Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-195-2011.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/195/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci navrhovateľa: M. O., D.. X.X.XXXX, H. N. F. Č.. XXX, H.. Č.. N., T.Á. G., T. D.. Č.. X, proti odporcovi: Poľnohospodárske bytové družstvo Topoľčany, so sídlom Topoľčany, Mojmírova č. 3, IČO: 00596779, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Nám. M.R.Štefánika č. 3, IČO: 36861375, o náhradu škody, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ dňa 24.10.2011 podal na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi umožniť mu užívať byt v F. Č.. XXX až do pridelenia náhradného bytu podľa rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C/11/1987 a ďalej uloženia povinnosti odporcovi na náhradu škody na zdraví a spoločenskom uplatnení, ako aj vzniknutej škody na zariadení 2-izbového bytu vo výške 100.000 eur. Návrh podal z dôvodu, že bez jeho vedomia a bez jeho prítomnosti starosta Obce F. vnikol do bytu a všetko zariadenie z tohto bytu vypratal, čím z neho urobil bezdomovca, ktorý stav stále trvá. Starosta týmto nerešpektoval zákon, tým má na mysli rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7C/11/1987, podľa ktorého mu bola uložená povinnosť vypratať byt v F. č. 418 do 15 dní po právoplatnosti pridelenia náhradného bytu a do 1.3.1991 nebol pridelený ani ponúknutý žiadny náhradný byt. V doplnení návrhu zo dňa 1.12.2011 navrhovateľ uvádza, že v čase, keď bol z uvedeného bytu vyprataný bol hospitalizovaný v NsP Topoľčany od 20.2.1991 do 5.3.1991. Tento byt bol vyprataný 1.3.1991, bez jeho prítomnosti a vedomia.
Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.1.2012 č. k. 6C/195/2011-20 bolo konanie o pridelenie náhradného bytu a umožnenie užívať byt zastavené z dôvodu, že z rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6.2.1987 č. k. 7C/11/1987 -8 súd zistil, že bolo zrušené právo užívať družstevný byt v F. č. 418 odporcom a to v 1/rade M. O. a v 2/rade V. O., ktorým bola uložená povinnosť z bytu sa vysťahovať do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení náhradného bytu. Navrhovateľom v uvedenom konaní bolo Okresné stavebné bytové družstvo Topoľčany. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.1987. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.5.1994 č. k. 6C/37/1994 -28 bol návrh navrhovateľa na umožnenie užívať byt až do pridelenia náhradného bytu zamietnutý a z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2002 č. k. 7C/123/1999- 89 vyplýva, že bol návrh na pridelenie náhradného bytu zamietnutý, pričom ako bolo konštatované v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2001 č. k. 6Co/392/2000-83, v konaní sa navrhovateľ alternatívnym petitom domáhal uloženia povinnosti odporcovi prideliť mu náhradný byt, alternatívne umožniť mu užívať byt v F. č. 418, až do pridelenia náhradného bytu. Z uvedeného mal súd za preukázané, že bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom o rovnakom predmete konania, ktoré konanie sa týkalo tých istých osôb. Tým bola daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci a preto bolo potrebné konanie o pridelenie náhradného bytu alebo umožnenia užívať byt v F. č. 418 zastaviť v zmysle § 159 ods. 3 a § 104 ods. 1 O.s.p. Zastavenie konania sa netýkalo uplatneného nároku navrhovateľa na náhradu škody, v ktorej časti návrh voči odporcovi zatiaľ uplatnený nebol. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2012 č. k. 25Co/168/2012, 25Co/169/2012-55 bolo uznesenie tunajšieho súdu potvrdené.
