Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-20-2009.pdf
PDF · 129.92 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/20/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Evou Vargovou v právnej veci navrhovateľa: W. Š., rod. N., nar. X.X.XXXX, bytom B., V. H. Č.. XXX/XX, zast. JUDr. Oľgou Liškovou, advokátkou AK Poprad, Štefánikova 882/39 proti odporcovi : R.. F.. W. B., nar. X.X.XXXX, bytom G., O. XX, zast. JUDr. Stanislavom Bovanom , advokátom AK, Sečovce, Nám. Cyrila a Metoda 150 o 148,70 Eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 119,20 Eur spolu s úrokmi z omeškania ročne vo výške 6% zo sumy 59,60 Eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 29,80 Eur od 16.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 29,80 Eur od 1.1.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Návrh v prevyšujúcej časti sa zamieta.
III. Konanie sa zastavuje čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 812,48 Eur.
IV. O trovách konania a o preddavkovaných trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa domáhala voči odporcovi zaplatenia 148,70 Eur s prísl. Svoj návrh odôvodnila tým, že je vlastníčkou pozemku parc. č. 598, zapísaného na LV č. XXX k.ú. W. a odporca na časti jej pozemku má vo vlastníctve stavbu, pričom za užívanie pozemku za roky 2004,2005 nezaplatil jej žiadnu finančnú čiastku. Vo svojom konečnom návrhu navrhla rozhodnúť podľa výsledkov znaleckého dokazovania. Zároveň žiadala aj úroky z omeškania ako aj trovy konania.
Odporca nesúhlasil s návrhom navrhovateľky. Tvrdil, že on užíva menšiu výmeru, než bola určená a nájomné obvykle v tejto oblasti je nižšie, než žiadané. Navrhol vykonať ďalšie dokazovanie, najmä ďalším konkrétnym znaleckým posudkom.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, obhliadkou na mieste samom, listinným dôkazmi, obsahom spisu sp.zn. 9C/259/05, znaleckým dokazovaním, výsluchom znalcov a zistil tento skutkový stav veci:
V konaní boli zistené, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností parc. č. 598, zapísanej na LV č. XXX k.ú. W., a to na základe dedenia. Táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXX k.ú. W., na ktorom parc.č. 598 je zapísaná ako parc. č. 598/1, 598/2, 598/3, druh pozemku orná pôda, u parc. č. 598/2 podľa umiestnenia ide o pozemok umiestnený v zastavanom území obce.
Odporca je výlučným vlastníkom stavby čiastočne postavenej na pozemku navrhovateľky. Vlastníctvo k stavbe nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 14.4.2003. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy, predloženej odporcom /čl. 50 v spise sp.zn. 9C/259/05//, vyplýva, že ide o garáž č.s. XXX zapís. na LV č. XXX k.ú. W..
V konaní bolo zistené z prednesu účastníkov , ako aj obhliadkou na mieste samom, že na pozemku navrhovateľky, ako aj na susedných pozemkoch sú postavené budovy, ktoré patria do vlastníctva tretích osôb. Tak ako nehnuteľnosť patriaca navrhovateľke, ani susedné pozemky nie sú ohradené, teda na nehnuteľnosť navrhovateľky má prístup každý.
V konaní medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosťou to, že odporca užíva časť pozemku navrhovateľky, parc. č. 598/2. Spornou skutočnosťou však bola výmera, ktorú užíva. Z tohto dôvodu súd, za účelom zistenia výmery, nariadil znalecké dokazovanie súdnym znalcom z oboru geodézie a kartografie.
Zo znaleckého posudku súdneho znalca V. F. č. 4/2007 /čl. 95 a nasl. v spise sp.zn. 9C/259/05/ bolo zistené, že časť pozemku , ktorá sa nachádza pod stavbou odporcu, označil ako parc. č. 1, u ktorej výmera predstavuje 96 m2, ďalej ako parc. č. 2 označil časť pozemku, ktorá je nevyhnutne potrebná k údržbe a prístupu k parcele č.1, táto parc. č. 2 má výmeru 53 m2 a ako parc. č. 3 označil časť pozemku, ktorá predstavuje spevnenú cestu, ktorú používajú aj ostatní vlastníci stavieb, táto parc.č. 3 má výmeru 38 m2.
Medzi účastníkmi konania bola sporná aj výška finančnej čiastky, ktorú by mal odporca zaplatiť navrhovateľke za užívanie pozemku. Z toho dôvodu súd ustanovil ďalšieho znalca, a to znalca z odboru stavebníctva, odhad hodnoty nehnuteľnosti, na určenie výšky nájomného. Pred nariadením znaleckého dokazovania súd zabezpečil podklady od viacerých subjektov na výšku obvyklého nájomného. Zo znaleckého posudku R.. W. M. č. 43/2008 /čl.112 a nasl. v spise sp.zn. 9C/259/05/ vyplýva, že nájom pozemkov za r. 2004 predstavuje 15,57 Sk/m2/rok a nájomné za rok 2005 14,50Sk/m2/rok.
