Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/375/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: Laurin Medica s. r. o., so sídlom Kysucké Nové Mesto, ul. Belanského č. 1345, IČO: 31 634 061, zastúpený Advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Žilina, ul. Vojtecha Tvrdého č. 17, IČO: 36 436 640, proti odporkyni: Všeobecná zdravotná poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. Mamateyova č. 17 (týka sa pobočky Čadca), o zaplatenie sumy 44.255,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -80 zo dňa 17. júla 2012, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa na zaplatenie poplatkov z omeškania 0,1 % denne zo sumy 44.255,45 eur (133.3239,60 Sk) od 14. 04. 2003 do 16. 09. 2003 vo výške 6.903,84 eur (207.985,- Sk) zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním s prihliadnutím na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -46 zo dňa 21. 06. 2005, ktorým bol predchádzajúci rozsudok zo dňa 02. 12. 2003 sp. zn. -22 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Konštatoval, že nedošlo v danej veci k zmene skutkového stavu a preto sa cítil byť viazaný v celom rozsahu právnym názorom krajského súdu. Svoje rozhodnutie, okrem viazanosti závermi odvolacieho súdu, oprel o skutkové a právne zistenia, z ktorých mal preukázané, že povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa písmeno n/ o zdravotnej starostlivosti vydával samosprávny kraj. Krajský úrad v Žiline, odbor zdravotníctva mal právo vydať povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti navrhovateľky ako verejnej lekárne.

Podľa písmeno b/ , však len Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy na úseku zdravotníctva v rámci svojej pôsobnosti malo právo určiť sieť zdravotníckych zariadení ().

V konaní z výpovede odporkyne mal zistené, že navrhovateľ v spornom časovom období nemal rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení do siete zdravotníckych zariadení v zmysle , preto odporkyňa podľa výslovného znenia zákona nemohla s navrhovateľom uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a navrhovateľ nemohol byť preto považovaný za zmluvné zdravotnícke zariadenie. Z týchto dôvodov nemohlo dôjsť k uzavretiu ďalších zmlúv medzi navrhovateľom a odporkyňou, a to ani konkludentným spôsobom.

Okresný súd ustálil, že v spornom časovom období podľa bolo treba považovať navrhovateľa za subjekt, ktorý patril do sústavy zdravotníckych zariadení, pretože mal povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vo verejných lekárňach, ale zároveň za subjekt, ktorý nebol zaradený ministerstvom zdravotníctva do siete zdravotníckych zariadení, a preto nebolo možné s ním uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, teda súbežne ho súd považoval v zmysle uvedeného ustanovenia za nezmluvné zdravotnícke zariadenie, nezaradené do siete zdravotníckych zariadení, pretože nepredložil dôkazy, ktorými by takýto záver súdu vyvrátil. Nepredložil rozhodnutie ministerstva zdravotníctva podľa písmeno b/ , že bol v spornom časovom období zaradený do siete zdravotníckych zariadení () a nepredložil zmluvu uzavretú s odporkyňou za sporné časové obdobie. Konštatoval, že navrhovateľ nie je zmluvným zdravotníckym zariadením v zmysle , ale je nezmluvným zdravotníckym zariadením podľa

S poukazom na závery odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení poukázal prvostupňový súd aj na tú skutočnosť, že podľa a (ďalej len „“) je viazaný predmetom sporu, nemôže navrhovateľovi prisúdiť viac, ako žiada, alebo niečo iné ako žiada. Navrhovateľ žiadal poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne za čas od 14. 04. 2003 do 16. 09. 2003 v celkovej výške 6903,84 eur (207.985,- Sk), ktorý nárok odôvodnil poukazom na ust. , ktorý nárok je nárokom zmluvným. Navrhovateľ nepredložil zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s odporkyňou v spornom časovom období od 14. 04. 2003 do 16. 09. 2003, z ktorých by mu vyplýval nárok na poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy.

Z týchto dôvodov súd návrh zamietol ako nedôvodný a nepreukázaný.

