Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/50/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, zast. advokátom JUDr. Oliverom Balážom, so sídlom Zámocká č. 10, Bratislava, proti odporcovi: Jozef Mihalík, so sídlom Sedmikrásková č. 2158, Topoľčany, IČO: 41 779 151, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká č. 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom J. Kráľa č. 5/A, Lučenec, o zaplatenie sumy 697,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. -58 zo dňa 22.01.2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. -58 zo dňa 22.01.2013 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, dňa 28.11.2012 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27.09.2012, č. k. -30 odmietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , (ďalej len ).

V intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení súd prvého stupňa konštatoval, že v danom prípade ide o odpor podaný neoprávnenou osobou, pretože vedľajší účastník nie je legitimovaným subjektom na podanie odporu proti platobnému rozkazu, ak odpor proti platobnému rozkazu nepodá odporca sám, resp. s odporom podaným vedľajším účastníkom nevyjadrí súhlas. Dodal, že keďže odporca v danom konaní odpor proti predmetnému platobnému rozkazu nepodal a ani nevyjadril súhlas s odporom podaným vedľajším účastníkom na strane odporcu, súd takýto odpor vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie vedľajší účastník v zákonom stanovenej lehote. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uviedol, že vedľajší účastník môže do konania vstúpiť v ktoromkoľvek štádiu konania a preto sa mu doručujú všetky rozhodnutia, vrátane platobného rozkazu, proti ktorým môže pri splnení zákonných podmienok podávať opravné prostriedky. Zdôraznil, že vedľajšiemu účastníkovi na podanie opravného prostriedku plynie samostatná odvolacia lehota, ktorá začína dňom doručenia rozhodnutia vedľajšiemu účastníkovi. Namietal, že aj prípadný nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník, musí byť „kvalifikovaný“. Dodal, že nečinnosť odporcu nemôže byť posudzovaná za konkludentný súhlas s uplatnenou žalobou, ale je prejavom rezignácie neinformovaného spotrebiteľa, ktorý nevie o čiastočnej neplatnosti právneho titulu - neprijateľnej zmluvnej podmienke. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd špecifikoval postavenie vedľajšieho účastníka. Na základe uvedeného preto žiadal, aby súd napadnutý výrok uznesenia zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a ) dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu nie je dôvodné, a preto je treba napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne vo výroku podľa potvrdiť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ dňa 28.08.2012 doručil súdu prvého stupňa Návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy vo výške 697,93 eura. Následne dňa 27.09.2012 vydal súd prvého stupňa platobný rozkaz. Dňa 28.09.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, na základe ktorého Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, oznámilo, že vstupuje do konania č. k. . Dňa 28.11.2012 podal vedľajší účastník proti platobnému rozkazu odpor, ktorý súd prvého stupňa napadnutým uznesením odmietol.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na podporu správnosti výroku napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že podľa , súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie sa nepoužije.

Podľa , platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa , ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (). Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa , súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.

Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní (v tzv. rozkaznom konaní), z čoho vyplýva, že skutkový stav veci pred jeho vydaním sa nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej, teda ako pred vydaním rozsudku, čím sa platobný rozkaz odlišuje od týchto druhov súdnych rozhodnutí. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, a na základe udeleného splnomocnenia aj jeho splnomocnený zástupca.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.08.2012 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 697,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 697,93 eura od 28.09.2010 do zaplatenia a trov konania. Platobným rozkazom zo dňa 27.09.2012, č. k. -30 súd prvého stupňa uložil odporcovi, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 697,93 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 697,93 eura od 28.09.2010 do zaplatenia a nahradil trovy konania v sume 141,79 eura, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde. Zároveň poučil odporcu o tom, že uznesením odmietne odpor, ktorý bude podaný oneskorene, bez odôvodnenia vo veci samej a neoprávnenou osobou ( ). Odporca platobný rozkaz prevzal dňa 02.10.2012 do vlastných rúk, z čoho vyplýva, že lehota na podanie odporu mu začala plynúť dňa 03.10.2012 a uplynula dňa 17.10.2012, kedy sa platobný rozkaz stal právoplatným a vykonateľným a to z dôvodu, že odporca proti nemu nepodal odpor.