K znaleckým posudkom podal námietky iba odporca, ku ktorým obidvaja znalci podali písomné vyjadrenie a prehlásili, že na výsledkoch znaleckého dokazovania trvajú v celom rozsahu.
Z písomného vyjadrenia znalca V. F. / čl.143 v spise sp.zn. 9C/259/05/ vyplýva, že ak v znaleckom posudku neuvádza žiadne stavebné vyhlášky a ustanovenia, tak to z dôvodu, že on nie je znalcom z odboru stavebníctva ale z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia a použité vyhlášky uviedol v bode č.5. Pri vypracovaní znaleckého posudku postupoval v zmysle úloh daných mu súdom. Previedol úkony tak, aby splnil úlohy uložené mu súdom a čo sa týka vykonaných úkonov, tak ani do odboru stavebníctva, strojárstva a ani do odboru dopravy nezasahoval. Trval na podanom znaleckom posudku.
Z vyjadrenia znalca R.. W. M. / čl.150 v spise sp.zn. 9C/259/05/ vyplýva, že ním vypracovaný posudok je vypracovaný v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a Metodiky výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb Žilinskej univerzity v EDIS, 2001, ISBN 80-7100-827-3. Všetky negatívne skutočnosti, ovplyvňujúce všeobecnú hodnotu ohodnocovaného pozemku , sú uvedené v kapitole 2.1.1.1. Uvedené skutočnosti boli premietnuté do jednotlivých koeficientov, ktoré redukujú východiskovú hodnotu pozemkov v danej lokalite. Všeobecná hodnota pozemku , stanovená znaleckým posudkom, ktorá je podkladom pre stanovenie nájomného, je porovnateľná s cenami porovnateľných nehnuteľností, realizovaných na miestnom realitnom trhu. Ide o znalecký posudok vypracovaný správne, objektívne, v zmysle platných predpisov a na základe skutočností zistených počas obhliadky nehnuteľností, ako aj na základe informácií a poznatkov, získaných pri posudzovaní porovnateľných nehnuteľností.
Z podania znalca zo dňa 10.2.2009 /čl. 180/ vyplýva, že znalecký posudok je platný v celom rozsahu aj po nadobudnutí účinnosti vyhl. č. 605/2008.
Súd vypočul na pojednávaní dňa 15.4.2011 znalca V. F., ako aj znalca R.. W. M. na návrh odporcu.
Vo svojej výpovedi znalec V. F. uviedol, že trvá na podanom znaleckom posudku pod č.4/2007 a tak isto na písomnom vyjadrení k námietkam odporcu. Ďalej na otázky odporcu uviedol, že v úvodnej časti
znaleckého posudku uviedol aká úloha mu bola zadaná súdom na mieste samom na obhliadke. On toto urobil a na tom trvá. Na mieste samom vykonával zameriavanie za účelom zistenia nevyhnutne potrebnej výmery na prístup. Vtedy odporca žiadne námietky nemal, dokonca ani nebol ochotný tam ostať dlhšie a spolupracovať. Na základe zameriavania na mieste samom určil nevyhnutne potrebnú plochu na prístup a nezaoberal sa s ďalšími skutočnosťami, napr. plochou potrebnou na otočenie kombajna, pretože taká úloha nebola daná. Ďalej znalec poukázal na to, že výmeru určil ako nevyhnutne potrebnú na prístup a podal znalecký posudok, ale nejde tu o geometrický plán, ako to predpokladá odporca. V znaleckom posudku nemohol uvádzať stavebné vyhlášky a predpisy, lebo on určil výmeru ako geodét na základe pokynov súdu bol oprávnený plochu nevyhnutne potrebnú určiť z tých bodov, ktoré boli na mieste samom zamerané. Tieto body boli určené na mieste samom za účasti súdu a za účasti odporcu, ako aj za účasti druhej strany, a tak vykonával aj meranie. Pri meraní nebol zaujatý a nemal záujem na výsledku. Ako znalec podával takéto posudky aj pred tým, keď určoval výmery bez geometrického plánu. Konkrétne poukázal na znaleckú doložku na str.4, z ktorej vyplýva, že podal ZP ako znalec pre odbor geodézia a kartografia. Spevnená plocha, ktorá bola označená ako parc.