Úspech v spore súd hodnotil z hľadiska celého predmetu sporu. Celým predmetom sporu bol aj návrh na zaplatenie istiny 44255,45 eur (1.333.239,60 Sk). V tejto časti došlo k späťvzatiu návrhu a zastaveniu konania, pretože istina bola zaplatená dňa 16. 09. 2003, pred podaním návrhu zo dňa 25. 09. 2003. Okresný súd mal za to, že návrh nebol podaný dôvodne. Okresný súd pre náhradu trov konania pre túto časť predmetu sporu aplikoval prvá veta , s tým, že v tejto časti predmetu sporu navrhovateľ zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania, neuniesol dôkazné bremeno voči označenej odporkyni na preukázanie svojho tvrdenia, že ku dňu podania návrhu mu odporkyňa dlhuje istinu.

Druhú časť predmetu sporu tvorilo uvedené príslušenstvo 6.903, 84 eur (207.985,- Sk), poplatok z omeškania 0,1 % denne od 14. 04. 2003 do 16. 09. 2003, v tejto časti predmetu sporu návrh navrhovateľa bol zamietnutý. V tejto časti okresný súd aplikoval ust.

Z uvedeného bolo preukázané, že právo na náhradu trov konania ako úspešnej účastníčke konania vzniklo odporkyni. Podľa však právo na náhradu trov konania odporkyňa návrhom neuplatnila. Nežiadala priznať náhradu trov konania, trovy konania nevyčíslila, uviedla, že trovy konania jej nevznikli. Právo na náhradu trov konania uplatnila len v tom rozsahu, ak by súd dospel k záveru, že odporkyni vznikla poplatková povinnosť. Pre taký prípad žiadala, aby navrhovateľ bol zaviazaný zaplatiť odporkyni trovy konania. Súd rozhodol tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poverená pracovníčka odporkyne na pojednávaní uviedla, že vyúčtované recepty, istina obsahovali ceny za poskytnuté liečivá a zdravotné pomôcky. Súd ustálil, že predmet sporu bol spor podľa § 4 ods. 1 písmeno c/ zákona o súdnych poplatkov, teda konanie vo veciach zdravotného poistenia, preto mal za to, že celé konanie je oslobodené od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh, za odpor, a to nielen z hľadiska navrhovateľa, ale aj z hľadiska odporkyne.

V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil.

Podľa neho súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu je v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

Na základe právneho záveru súdu II. stupňa ako aj dôkazov vykonaných súdom I. stupňa súd zhodne ustálil, že navrhovateľ patrí medzi subjekty patriace do sústavy zdravotníckych zariadení,

ale nezaradených do siete zdravotníckych zariadení, a teda má patriť medzi subjekty, s ktorými nebola uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a to preto, že nepredložil rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR o zaradení do takejto siete.

Rovnako súd dôvodil, že navrhovateľ nepatrí medzi zmluvné zdravotnícke zariadenia a teda že § 38 ods. 4 zákona č. 273/ 1994 Z. z. sa vzťahuje len na takéto zmluvné zdravotnícke zariadenia a nevzťahujú sa na nezmluvné zdravotnícke zariadenia podľa ods. 5, kde sa výslovne uvádza, že poisťovňa poskytne úhradu zdravotníckemu zariadeniu, ktoré nie je v zmluvnom vzťahu s poisťovňou, ak sa poistencovi poskytla nevyhnutná a neodkladná zdravotná starostlivosť v naliehavých prípadoch a teda, že nezmluvné zdravotnícke zariadenia mohli postupovať len podľa § 38 ods. 5 uvedeného zákona, teda mohli účtovať len nevyhnutnú a neodkladnú zdravotnú starostlivosť v naliehavých prípadoch.

Namietal, že súd dospel k záveru, že on, navrhovateľ, nevyhnutnosť, naliehavosť a neodkladnosť prípadu nepreukázal.

Tento právny záver okresného súdu je veľmi závažný, lebo pokiaľ by malo byť pravdou, že on

- navrhovateľ, nevyhnutnosť, naliehavosť a neodkladnosť prípadu nepreukázal, čo je samozrejme, pravdou, pretože navrhovateľ, odporcovi nič takéto nepreukazoval, odporca to nikdy od neho nepožadoval. Ak by teda právny záver súdu I. stupňa mal byť správny, tak potom odporca mu nemal zaplatiť nielenže poplatok z omeškania, ale nemal mu zaplatiť ani faktúry za výdaje liekov, pretože ako dôvodí súd I. stupňa, bol nezmluvný partner.