V písomnom podaní, ktoré došlo tunajšiemu súdu dňa 21.5.2012 navrhovateľ upresňuje, že čo sa týka odškodnenia náhrady škody vo výške 100.000 eur tak žiada: 1). sumu 25.000 eur za vzniknutú škodu na zariadení 2-izbového bytu v F. č. 418, ktorú zapríčinili zamestnanci štátnych správ a to pracovníci odporcu ako aj starosta obce a to tak, že neoprávnene protizákonne vnikli do prenajatého bytu F. č. 418 a tento vypratali, 2). sumu 25.000 eur za súdne prieťahy, 3). sumu 50.000 eur za ujmu na zdraví a sociálnu ujmu.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že návrh podal z dôvodu, že síce mu bola uložená povinnosť vypratať byt ale po pridelení náhradného bytu, ktorá povinnosť odporcom nebola splnená. Podľa neho odporca nemal právo ho vypratať z predmetného bytu, naďalej mal právo byt užívať, v byte bývať až do zabezpečenia náhradného bytu, ktorá povinnosť splnená nebola. Byt bol vyprataný údajne 1.3.1991, v ktorom čase bol hospitalizovaný a prepustený 5.3.1991. Dovtedy žil v byte, byt užíval a riadne uhrádzal platby za bývanie. K náhrade škody uviedol, že si uplatňuje 25.000 eur za bytové zariadenie, išlo o kompletné zariadenie a to obývačku, spálňu, kuchyňu, práčku, chladničku. Tieto veci boli kupované ako nové na mladomanželskú pôžičku, ktorú mal vo výške 30.000,-Sk (995,82 eura). Niektoré veci boli nadobudnuté za manželstva, niečo nadobudol sám. Potvrdil, že boli majetkovo vysporiadaní s bývalou manželkou, keď bolo vedené konanie o vyporiadanie BSM. Manželka mu mala vyplatiť nejaké peniaze, ale to od nej nežiadal. K uplatnenému nároku v časti 25.000 eur za súdne prieťahy uviedol, že podľa neho všetko mohlo byť už skončené dávno, poukazujúc na predchádzajúce konanie, kde rozhodoval okresný súd, potom následne krajský súd rozhodnutie zrušil a neskôr bol nový rozsudok vydaný a krajským súdom potvrdený. Ďalšie konanie prebiehalo pod sp.zn. 4C/204/2001. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2002 č. k. 4C/204/2001 -43 bol návrh zamietnutý, v ktorom konaní sa domáhal náhrady škody vo výške 1.500.000,-Sk (49.790,88 eura). Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.5.2003 č. k. 5Co/221/2002-55. K časti nároku v sume 50.000 eur za ujmu na zdraví a sociálnu ujmu uviedol, že má chytené ľadviny, kĺby, psychiku a nervy. Tieto onemocnenia má už dlho a sú dôsledkom života, keď nemohol bývať v byte. Zo začiatku žil všelijako. Keď býval v Bratislave žil u priateľov od roku 1991. Stalo sa, že prespával na stanici. Potom od roku 2009 do roku 2011 alebo 2012 býval u jednej pani, ktorú opatroval. Teraz v súčasnosti prespával u kamaráta. Onemocnenie kĺbov mu začalo asi pred 10-timi až 15-timi rokmi, tieto ochorenia šli jedno za druhým. K nároku na sociálnu ujmu uviedol, že má na mysli to, že nemal kde bývať.
Právny zástupca odporcu vo veci uviedol, že návrh bol pôvodne stavaný tak, že obsahoval dve časti. O prvej časti k užívaciemu právu k bytu v F. bolo už právoplatne rozhodnuté a konanie bolo zastavené. Druhá časť návrhu príčinne stojí na pôvodnej prvej časti. Nakoľko v merite veci súd o prvej časti rozhodol ešte v roku 1999 a rozhodnutie bolo tiež negatívne domnieva sa, že ani táto druhá časť, teda nárok na finančné plnenie nemá vecný základ a nemožno mu vyhovieť. Namieta, že aj po špecifikácií jednotlivé časti uplatneného nároku nie sú bližšie identifikované a najmä podložené dôkazmi, nie je špecifikované, na akom zariadení došlo ku škode a prečo práve v sume 25.000 eur. Nie je špecifikované v čom by mali spočívať súdne prieťahy a taktiež na čom je založený nárok 50.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o súdne prieťahy tak takýto dôvod nevidí, pretože v skutočnosti šlo o viacero po sebe nasledujúcich súdnych konaní iniciovaných navrhovateľom, ktoré však boli právoplatne skončené. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania a návrh žiadal zamietnuť s tým, že náhradu trov konania si odporca neuplatňuje.