č.3 je širšia než 3,5 metra. Keď určoval nevyhnutne potrebnú výmeru na prístup k stavbe, tak vychádzal z toho, aká je nevyhnutná výmera k tomu, aby odporca mohol vykonávať údržbu okolo svojej stavby, ale rozhodne nevykonával polomery otáčania strojov. Z výpovede znalca R.. W. M. vyplýva, že tiež trvá na podanom znaleckom posudku pod č.43/2008 a tak isto trvá aj na písomnom vyjadrení k námietkam odporcu. Na otázky odporcu uviedol, že znalec môže stanoviť všeobecnú hodnotu nájmu pozemku len podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Podkladom pre určenie ceny nájmu je stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku . Znalec nemá možnosť použiť inú metodiku. Nevraví, že niekto iný nemôže použiť inú metodiku ako je stanovená vyhláškou, ale on ako znalec je viazaný ustanovením vyhlášky. Podľa vyhlášky, ktorú citoval, porovnávacia metóda existuje, ale ňou sa stanovuje všeobecná hodnota pozemku, ale nie nájmu za pozemok. Nebral do úvahy cenu nájmu susedných pozemkov, lebo nemal o tom informácie. Ale aj keby mal tie informácie o výške nájomného u susedných pozemkov, tak by ju mohol brať iba ako orientačnú informáciu a priamo by nemohol vychádzať z výšky nájomného u susedných parciel. Teraz ťažko povedať, v akom rozsahu tá orientačná informácia ohľadom výšky nájomného u susedných pozemkov by mala vplyv na konečný výsledok znaleckého posudku, keďže každá nehnuteľnosť má svoje špecifiká. V danom prípade, keď v ZP uviedol možnosť napojenia sa na verejnú elektrinu, takú možnosť uviedol z toho dôvodu, že je tam verejný rozvod elektriny, tzn., že je tam možnosť napojenia sa, aj keď sú tam možné nejaké problémy, ale on ako znalec to v posudku nerieši. Pre znalca je dôležité, že je tam verejný rozvod, čiže je tam možnosť napojenia sa. Čo sa týka koeficientu redukujúcich faktorov 0,70, tak je na rozhodnutí znalca, aký koeficient použije. On použil koeficient 0,70, lebo ho považoval za primeraný. Ešte konkrétne uviedol, že cena nájmu sa odvíja od všeobecnej ceny pozemku, a to vychádza na 145,-Sk a preto vlastne ten koeficient 0,70 považoval za primeraný.
Keďže zo strany odporcu bol predložený do súdneho spisu listinný dôkaz - znalecký posudok, ktorý vypracoval na žiadosť odporcu R.. G., ktorý určil inú všeobecnú cenu pozemku než R.. M., lebo určil iný koeficient pri redukujúcich faktoroch 0,50, tak tento listinný dôkaz súd predložil znalcovi R.. M. na pojednávaní pri výsluchu k nahliadnutiu /listinný dôkaz v spise na čl.48/. K tomu listinnému dôkazu znalec R.. M. uviedol, že čo sa týka toho koeficientu, je výlučne na znalcovi, aký koeficient použije vzhľadom na zistené skutočnosti, aby vedel obhájiť svoj ZP. Tento koeficient sa pohybuje od 0,30 až do 3,0. Tam sú tie povyšujúce a redukujúce faktory. Je to na tom konkrétnom znalcovi ako vyhodnotí konkrétne skutočnosti. Podľa znalca R..M. výška nájomného tak ako bola v jeho ZP určená, zodpovedá výške tržného nájomného. On považuje určenú všeobecnú hodnotu pozemku v ZP vo výške 145,44 Sk za primeranú, keďže vychádza z tej skutočnosti, že mal poznatky o tom, že v danej lokalite sa vykupovali pozemky aj orná pôda v hodnote okolo 100,-Sk. V danom prípade ide o intravilán a zastavanú plochu, preto cena 145,-Sk je primeraná. Pri kúpe a predaji pôdy stále je nejaký argument aj pre, aj proti. On mal podpornú informáciu, pre ktorú bral za primeranú cenu pozemku 145,-Sk, a to, že absolútne nevyužité pozemky mali hodnotu 100,-Sk. Ináč nie je vylúčené, že keď sa nájde kupec a keď sa dohodnú, tak platí dohoda, niet k tomu čo dodať.
Právny zástupca navrhovateľky predložil do súdneho spisu listinný dôkaz - rozčlenenie územných obvodov podľa hodnotovej mapy územia Mesta Trebišov, kde W. bol ocenený sumou 300,-Sk, minimálne ceny pozemkov jednotlivých ulíc mesta spracované podľa územných obvodov hodnotovej mapy územia Mesta Trebišov, návrhy minimálnych cien pozemkov podľa jednotlivých urbanistických obvodov, kde poukázal na podčiarknutú časť 019a 300,-Sk, kde v dolnej časti sa uvádza, že ceny za
prenájmy pozemkov sa navrhujú vo výške 10% z minimálnej ceny za 1m2 za 1 rok. Ide o uznesenie mestského zastupiteľstva Trebišov zo dňa 31.7.2007 č.80/2007 - cenová mapa pre predmetnú lokalitu. Navrhovateľka predložila aj kúpnu zmluvu na tú skutočnosť, že odporca odkúpil od predávajúceho pozemky nachádzajúce sa v k.ú. W. , druh pozemku orná pôda, zastavené plochy, celkove vo výmere 687 m2 za celkovú kúpnu cenu 6.841,26 Eur /čl.142/.
Na návrh odporcu súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a ustanovil za znalca R.. V. J. B.. na určenie všeobecného nájomného predmetného pozemku.