Právna otázka, ktoré zdravotnícke zariadenia má nárok na účtovanie poplatku z omeškania bola už ustálená rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. .

Nárok na poplatok z omeškania pri nedodržaní lehoty splatnosti na zaplatenie úhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v zmysle ustanovenia o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov vzniká aj nezmluvnému zdravotníckemu zariadeniu.

Iný výklad tohto ustanovenia by viedol k ničím neodôvodnenému zvýhodneniu (znevýhodneniu) zdravotníckych zariadení v závislosti od toho, či majú alebo nemajú uzavretú zo zdravotnou poisťovňou zmluvu o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti.

Bez ohľadu na aktuálnu judikatúru, ktorá bola vlastne vyvrcholením štádia množstva sporov po celom Slovensku považoval za potrebné poukázať na to, že nie je možné ho trestať len za to, že sa nedostavil na pojednávanie. Z pojednávanie sa riadne ospravedlnil.

S ohľadom na aktuálnu judikatúru ale i množstvo sporov medzi účastníkmi ukončených s tým istým základom nesvedčilo k tomu, že sa má dokazovať niečo, čo jednak už bolo dokázané, ale čo sa nakoniec dokazovať nemuselo.

Pokiaľ súd I. stupňa dôvodí, že „navrhovateľ nepreukázal zmluvný nárok na zaplatenie 0,1 % poplatku z omeškania denne“, voči tomuto ani nemusí namietať, v tom smere citoval ustanovenie a poukázal na znenie ust.

Odkaz súdu I. stupňa aj na ustanovenie zákona č rozporuje jeho právnemu záveru o nevyhnutnosti, naliehavosti a neodkladnosti prípadu, ktorú navrhovateľ nemal preukazovať a samozrejme, že ani nepreukazoval.

Uvádzal, že z vyššie uvedených citácii právnych predpisov aktuálnych pre túto vec v aktuálnom znení rozhodujúcom pre posúdenie žalovanej veci, je nesporné, že zákon dôsledne odlišoval pojmy ako zdravotnícke zariadenie a pojem ako zmluvné zdravotnícke zariadenie. Zatiaľ čo zákonodarca v § 38 ods. 1, 2, 3 jednoznačne zakotvuje vzťahy pre poisťovňu a výslovne uvedené zmluvné zdravotnícke zariadenie, tak v ustanovení § 38 ods. 4 zakotvuje vzťah medzi poisťovňou a zdravotníckym zariadením a to bez ohľadu na to, či sa teda jedná o zmluvné alebo nezmluvné zdravotnícke zariadenie.

Pokiaľ by teda zákonodarca chcel, aby ustanovenie § 38 ods. 4 sa vzťahovalo výhradne na zmluvné zdravotnícke zariadenia, tak by to v ustanovení § 38 ods. 4, rovnako ako v ustanovení § 38 ods. 1, 2, 3 aj výslovne uviedol.

Mal zato, že práve v tomto výklade ustanovenia § 38 ods. 4 majúcom sa vzťahovať údajne iba na zmluvné zdravotnícke zariadenia, je zásadné pochybenie právneho záveru súdu I. stupňa, pretože zákonodarca toto nikde nestanovil a tento právny záver je dokonca už aj v rozpore s ustálenou právnou praxou.

Krajský súd v Žiline uznesením vyjadril právny názor dňa 21.6.2005 a za obdobie od 21. 06. 2005 doposiaľ došlo k posunu ustálenej súdnej praxe, na čo poukazuje (okrem rozsudku NS SR ) najmä na rozsudok Okresného súdu v Čadca -36 zo dňa 10. 09. 2003, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 29. 01. 2004 Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 07. 03. 2006. rozsudok OS Čadca -23 zo dňa 02. 12. 2003

V týchto prípadoch sa jedná o spor tých istých účastníkov a o nárok opierajúci sa o ten istý právny základ.