Z rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 6.2.1987 č. k. 7C/11/1987- 8 súd zistil, že bolo zrušené právo užívať družstevný byt v F. č. 418 a to odporcom v 1/rade M. O., v 2/rade V. O., ktorým bola uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení náhradného bytu.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/16/1991 súd zistil, že manželstvo navrhovateľa s V. O. bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.4.1991 č. k. 8C/16/1991-32. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.5.1991.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/55/1991 súd zistil, že navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.3.1991 domáhal neplatnosti odovzdania bytu a to návrhom voči Predsedovi SBD Topoľčany. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19.11.1991 č. k. 10C/55/1991-30 bol návrh zamietnutý pre nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.1992.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6C/37/1994 súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 7.12.1993 voči Okresnému stavebnému bytovému družstvu poľnohospodárskemu v Topoľčanoch domáhal pridelenia náhradného bytu, prípadne vrátenia pôvodného bytu. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.5.1994 č. k. 6C/37/1994 - 28 bol návrh navrhovateľa na umožnenie užívania bytu až do pridelenia náhradného bytu zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.1.1995 potom, ako bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Bratislava, pobočka Nitra, zo dňa 15.12.1994 č. k. 20Co/504/1994- 42.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/123/1999 súd zistil, že podaním návrhu na tunajšom súde dňa 11.6.1999 sa navrhovateľ návrhom voči Poľnohospodárskemu bytovému družstvu Topoľčany Mojmírova č. 3 domáhal uloženia povinnosti odporcovi prideliť mu náhradný byt v zmysle rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C/11/1987. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.11.1999 č. k. 7C/123/1999 - 40 bolo konanie zastavené z dôvodu, že už bolo o nároku navrhovateľa, prideliť mu náhradný byt, rozhodnuté vo veci 6C/37/1994 a preto ide o prekážku v konaní veci rozsúdenej, pre ktorú nie je možné aby sa o veci rozhodovalo znova. Uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2001 č. k. 6Co/392/2000 - 83 bolo napadnuté uznesenie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie, keď sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorovom prvostupňového súdu. Potvrdil, že sa jedná o totožnosť osôb - účastníkov, avšak nejde o totožnosť predmetu, ktorý je určovaný obsahom konečného návrhu - petitu. V uvedenej veci sa navrhovateľ alternatívnym petitom domáhal uloženia povinnosti odporcovi prideliť mu náhradný byt, alternatívne umožniť mu užívať byt v Rybanoch č. 418 až do pridelenia náhradného bytu. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2002 č. k. 7C/123/1999-89 bol návrh zamietnutý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2002.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4C/204/2011 súd zistil, že dňa 26.7.2001 podal navrhovateľ na tunajšom súde návrh voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky Bratislava na náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 Zb. Výška nároku bola 1.500.000,- Sk (49.790,88 eura). Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2002 č. k. 4C/204/2001 - 43 bol návrh navrhovateľa zamietnutý z dôvodu, že pokiaľ sa navrhovateľ domáhal nároku na náhradu škody z dôvodu, že na tunajšom súde v konaniach pod sp. zn. 7C/11/1987, 10C/55/1991 a 6C/37/1994 bola mu bola spôsobená škoda, avšak ani v jednom súdnom konaní, na ktoré navrhovateľ poukazoval, neexistuje žiadne nezákonné súdne rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené a preto nárok navrhovateľa nemal žiadnu oporu v zákone. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 14.5.2003 č. k. 5Co/221/2002 -55 bol rozsudok tunajšieho súdu potvrdený, ktorý tak potom nadobudol právoplatnosť dňa 11.8.2003.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, spisov 7C/11/1987, 10C/55/1991 , 6C/37/1994, 8C/16/1991, 4C/204/2001 a zistil tento skutkový stav: Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 6.2.1987 č. k. 7C/11/1987-8 bolo zrušené právo navrhovateľovi, v konaní označenom ako odporca v 1/rade a jeho manželke, v konaní označenej ako odporkyňa v 2/rade, na návrh Okresného stavebného bytového družstva Topoľčany, k družstevnému bytu v F. č. 418. Odporcom bola uložená povinnosť vysťahovať sa do 15 dní po právoplatnosti rozhodnutia o pridelení náhradného bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.3.1987. Predmetný byt, ako to vyplýva zo zápisnice o prevzatí bytu bol odovzdaný dňa 1.3.1991 manželkou navrhovateľa, ktorá byt vo februári 1991 uvoľnila. Časť zariadenia odviezla a časť uložila v garáži, ako to vyplýva aj z vyjadrenia odporcu v konaní sp. zn. 6C/37/1994 zo dňa 3.3.1994. Podľa navrhovateľa, v čase odovzdania bytu jeho manželkou, bol hospitalizovaný do 5.3.1991. Ako vyplýva ďalej z jeho výpovede, žil v Bratislave a to rôzne u priateľov. Stalo sa, že prespával aj na stanici. Dňa 27.3.1991 podal navrhovateľ na Okresnom súde Topoľčany návrh na vyslovenie neplatnosti odovzdania bytu, ktorý návrh bol zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu z 19.11.1991 č. k. 10C/55/1991-30. Dňa 7.12.1993 podal navrhovateľ návrh voči Okresnému stavebnému bytovému družstvu poľnohospodárskemu v Topoľčanoch, ktorým sa domáhal neplatnosti odovzdania bytu a jeho vrátenia. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 17.5.1994 č. k. 6C/37/1994-28 bol jeho návrh zamietnutý. Ďalej dňa 11.6.1999 sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti odporcovi prideliť mu náhradný byt a alternatívne umožniť mu užívať byt v Rybanoch č.
418. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15.4.2002 č. k. 7C/123/1999 -89 bol návrh zamietnutý. Dňa 26.7.2001 podľa navrhovateľ návrh voči Slovenskej republike na náhradu škody podľa Zákona č. 58/1969 vo výške 1.500.000,-Sk (49.790,88 eura), ktorý návrh bol zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.4.2002 č. k. 4C/204/2001- 43. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu 100.000 eur titulom náhrady škody a to 1). sumu 25.000 eur za škodu vzniknutú na zariadení tak, ako to je špecifikované vyššie, 2). sumu 25.000 eur za súdne prieťahy, 3). sumu 50.000 eur za ujmu na zdraví a sociálnu ujmu. Odporca poprel nárok uplatnený navrhovateľom voči nemu a súčasne vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 444 OZ, Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1, 2 Zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, účinného od 1.8.2004, Bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.
Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, Na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.
Podľa § 11 OZ, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 - 3 OZ, Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ, Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 100.000 eur špecifikovaný v bode 1). 25.000 eur za vzniknutú škodu na zariadení 2-izbového bytu v Rybanoch č. 418, ktorú zapríčinili zamestnanci odporcu ako aj starosta obce a to tak, že neoprávnene protizákonne vnikli do prenajatého bytu Rybany 418 a vypratali tento bytu, v bode 2). 25.000 eur za súdne prieťahy, v bode 3). 50.000 eur za ujmu na zdraví a sociálnu ujmu. V konaní odporca vzniesol námietku premlčania a preto skôr ako vecou samotnou sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania.
Z ustanovenia § 100 ods. 1 OZ vyplýva, že právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe tak ako to upravuje zákon v ustanoveniach § 101 až 110 OZ. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčacia doba ako je to uvedené v § 101 OZ je 3-ročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. To je objektívne vymedzený začiatok. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, napr. na tom, že oprávnený nevedel o svojom práve.
Osobitne je stanovená premlčacia doba pri práve na náhradu škody, kedy sa ustanovuje jednak subjektívna premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna 3-ročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď došlo ku škodnej udalosti. Objektívna premlčacia doba je 3 roky. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek: a) kedy sa poškodený dozvie o škode, v tomto prípade sa vyžaduje preukázaná vedomosť, b) kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba neplatí pri práve na náhradu škody spôsobenú na zdraví. Uplatní sa tu iba subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá začne plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá bez ohľadu nato, kedy sa tak stane. Vyžaduje sa však príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodnou udalosťou. Ak právo na náhradu škody z ublíženia na zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne, napr. právo na bolestné, právo na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa uplatnený v bode 1/ špecifikácie, teda na zaplatenie sumy 25.000 eur za vzniknutú škodu na zariadení 2-izbového bytu č. 418, ku ktorej malo dôjsť tým, že veci nachádzajúce sa v byte boli z prenajatého bytu vypratané, bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba, ktorá je 3-ročná, začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Je nesporné z dokazovania a uvádza to aj navrhovateľ v návrhu a vo svojej výpovedi, že predmetný byt bol vyprataný ku dňu 1.3.1991, čo potvrdzuje aj zápisnica o prevzatí bytu datovaná 1.3.1991, takže je nepochybné, že od uvedenej doby do podania návrhu na tunajšom súde, t. j. 24.10.2011, uplynula premlčacia doba stanovená pre náhradu škody v ustanovení § 106 OZ a v tejto časti nárok navrhovateľa musel zamietnuť pre vznesenú námietku premlčania, keďže tento nárok bol uplatnený po márnom uplynutí premlčacej doby uvedenej vyššie.
V bode 2/ špecifikácie nároku navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 25.000 eur za súdne prieťahy. K tomuto nároku súd uvádza, že je pravdou, že existujú nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, keď v konaniach vedených na okresnom súde bolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej lehote.
