potrebné sa zaoberať posúdením, či držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu titul, ktorého vydržania sa domáha svedčí, teda nemusí sa oprávnená držba nutne opierať o existujúci právny dôvod. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že sa navrhovatelia , s prihliadnutím na vtedajšie pomery a zoslabené možnosti až absenciu evidencie vlastníkov práv pozemkov, mohli dôvodne domnievať, že uvedené potrubie budujú jednak so súhlasom dotknutých úradov ako aj so súhlasom osôb, ktoré navrhovatelia, ostatné osoby a nakoniec aj dané osoby samy považovali za vlastníkov pozemku (C.), cez ktorý bol vybudovaný odvodňovací kanál. Súhlas im bol daný v roku 1968 od M. C., resp. B. C.. Tieto osoby boli všeobecne a dôvodne považované za vlastníkov pozemku a bolo vydané aj právo užívať stavbu, od ktorej bola odvádzaná následne odpadová voda.

Vychádzajúc z týchto záverov krajský súd preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

Prvostupňový súd prenechal rozhodnutie o trovách prvostupňového konania na čas po právoplatnom skončení veci podľa , preto podľa rozhodne prvostupňový súd aj trovách odvolacieho konania, o ktorých z tohto titulu odvolací súd nerozhodoval.

Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.