Pokiaľ sa týka vývoja obchodného vzťahu účastníkov, napriek tomu, že tento bol podľa jeho názoru správne čo do skutkovej i právnej stránky odôvodnený v zrušenom rozsudku zo dňa 02. 12. 2003, považoval za potrebné poukázať najmä na to, že:

Navrhovateľ je zdravotnícke zariadenie, ktoré má právo poskytovať zdravotnú starostlivosť. Odporca uzatvoril s navrhovateľom zmluvu č. 14/96/9515 zo dňa 01. 03. 1996 na dobu určitú do 30. 06. 1996. Dodatkom č. 3 k zmluve č. 14/96/9515 bola platnosť predĺžená do 31. 12. 1998. Táto zmluva bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom v zmysle zásad stanovených o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia a zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní. Existenciu tejto zmluvy ako i to, že dňom 31. 12. 1998 stratila táto zmluva účinnosť, obe strany sporu potvrdili. Súd to preto považoval za nesporné. Za nesporné zároveň súd považoval i to, že táto zmluva č. 14/96/9515 zo dňa 01. 03. 1996 vrátane svojho dodatku bola medzi navrhovateľom a odporcom uzavretá na základe Uvedená zmluva mala číselné pomenovanie, bola vyhotovená písomne, hoci písomnosť takejto zmluvy zákonodarca nevyžaduje. Počas existencie tejto zmluvy a záväzkovo-právneho vzťahu založeného na základe tejto zmluvy nenastali medzi odporcom a navrhovateľom žiadne rozpory. Navrhovateľ si podľa zmluvy plnil, odporca si taktiež podľa zmluvy plnil svoje záväzky navrhovateľovi. Je nepochybné, keď existencia zmluvy bola založená na základe , tak i časť obsahu tejto zmluvy bola daná ust. -4 Ako však bolo vyššie uvedené, zmluva stratila svoju platnosť dňom 31. 12. 1998. Strany sa však pravidlami založenými touto zmluvou a jej dodatkom spravovali i naďalej. Neuzatvorili ďalšiu zmluvu, resp. nepredĺžili zmluvu ďalším dodatkom, avšak zmluvné povinnosti si plnili, akoby pôvodná zmluva existovala, taktiež v zmysle zásad stanovených Navrhovateľ ako zdravotnícke zariadenie poskytoval i naďalej zdravotnú starostlivosť a poisťovňa túto zdravotnú starostlivosť navrhovateľovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti uhrádzala. Odporca teda v dôsledku praxe, ktorú zaviedol s navrhovateľom, naďalej po strate účinnosti pôvodnej zmluvy konal s navrhovateľom ako so zmluvným zdravotníckym zariadením. Odporca doposiaľ nikdy nerozporoval existenciu navrhovateľa ako zdravotníckeho zariadenia poskytujúceho zdravotnícku starostlivosť, akceptoval navrhovateľom poskytovanú zdravotnícku starostlivosť a prijímal všetky faktúry bez akéhokoľvek rozporu, tieto faktúry všetky uhradil, avšak uhrádzal ich spravidla v omeškaní. Neexistenciu obdobnej zmluvy, akou bola zmluva č. 14/96/9515 zo dňa 1.3.1996, odporca namietal až v čase, kedy začal súdny spor.

Rovnako je nesporné, že Okresný úrad v Čadci rozhodnutím č. 95/02009 zo dňa 06. 09. 1995 vyhovel navrhovateľovi, že môže poskytovať ako neštátne zdravotnícke zariadenie zdravotnícku starostlivosť v odbore lekárenstvo s tým, že zodpovedným zástupcom je Pharm. Dr. U. L.. Z rozhodnutia Krajského úradu v Žiline, odbor zdravotníctvo č. 2002/07442 zo dňa 07. 06. 2002, z výrokovej časti vyplýva, že navrhovateľ je neštátne zdravotnícke zariadenie zaradené do siete zdravotníckych zariadení. Toto posledné rozhodnutie teda jednoznačne deklarovalo postavenie navrhovateľa ako neštátneho zdravotníckeho zariadenie zaradeného do siete zdravotníckych zariadení od roku 1995. Odporca zmluvou č. 14/96/9515 zo dňa 1.3.1996 a neskôr s dodatkom č. 3 zaviazal medzi navrhovateľom a sebou zmluvný vzťah podľa zásad Čiže navrhovateľ podľa tejto zmluvy sa už stal zmluvným zdravotníckym zariadením, ktoré zdravotnícke zariadenie podľa zmluvy poskytovalo zdravotnú starostlivosť. Podľa názoru súdu vzhľadom na tvrdenia odporcu je irelevantné, či zdravotnícke zariadenie je len zdravotníckym zariadením zaradeným v systéme zdravotníckych zariadení, alebo či je zdravotnícke zariadenie zaradené v sieti zdravotníckych zariadení. Pokiaľ by neexistencia skutočnosti, že zdravotnícke zariadenie nie je v sieti zdravotníckych zariadení na základe rozhodnutia Ministerstva