Pri posudzovaní predpokladov zodpovednosti za nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní, tak ako to uvádza navrhovateľ, ide o nárok, ktorý je upravený v zákone zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedený zákon má číslo 514/2003 Z. z. účinný od 1.7.2004. Predtým platil Zákon č. 58/1969 Zb., podľa ktorého sa navrhovateľ domáhal svojho nároku na náhradu škody voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti v konaní sp. zn. 4C/204/2001. Citovaný zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a zodpovednosť obce a vyššieho územného celku za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravuje aj Článok 48 ods. 2 Ústavy a Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo nato, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch. Neprimeranosť doby konania sa posudzuje podľa celkovej dĺžky konania, zložitosti prípadu, konania samotných účastníkov, ďalej podľa postupu orgánu verejnej moci konajúcej v konaní, z čoho vlastne vyplýva, že takýto orgán je potom aj pasívne legitimovaný na uplatnenie nároku, teda že je ním orgán verejnej moci, ktorým nie je navrhovateľom v tomto konaní označený odporca, ktorý pokiaľ ide o uplatnený nárok v bode 2) navrhovateľom nie je v tomto konaní pasívne legitimovaný a preto i čo do tohto nároku bolo potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný. Nedôvodnosť návrhu v tejto časti vyplýva aj z toho, že bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej dobe, nakoľko ide o nemajetkovú ujmu vyjadrenú v peniazoch, ktorá tiež podlieha premlčaniu, poukazujúc na dátumy jednotlivých súdnych konaní a ich právoplatné skončenie a tiež na dátum podania návrhu na tunajšom súde dňa 24.10.2011.
Ako tretia časť nároku navrhovateľom je uplatnená suma 50.000 eur titulom náhrady ujmy na zdraví a sociálnej ujmy. Pokiaľ ide o nárok na ujmu na zdraví z ustanovenia § 444 OZ vyplýva, že pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňuje bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, ide o nároky nemajetkovej povahy. Tieto nároky boli upravené vo Vyhláške č. 32/1965 Zb. platnej do 1.8.2004 a teraz upravené v Zákone č. 437/2004 Z. z., účinného od 1.8.2004. Bolestným sa odškodňujú bolesti poškodeného spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje v prípade, ak poškodený na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia sa hodnotia bodmi, ktorých počet určuje lekár a to v lekárskom posudku. Skôr ako sa súd zaoberal zodpovednosťou za škodu na strane odporcu, pokiaľ ide o zdravotný stav navrhovateľa a základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, existencie škody, príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinením, súd posudzoval najskôr vznesenú námietku premlčania, teda premlčanie nároku navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej na zdraví, pri ktorom sa uplatňuje subjektívna 2-ročná premlčacia doba, ktorá začína plynúť odvtedy, ako sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, o aké ochorenie u neho ide, k čomu dodal, že tieto onemocnenia už má dlho a sú dôsledkom jeho života, teda že nemohol bývať v byte. Onemocnenie kĺbov mu začalo pred 10- timi až 15-timi rokmi, ktoré ochorenia išli postupne jedno za druhým. Z uvedeného vyplýva, že došlo k premlčaniu jeho nároku na uplatnenie náhrady škody spôsobenej na zdraví, vzhľadom na uplynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby čím je daný dôvod na zamietnutie predmetného nároku i v tejto časti pre jeho uplatnenie po uplynutí premlčacej doby. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že ochorenia prichádzali postupne, nepreukázal však v tomto konaní, že k tomu došlo zavinením odporcu a že ochorenia sú v príčinnej súvislosti s vyprataním bytu v F. č. 418. Navrhovateľ v konaní nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, voči ktorému si svoje práva uplatňoval, ako to vyplýva z vyššie uvedeného. Nebola preukázaná príčinná súvislosť ochorenia odporcu s vyprataním bytu a tým nie sú splnené predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu, čo je dôvodom pre zamietnutie návrhu.
V bode 3/ špecifikácie návrhu navrhovateľ uvedenú sumu 50.000 eur žiada spolu s ujmou na zdraví aj titulom sociálnej ujmy, ktorú možno považovať za uplatnenú nemajetkovú ujmu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 13 OZ. Právo podľa tohto ustanovenia priznáva nárok na nemajetkovú ujmu, t. j. jeho majetkové vyjadrenie v peniazoch, ktoré potom spôsobuje, že ide o osobné právo majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje podľa ustanovenia § 101 OZ. Začiatkom plynutia premlčacej doby, pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu podľa § 101 OZ, je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. Z dokazovania teda vyplýva, že i tento nárok uplatnený navrhovateľom je podaný po uplynutí premlčacej doby, ktorá je v tomto prípade 3-ročná, keď začína plynúť od toho, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, ktorý zásah on sám označuje nepridelením náhradného bytu a vyprataním jeho vecí z bytu dňom 1.3.1991. Takže je nesporné, že pokiaľ si svoj nárok uplatnil 24.10.2011 je tento jeho nárok na nemajetkovú ujmu premlčaný. Súd na oprávnenú námietku premlčania musel prihliadnuť a návrh navrhovateľa na zaplatenie nemajetkovej ujmy zamietnuť.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože túto náhradu si ani neuplatnil a tohto práva sa výslovne vzdal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.