Znalec R.. V. J. B.. podal znalecký posudok pod č.226/2011. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že všeobecná hodnota pozemku za r.2004 predstavuje 3,17Eur/m2/rok, všeobecná hodnota za r. 2005 predstavuje 3,65Eur/m2/rok, nájom pozemku za r.2004 predstavuje 0,27Eur/m2/ rok/ a za r.2005 predstavuje 0,31Eur/m2/rok. Uviedol aj nájom pozemkov porovnaním, čo platí len pre poľnohospodárske pozemky za r.2004 a za r. 2005 0,0028 Eur/m2/rok.
Znalec R.. V. J. B.. potvrdil, že pozemky sú zastavanými alebo určenými na výstavbu a takto musia byť aj posudzované. Podstatný pre posúdenie je charakter pozemku v zmysle schváleného územného plánu Mesta Trebišov. Vyjadrenie Mesta Trebišov bolo predložené aj znalcovi aj súdu /bolo vyžiadané k znaleckému dokazovaniu/.
Na žiadosť súdu R.. W. M., prvý znalec, zaujal písomné stanovisko k ZP R.. J., pričom uviedol, že ZP č.43/2008 on vypracoval v zmysle platnej vyhlášky č.492/2004 Z.z. a platnej metodiky a na základe poznatkov z miestneho realitného trhu. Všeobecnú hodnotu pozemku stanovil metódou polohovej diferenciácie. Výnosovú metódu, ako aj porovnávaciu metódu nepoužil, pretože stanovenie nájmu bolo úlohou znaleckého posudku a neboli dostupné relevantné doklady o prevode porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite. Poukázal aj na to, že rovnaký názor prezentoval vo svojom posudku aj R.. J.. Nájom pozemkov za r. 2004 a 2005 stanovil tiež v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky. Rozdielne hodnoty nájmov stanovené týmito posudkami vznikli z toho dôvodu, že pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku boli uplatnené rôzne koeficienty a z takto získanej rôznej všeobecnej hodnoty bola vypočítaná aj rôzna hodnota nájmu pozemkov /čl.270/.
Na pojednávaní dňa 28.5.2012 /čl. 273/ bol vypočutý znalec R.. V. J. B., ktorý uviedol, že trvá na svojom znaleckom posudku. Celý ZP vypracoval v zmysle platnej vyhlášky č.492/2004 v znení neskorších noviel. Vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemku, pričom v zmysle danej uvedenej metodiky je vypočítaný nájom za m2 z uvedeného pozemku. Nájom je počítaný pre r.2004 -2005. Pri výpočte všeobecnej hodnoty pozemku je možné , v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky, vychádzať z použitia porovnávacej metódy, t.j. metódy, ktorá vychádza z realizovaných predajov pozemkov v danej lokalite alebo v širšom okolí pri zohľadnení koeficientov v zmysle použitej metodiky. Vzhľadom k tomu, že metódou polohovej diferenciácie bola vypočítaná všeobecná hodnota, tak isto i nájom pozemkov, vypočítal v ZP aj hodnotu nájmu v zmysle použitia porovnávacej metódy, ale len poľnohospodárskych pozemkov z uvedených pokladov v spise, ktorý bol zaslaný. Na základe vyjadrenia mesta k využiteľnosti lokality v zmysle územného plánu , o ktoré požiadal znalec, bolo znalcovi zaslané vyjadrenie a v ňom konštatované, že z hľadiska funkčného využitia plôch ide o plochy určené na priemyselnú a stavebnú výrobu, skladové hospodárstvo, plochy pre spracovanie druhotných surovín a plochy pre výrobné služby. Tzn., že ide o plochy, ktoré sú určené na výstavbu uvedených podľa účelu nehnuteľnosti. Toto využitie a stanovisko je záväzné , pretože je schválené uznesením Mestského zastupiteľstva v Trebišove pod č. 136/2011. Z týchto pokladov a vyjadrení vychádza pri spracovaní znaleckého posudku a je potrebné vychádzať i pri použití porovnávacej metódy, ktorá pre takýto druh pozemkov nebol v ZP uplatnená, pretože neboli relevantné poklady k jej uplatneniu. Týmito podkladmi sú a mali byť realizované predaje pozemkov zastavaných alebo určených na výstavbu v danej lokalite alebo v blízkom okolí. Podotkol, že na LV č.XXX, na ktorom uvedená parcela sa nachádza, je táto parcela vedená ako orná pôda, ale ako parcela registra „E“, tzn., že z hľadiska druhu pozemku nie je právne záväzná. Právnu záväznosť z hľadiska druhu určuje územný plán, o ktorom bolo už hovorené vyššie. Keď prvý znalec R.. M. určil koeficient povyšujúcich a redukujúcich faktorov na 0,70 , tak bol v rozpätí, ktorý určil platný predpis, čiže v jednom koeficiente v tom období sa posudzovali redukujúce a povyšujúce faktory danej lokality a to čo prevládalo, či redukujúce alebo povyšujúce, bolo podstatné pre stanovenie tohto koeficientu. Od r.2010 sú redukujúce faktory posudzované samostatným koeficientom a povyšujúce tiež samostatným koeficientom. Rozpätie koeficienta redukujúceho je od 0,2 po1 a koeficienta povyšujúceho od 1 do 3.