zdravotníctva SR, mala spôsobiť neplatnosť takejto zmluvy, tak takáto neplatnosť vzhľadom na dôsledky môže byť len relatívna, pričom je nesporné, že túto neplatnosť spôsobil samotný odporca. Vzťah, ktorý je predmetom tohto sporu, však nebol založený zmluvou č. 14/96/9515 zo dňa 01. 03. 1996, lebo tá skončila svoju platnosť dňa 31. 12. 1998. Tento vzťah bol založený faktickým plnením v zmysle ust. , pričom vznik vzťahu bol len logickým pokračovaním pôvodnej zmluvy č. 14/96/9515. Touto zmluvou totiž strany mali medzi sebou zavedenú prax v zmysle zásad a potom, keď základná zmluva stratila účinnosť, zmluvné strany i naďalej pokračovali vo svojej praxi a vlastne založili nový zmluvný vzťah, ktorý nevznikol na základe písomnej zmluvy ako vznikol vzťah predchádzajúci, teda na základe zmluvy č. 14/96/9515, ale vznikol na základe faktického plnenia, pretože navrhovateľ ako zdravotnícke zariadenie si plnil zdravotnú starostlivosť a odporca mu ako poisťovňa za túto zdravotnícku starostlivosť platil, a to stále na základe princípov . Teda navrhovateľa možno považovať výlučne za zmluvné zdravotnícke zariadenie, s ktorým odporca uzavrel zmluvu v zmysle a to zmluvu, ktorá vznikla faktickým plnením. Doposiaľ neexistuje jediný dôkaz o tom, že by sa odporca touto zmluvou, ktorá vznikla faktickým plnením, neriadil. Odporca prijímal faktúry s vyznačenou lehotou splatnosti, tieto faktúry v omeškaní plnil, a keďže bol v omeškaní, musí znášať dôsledky z omeškania.