Deň po vydaní platobného rozkazu vstúpil dňa 28.09.2012 do konania vedľajší účastník na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Važecká 16, v zastúpení JUDr. E. Z., so sídlom N.. Písomným podaním zo dňa 13.11.2012 (č. l. 35 spisu) súd prvého stupňa informoval vedľajšieho účastníka na strane odporcu o vybavení veci. Následne vedľajší účastník na strane odporcu podal dňa 26.11.2012 elektronickou formou odpor, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením tak, že ho odmietol.

Podľa , ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

V zmysle poznámky 10a) osobitným predpisom je napríklad aj o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa , účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, ktoré v súdnom konaní podporuje. Koná však iba sám za seba. Jeho postavenie nie je úplne rovnaké ako postavenie hlavného účastníka konania, pretože vedľajší účastník je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Právna úprava obsiahnutá v Občianskom právnom poriadku je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu v občianskom súdnom konaní robiť také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. V skrátenom konaní, t. j. v konaní o vydanie platobného rozkazu právna úprava obsiahnutá v neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie, ktoré právna úprava vedľajšiemu účastníkovi za splnenia zákonných podmienok priznáva). výslovne ustanovuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu, a to iba za predpokladu, že odporca včas podá odpor s odvodnením vo veci samej ( prvá veta ). Z uvedeného vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu, a preto pokiaľ v zákonnej lehote odporca nepodal odpor proti platobnému rozkazu, tento nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu znamená, že ak v lehote, ktorá plynie odporcovi na podanie odporu proti platobnému rozkazu, vstúpil vedľajší účastníka na strane odporcu do konania, avšak odporca odpor proti platobnému rozkazu nepodal, nemá vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcu právny význam. Povinnosť súdu postupovať v konaní s vedľajším účastníkom na strane odporcu by bola daná len v prípade, ak by odporca v zákonnej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej podal, čím by došlo k zrušeniu platobného rozkazu zo zákona.

Odvolací súd ďalej dodáva, že právo podať odpor proti platobnému rozkazu nepredstavuje rovnakú procesnú situáciu ako právo podať odvolanie voči rozhodnutiu súdu, pretože priamo predpokladá, že sa za splnenia zákonných podmienok môže podať odvolanie aj vedľajší účastník a za podmienok uvedených v ustanovení druhá veta dokonca aj proti vôli hlavného účastníka konania.

V danej veci odporca proti platobnému rozkazu odpor nepodal. K zrušeniu platobného rozkazu ako je už vyššie uvedené v zmysle ustanovenia dôjde len vtedy, ak odporca včas podá odpor s odôvodnením vo veci samej, súd prvého stupňa preto správne postupoval, keď odpor vedľajšieho účastníka odmietol ako odpor podaný neoprávnenou osobou. Kogentné ustanovenie podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že pokiaľ odporca odpor v zákonom stanovenej lehote nepodal môže tak urobiť vedľajší účastník, ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporcu (od doručenia platobného rozkazu) Z tohto pohľadu je treba uviesť, že účastníci občianskoprávneho konania a teda aj vedľajší účastník majú iba tie práva, ktoré im priznáva.

Podľa názoru odvolacieho súdu nebolo v danej veci potrebné zisťovať stanovisko odporcu k úkonu vedľajšieho účastníka a ani posudzovať, či úkony vedľajšieho účastníka odporujú úkonom hlavného účastníka. Ani odporcom dodatočne vyjadrený súhlas s úkonom vedľajšieho účastník a ním vznesená námietka premlčania neboli spôsobilé vzhľadom k vyššie uvedeným záverom zmeniť tú skutočnosť, že nepodaním odporu odporcom platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku.

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.