Odporca zabezpečil ešte ďalšie 4 zmluvy o nájme pozemkov, ktoré predložil na pojednávaní znalcovi k nahliadnutiu, ktorý sa vyjadril tak, že vzhľadom na existenciu týchto zmlúv o nájme pozemkov naďalej trvá na svojom znaleckom posudku. Uviedol však, že je potrebné, aby konkrétne skutočnosti preveril na katastrálnom portáli a jednotlivé lokality, v ktorých sa dané pozemky nachádzajú, musí lokalizovať z hľadiska širších vzťahov k danej posudzovanej lokalite. Tak isto je potrebné analyzovať, či ide o tie isté pozemky z hľadiska druhu, aké sú uvedené v stanovisku mesta, čiže pozemky určené na výstavbu. Tieto skutočnosti je potrebné podrobiť analýze, na základe toho potom urobiť záver a v tomto prípade potom môže podať doplnok k ZP.
Znalec písomne oznámil súdu podaním zo dňa 11.9.2012 /čl.307/, že nemôže byť podaný dodatok k ZP, pretože predložené nájomné zmluvy zo strany odporcu nie sú objektívnym podkladom a v zmysle nich ani cenu za prenájom nie je možné považovať za obvyklú. Uvedené zmluvy nemôžu byť podkladom pre použitie porovnávacej metódy pre daný prípad, vzhľadom na tú skutočnosť, že predložené nájomné zmluvy boli uzatvorené bez toho aby bol v nich uvedený právny predpis, v zmysle ktorých boli uzavreté alebo boli uzavreté v zmysle zák.č.116/1990 o nájme a prenájme nebytových priestorov. K tomuto písomnému podaniu bol vypočutý znalec na poslednom pojednávaní, kde uviedol, že v celom rozsahu trvá na ZP a na svojej výpovedi, ktorú učinil na pojednávaní dňa 28.5.2012. Zodpovedne a vyčerpávajúco reagoval na námietky odporcu ako aj na jeho otázky. Uviedol, že keď mu boli predložené nájomné zmluvy zo strany odporcu, tak ako znalec potreboval analyzovať tieto podklady, aby na základe nich potom mohol porovnávacou metódou, čiže iným matematickým výpočtom prepočítať nájom pozemku. Tieto listinné dôkazy analyzoval a tak ako už uviedol vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.9.2012, tieto podklady nie sú objektívnymi podkladmi, na základe ktorých by mohol previesť nový prepočet porovnávacou metódou ako navrhuje odporca. Predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade rieši nájom pozemku a tieto nájomné zmluvy, predložené zo strany odporcu, boli uzavreté v zmysle zákona o nájme bytu a nebytových priestorov. Čiže je tu určitý nesúlad aj po právnej stránke aj po skutkovej, pretože keď rieši nájom pozemku, tak u pozemku nie je uzavretý priestor, uzavretý celok, kým byt a nebytové priestory sú uzavreté a nie sú voľné. Preto trvá na záveroch svojho ZP. Podľa jeho názoru nájomná zmluva je právny akt a každá zmluva musí obsahovať predpis - zákon, na základe ktorého zmluva je uzavretá. Zmluvy, ktoré boli k dispozícii ako súčasť spisu pri podaní ZP, tie zmluvy boli uzavreté v zmysle zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. V tomto prípade stačilo k porovnávacej metóde vybrať 3 zmluvy a určiť hodnotu pre poľnohospodárske pozemky. Vychádzal z toho, že zadná časť ostala ako pôda poľnohospodárska pre poľnohospodárske účely a predná časť pre výstavbu. Platí všeobecná vykonávacia vyhláška o všeobecnej hodnote pozemkov. Každý právny predpis vychádza zo skutkového stavu veci, čiže tým chcel povedať, že pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku a nájmu treba vychádzať zo skutkového stavu. Keď teraz platí taký územný plán aký platí, tak z toho územného plánu treba vychádzať. Predná čelná časť je podľa územného plánu pozemok určený na výstavbu, druhá časť pre poľnohospodárske účely. Pred tým v minulosti celý pozemok slúžil ako poľnohospodárska pôda, t.č. je to iné, preto musí vychádzať z porovnateľných pozemkov a nemôže vychádzať pri zastavanej ploche z poľnohospodárskych pozemkov. Pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia a naďalej poukazuje na tú skutočnosť, že tie zmluvy, ktoré boli naposledy predložené, vôbec neobsahujú právny predpis, na základe ktorého boli uzavreté a preto nemohli byť objektívnym podkladom pri výpočte porovnávacou metódou. Je veľmi dôležité, keď účastníci predkladajú zmluvy, že by z tej zmluvy jasne a jednoznačne vyplývalo, podľa ktorého právneho predpisu zmluva bola uzavretá, o aké pozemky ide a potom on ako znalec vykoná identifikáciu podľa katastrálnej mapy a vie potom posúdiť, či ide správne a o aký druh pozemku a podľa ktorého právneho predpisu. To, že areál je oplotený poprípade, že pozemok je oplotený, nemá žiaden vplyv na určenie všeobecnej ceny nájmu. V danom prípade na LV nie je zapísané žiadne vecné bremeno, právo prechodu. Na danom mieste sú vybudované prístupové komunikácie a jeho úlohou nebolo, aby riešil otázku práva prechodu, ale riešil nájom predmetného pozemku. Len v prípade, že zriadenie vecného bremena, je zapísané na LV, môže znalec uvažovať o tom, či tam dá nejaké malé percento pri analýze rizík alebo nie. Pokiaľ zmluva o zriadení vecného bremena nie je zapísaná na LV, tak pre znalca tento stav nie je objektívne daný. Znalec ďalej poukázal na to, že keď na pozemku sa nachádza stavba, aj keď ide o vyňatý pozemok, stále, aj keby išlo o ornú pôdu, na ktorej vlastne je stavba, tak už ide o stavebný pozemok, pretože ten pozemok už je súčasťou zastavanej plochy, už nemôže na tom kúsku pestovať zeleninu, ovocie, lebo je súčasťou stavby. V danom prípade hľadisko technického a občianskeho vybavenia sa skúmalo zo širších hľadísk, keďže ide o Okres Trebišov, o lokalitu Trebišova a táto časť je súčasťou Trebišova ako obce a obec je vlastne takto vybavená. Znalec prehlásil, že pri vypracovaní ZP zohľadnil všetky okolnosti pri redukujúcich a prevyšujúcich faktoroch. Územný plán jednoznačne stanovil na čo sa
bude a na čo môže byť využitý tento pozemok , a to na výstavbu, je tam konkrétna definícia. Znalec poukázal na to, že nájomné zmluvy predložené odporcom boli uzavreté všetky v zmysle zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, tzn., že tam išlo o využitie pôdy, na ktorej sa pestujú napr. obilniny, čiže tam bolo cieľom dosiahnuť zisk z pestovania obilniny, a preto tam bola určená tá pôdnobonitná ekologická jednotka, čiže hodnota tej bonity, pričom pri tých pozemkoch, ktoré už sú zastavané, tu už ide o inú kategóriu, aj keď pôvodne išlo o poľnohospodársky pozemok. Je hodnotový rozdiel, keď sa určuje hodnota pozemku pri nájme poľnohospodárskej pôdy a keď sa určuje východisková hodnota pri pozemku, ktorý je zastavaný.
Navrhovateľka k podanému znaleckému posudku nemala námietky. Poukázala na to, že pôvodný ZP č.42/2008 R.. W. M. , ktorý je znalý pomerov v širšom okolí, dlhodobo žije v uvedenej lokalite, je úplne správny a bol dostačujúci pre rozhodnutie vo veci. Ďalej poukázala na to, že znalec priamo na pojednávaní podal k ZP stanovisko a vysvetlil čím sa riadil a podľa toho stanovil hodnotu pozemkov, ako aj jasne a zrejme vysvetlil, prečo nie je možné v uvedenej lokalite, ktorá je určená na polyfunkciu, stanovovať rekapituláciu nájmov pozemkov v porovnaní pre poľnohospodárske pozemky. Tiež zdôraznila, že znalec R.. V. J. B.. určil rekapituláciu nájmu pozemkov porovnaním a platí to len pre poľnohospodárske pozemky, pričom pozemky vo vlastníctve navrhovateľky, užívané odporcom, poľnohospodárskymi pozemkami nie sú, čo je zrejmé aj zo samotnej fotodokumentácie znalca priloženej k ZP. To, že v danom prípade ide o zastavanú plochu v intraviláne obce, určenú na zastavanie, to jasne potvrdzuje nielen stanovisko Mesta Trebišov, ale aj samotné kroky odporcu, ktorý buduje vo vzdialenosti len niekoľko metrov od predmetného pozemku polyfunkčný objekt, čo je zachytené na fotografii č.6
- pohľadom na vnútro areálu a komunikácie a časť parc.č. 598, biela budova v pozadí. Objektívny znalecký posudok musí jednoznačne vychádzať zo stavu faktického, teda musí zohľadniť stav reálny, že prenajímaný pozemok je zastavaný, pričom opätovne poukazuje navrhovateľka na to, že odporca odkúpil pod druhou polovicou budovy pozemok od vtedajšej vlastníčky za sumu 300,-Sk za m2, t.j. 9,96 Eur za m2, teda za kúpnu cenu omnoho vyššiu ako je stanovená znaleckými posudkami. Odporca tieto skutočnosti uvedené navrhovateľkou pred súdom nepoprel.
Uznesením zo dňa 21.1.2009, č.k. 9C 259/05-178 bolo konanie čiastočne zastavené čo do sumy 812,48 Eur a nárok navrhovateľky na zaplatenie 186,64 Eur s prísl. bol vylúčený na samostatné konanie. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.2.2009.
Navrhovateľka zobrala späť návrh čo do úrokov z omeškania zo sumy 812,48 Eur na pojednávaní dňa 7.3.2011 /čl.138 /.
Z predložených listinných dôkazov navrhovateľkou vyplýva, že navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyzvala odporcu na zaplatenie nájomného. Konkrétne s výzvou zo dňa 21.6.2005 / čl. 7 v spise 9C/259/05/ vyzvala odporcu na vyplatenie nájomného za 1. polrok 2005 v lehote do 15.7.2005, za 2. polrok 2005 v lehote do 15.12.2005 a na vyplatenie nájomného za predchádzajúce obdobie najneskôr v lehote do 30.6.2005. Na túto výzvu odporca reagoval písomne /čl. 9 v spise 9C/259/05/, ale z titulu užívania pozemku nič neuhradil.
Po vykonaní dokazovania súd dospel k takémuto právnemu záveru:
Podľa ust. §451 ods.1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa ust. § 458 ods.1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá nájomná zmluva, a tak nárok navrhovateľky je možné kvalifikovať ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že pozemok /parc. č. XXX/X/, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, užíva odporca bez akéhokoľvek právneho titulu a bez toho, že by navrhovateľke za to platil nejakú náhradu. V dôsledku toho došlo na úkor navrhovateľky k získaniu bezdôvodného obohatenia /na strane odporcu/, ktoré spočíva v získaní majetkovej hodnoty subjektom , ktorý pozemky užíval /užíva / bez poskytnutia náhrady.
Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle totiž získa /obohatí sa/ nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa mali pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytnúť náhradu.
O plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej /či inej zmluvy alebo iného titulu/.
Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady /už citované ust. § 458 ods.1 OZ/.
Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený.
Užívateľ cudzej veci bez právneho dôvodu je povinný vydať bezdôvodné obohatenie peňažnou formou, rozsah ktorého plnenia, ak tento nie je stanovený predpisom, je vyjadrený peňažnou čiastkou, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie /prenajatie/ veci. Prihliadne sa pri tom na účel a spôsob užívania a na druh právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci , vzhľadom na jeho rozsah a spôsob zakladá, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady určuje podľa obvyklej hladiny nájomného, ktoré by nájomca v danom mieste a čase platil, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy.
Obvyklé nájomné je nájomným tržným. Až pri absencii zodpovedajúcich podkladov môže súd vychádzať aj z výšky náhrad v iných prípadoch. V takom prípade ale skutkové zistenie je potrebné podriadiť ďalšiemu posúdeniu z hľadiska toho, do akej miery je obmedzený vlastník v prípade nájmu pozemku , pri ktorom mu so zreteľom na účel nájmu zostane po dobu nájmu „holé vlastníctvo“ bez možnosti užívať pozemok.
Spornou skutočnosťou v konaní bola výmera pozemku, ktorú odporca užíva a výška bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia za účelom zistenia výmery užívanej odporcom.
Zo znaleckého posudku, súčasťou ktorého je aj grafický plán merania, súd zistil, že celková výmera pozemku, ktorú výlučne užíva odporca a ktorú nevyhnutne potrebuje k údržbe stavby a k prístupu k stavbe predstavuje 149 m2 /p.č. 1 výmera pod stavbou odporcu 96 m2 + p.č. 2 plocha nevyhnutne potrebná k údržbe a prístupu k p.č. l - výmere 53 m2/. Znalec ešte označil p.č. 3 plochu tzv. spevnenú cestu s výmerou 38 m2, ktorú však používajú aj ostatní vlastníci stavieb, a na túto plochu majú prístup aj tí, ktorí tam nemajú stavbu, pretože ide o neohradenú plochu. Z toho dôvodu výmeru 38 m2 súd nezapočítal do celkovej výmery užívanej odporcom. Na základe znaleckého dokazovania teda bola ustálená výmera pozemku, ,ktorú užíva odporca a to na 149 m2. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke za plochu, ktorá sa nachádza pod stavbou odporcu a za ďalšiu plochu, ktorú odporca potrebuje nevyhnutne k údržbe svojej stavby a k prístupu ku svojej stavbe, čo predstavuje 149 m2. Znalec Ján Andrejčák bol kompetentný na podanie takéhoto znaleckého posudku, na základe uznesenia súdu bol oprávnený na zameranie pozemku, na určenie výmery bez toho ,aby bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. Preto v tomto smere námietky odporcu súd považuje iba za účelové.
Následne súd nariadil znalecké dokazovanie na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje v danom prípade tzv. obvyklé nájomné - nájomné tržné. Prvý znalecký posudok podal znalec R.. M. a druhý znalecký posudok R.. J..
V súvislosti s určením výšky bezdôvodného obohatenia za dobu užívania predmetného pozemku v danom prípade od 1.1.2004 do 31.12.2005, je podľa názoru súdu treba vychádzať zo všeobecnej ceny pozemku v spornom období, pretože zohľadňuje jednotlivé osobitosti konkrétneho pozemku , napr. jeho lokalizáciu, zastavanosť /stavbu vo vlastníctve odporcu resp. iných subjektov/, negatívne vplyvy okolia, ale aj určenie jeho využitia podľa územného plánu , okolnosť či pozemok je právne alebo fakticky voľný a podobne.
Je potrebné zdôrazniť, že pozemok navrhovateľky bol odporcom užívaný už tým, že sa na časti pozemku nachádza stavba, ktorú odporca vlastní, a to už z toho dôvodu, že ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom. V predmetnom prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný /jeho úžitková hodnota je konzumovaná/ už tým, že je na ňom postavená stavba, teda samotným umiestnením stavby spojené so zemou pevným základom a je pri tom bez právneho významu akým spôsobom je vlastnícke právo k stavbe konzumované, teda či je stavba prenajímaná, či užívaná odporcom osobne a pod. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že závery znaleckého dokazovania sú správne, keďže znalci vychádzali zo všeobecnej hodnoty pozemku, zohľadnili jednotlivé osobitosti pozemku a vychádzajúc aj z územného plánu konštatovali, že v danom prípade ide o zastavanú plochu, keďže stavba sa nachádza na pozemku navrhovateľky, preto nie je možné vychádzať z podkladov, ktoré sú vlastne podkladmi na určenie nájmu pre poľnohospodárske pozemky, ktoré boli uzavreté podľa zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že ďalšie dokazovanie navrhnuté odporcom, konkrétne, ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie prípadne iné /svedecké/ dokazovanie nie je potrebné, pretože súd zistil úplne skutkový stav veci, na základe ktorého môže vo veci rozhodnúť prihliadajúc aj na zásadu hospodárnosti, keďže v danom prípade ide o tzv. drobný spor.
Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu veci, po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a súhrnne, výšku bezdôvodného obohatenia súd určil voľnou úvahou, pričom pri takomto určení prihliadol najmä na výsledky znaleckého dokazovania, na závery znaleckých posudkov, ktoré boli podané na žiadosť súdu. Obidvaja znalci /R.. M., R.. J. /, vychádzali zo všeobecnej hodnoty pozemku, zohľadnili jednotlivé osobitosti pozemku, negatívne vplyvy okolia, ako aj určenie jeho využitia podľa územného plánu mesta a dospeli aj k rovnakému záveru. Je iba minimálny rozdiel vo výške vyčísleného tržného nájomného. Znalecké posudky, ktoré boli podané týmito znalcami, súd považuje za objektívne, konkrétne a preskúmateľné. Z toho dôvodu súd určil výšku bezdôvodného obohatenia sumou 0,40 Eur/m2/rok, čo predstavuje priemer výšky tržného nájomného určeného prvým a druhým znalcom. K takémuto priemeru súd dospel matematickým výpočtom takto: za r. 2004 prvý znalec určil 15,57 Sk/m2/rok, čo v prepočte na eurá predstavuje 0,52 Eur/m2/rok a druhý znalec určil 0,27 Eur, spolu je to 0,79Eur:2=0,395 Eur, zaokrúhlene 0,40 Eur, za r.2005 prvý znalec určil 14,50 Sk , čo v prepočte na eurá predstavuje 0,48 Eur a druhý znalec určil 0,31 Eur, spolu je to 0,79Eur:2=0,395 Eur, zaokrúhlene 0,40 Eur. Pri výmere pozemku 149 m2 ročné nájomné predstavuje 59,60 Eur /149m2x0,40Eur/. Pri takejto výške bezdôvodného obohatenia pri výmere 149m2 bezdôvodné obohatenie za rok 2004 predstavuje sumu 59,60 Eur /149m2x0,40Eur/ a za rok 2005 takisto 59,60Eur /149m2x0,40Eur/.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 119,20 Eur / za rok 2004 sumu 59,60 Eur + za rok 2005 sumu 59,60 Eur/ z titulu bezdôvodného obohatenia tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa ust. § 517 ods. 1,2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
V zmysle tohto zákonného ustanovenia odporca bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľke aj žiadané zákonné úroky z omeškania ročne vo výške 6 %, v zmysle ust. § 3 vládneho nariadenia č. 87/95 Z.z. v znení neskorších predpisov tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu za r. 2004 od 1.7.2005 v zmysle výzvy navrhovateľky, s plnením peňažného dlhu za 1. polrok 2005 od 16.7.2005 v zmysle výzvy navrhovateľky a s plnením peňažného dlhu za 2. polrok 2005 od 1.1.2006 . Z toho dôvodu súd zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 59,60 Eur od 1.7.2005 do zaplatenia, zo sumy 29,80 Eur od 16.7.2005
do zaplatenia, zo sumy 29,80 Eur od 1.1.2006 do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Keďže súd navrhovateľke priznal menšiu finančnú čiastku s prísl. než bola žiadaná, súd vyslovil, že návrh v prevyšujúcej časti sa zamieta.
V dôsledku späťvzatia návrhu konanie bolo zastavené čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 812,48 Eur tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku podľa ust. § 96 ods. 1 O.s.p.
Zároveň súd vyslovil, že o trovách konania a o preddavkovaných trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti vo veci samej podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15.dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch exemplároch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 O.s.p./.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.