Z podania odporcu vyplývalo, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy stavajúc na tom, že pokiaľ je zmluva uzavretá zo strany poisťovne so zdravotníckym zariadením, ktoré nie je zaradené do siete zdravotníckych zariadení, tak takáto zmluva je absolútne neplatná práve pre taký nedostatok, že zdravotnícke zariadenie, ktoré, hoci poskytuje zdravotnícku starostlivosť, nie je v sieti zdravotníckych zariadení. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ je v sieti zdravotníckych zariadení. Výklad, že nedostatok nezaradenia zdravotníckeho zariadenia do siete zdravotníckych zariadení neumožňuje odporcovi s takýmto zariadením uzavrieť platnú zmluvu, súd považoval za zavádzajúci, a to už aj preto, že by takúto neplatnosť spôsobil samotný odporca, ako i preto, že takúto neplatnosť možno považovať len za relatívnu neplatnosť, pričom neplatnosti právneho úkonu sa nemôže dovolávať ten, kto ju spôsobil, či už v zmysle zásady č. 40a) alebo v zmysle zásady . Pokiaľ by súd pripustil úvahu o absolútnej neplatnosti takéhoto úkonu, vniesol by do zásad poctivého obchodného styku právnu neistotu. Na základe vyššie uvedeného prvostupňový súd preto dospel k tomu názoru, že základným predpokladom na uplatňovanie poplatku z omeškania je uzavretá zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti medzi žalovaným ako poisťovňou a žalobcom ako zmluvným zdravotníckym zariadením. Má sa za to, že takáto zmluva bola preukázaná, účastníkmi akceptovaná, v zmysle zmluvy sa plnilo a odporca žiadnym spôsobom existenciu takejto zmluvy, ktorá vznikla faktickým plnením, nerozporoval. Odporca ako dlžník platnej zmluvy sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, pričom tým, že zaplatil istinu, čiastočne svoj záväzok splnil. Má sa za to, že i takéto plnenie odporcom má účinky uznania zvyšku dlhu, t.j. príslušenstva, pretože z takéhoto správania možno usudzovať, že odporca i tento zvyšok záväzku uznáva.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Krajský súd ako súd odvolací ( ods. ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ustanovením , v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa , potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci bolo zo spisového materiálu preukázané, že dňa 25. 09. 2003 navrhovateľ Laurin Medica, s. r. o., Kysucké Nové Mesto, IČO: 31634061 - lekáreň podal návrh proti odporkyni Všeobecnej zdravotnej poisťovni v Bratislave, pobočka Čadca, IČO: 17.33954 o zaplatenie istiny 44.255,45 eur (133.3239,60 Sk) a poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy od 14. 04. 2003 do zaplatenia. Istina bola zaplatená 16. 09. 2003, teda pred podaním návrhu, ktorý bol podaný dňa 25. 09. 2003, 0,1 %-tný poplatok z omeškania denne zo sumy 44.255,45 eur za uvedené časové obdobie predstavuje 6.903,84 eur (207.985,- Sk). Čo do istiny nárok bol uplatnený na základe faktúry č. 320203 zo dňa 14. 03. 2003 splatnej dňa 13. 04. 2003. Z faktúry vyplynulo, že táto

suma bola odporkyni vyfakturovaná za recepty za 2/2003. Odporkyňa na pojednávaní upresnila, že predmetom fakturácie boli poskytnuté lieky a iné zdravotnícke potreby na základe vystavených receptov, teda išlo o vzťah zdravotného poistenia. Poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy uplatnil navrhovateľ podľa o zdravotnom poistení, podľa ktorého ustanovenia pri nedodržaní lehoty splatnosti uplatní zdravotnícke zariadenie voči príslušnej zdravotnej poisťovni poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne. Ust. bolo novelizované s účinnosťou od 01. 06. 2003, podľa ktorého ustanovenia došlo k zmene výšky poplatku z omeškania z 0,1 % na 0,01 % denne z dlžnej sumy. Navrhovateľ však žiadal za celý čas omeškania poplatok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne čo predstavovalo sumu 6.903,84 eur (207.985,- Sk).

Okresný súd sa vo veci oboznámil s listinnými dôkazmi a rozhodol rozsudkom dňa 17. 07. 2012 tak, že návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. , keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. So všetkými skutočnosťami uvádzanými odvolateľom sa náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal už prvostupňový súd, ktorého rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa Inak povedané, prvostupňový súd sa dôsledne zaoberal so všetkými otázkami, ktoré boli v prejednávanej veci rozhodujúce vrátane tých, na ktoré poukázal odvolateľ.

Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu v tom, že navrhovateľ , na ktorom bolo dôkazné bremeno tvrdenia nepreukázal súdu, že v spornom časovom období, za ktoré si nárokoval od odporkyne poplatok z omeškania vo výške 0,1 % denne za čas od 14. 04. 2003 do 16. 09. 3003 v celkovej výške 6.903,84 eur , ktorý nárok oprel o ustanovenie , mal rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR podľa o zaradení do siete zdravotníckych zariadení. Podľa výslovného znenia zákona odporkyňa nemohla s navrhovateľom uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a v žiadnom prípade nemohol byť navrhovateľ považovaný za zmluvné zdravotnícke zariadenie vo vzťahu k odporkyni. Odvolací súd mal za to, že navrhovateľ bol v spornom časovom období nezmluvným zdravotníckym zariadením ako to má na zreteli ust. Nárok, ktorý požadoval navrhovateľ by mu bol prislúchal len ako zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , podľa ktorého by prislúchala ich náhrada úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní, v danom prípade odporkyni. Odporkyňa však nežiadala priznať trovy odvolacieho konania a preto odvolací súd vyriekol, že jej trovy odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .