Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_16C-42-2023.pdf
PDF · 75.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/42/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou, v spore žalobkyne: N. N.Á., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXXX/X, Z., proti žalovanému: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. C. XX/XX, A. o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného, ktoré vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX v A., manželstvo zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A., zväzok Q., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, sa za trvania manželstva zrušuje.
II. Žalobkyni sa voči žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Trnava dňa 14.7.2023 domáhala, aby súd zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva z dôvodu podnikateľskej činnosti svojho manžela. Vyjadrila súhlas, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
2. Súčasťou podanej žaloby bol aj súhlas žalovaného s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“).
3. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur, b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo c) to ustanovuje tento zákon.
4. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože skutkové tvrdenia medzi stranami sporu neboli sporné a zároveň strany sporu s prejednaním veci v ich neprítomnosti súhlasili.
6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to žalobou, sobášnym listom, výpisom zo živnostenského registra č. XXX-XXXXX, a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Strany sporu uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v A.. Toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu A. vo zväzku Q., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX.
8. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že žalovanému vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 25.5.2023 s prideleným IČO: 41 292 308 v predmete podnikania: počítačové služby a služby súvisiace s počítačovým spracovaním údajov.
9. Podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
10. Citované ustanovenie § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje jeden zo spôsobov zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Platná právna úprava vychádza z predpokladu, že podnikanie jedného z manželov predstavuje natoľko podstatné ohrozenie majetkového spoločenstva manželov a záujmov nepodnikajúceho manžela, že je potrebné poskytnúť mu dostupné prostriedky právnej ochrany, prostredníctvom ktorých sa môže domôcť vylúčenia či aspoň zmiernenia výrazných nepriaznivých dopadov na rozsah majetkového spoločenstva manželov. Predmetný spôsob zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva je determinovaný zákonom a spočíva v získaní oprávnenia na podnikanie buď jedným z manželov alebo oboma manželmi.
11. V tomto konaní súd mal preukázané, že jeden z manželov, teda žalovaný získal oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Žaloba bola podaná oprávnenou osobou, teda druhým manželom, formálne predpoklady ustanovenia § 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú splnené, preto súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
12. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Ustanovenie § 257 CSP upravuje moderačné právo súdu, ktoré sa uplatňuje výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Úspešnou stranou sporu v konaní bola žalobkyňa, ktorá by tak mala nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému. Súd však aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výroku II. nepriznal, a to z toho dôvodu, že žalovaný nezavinil podanie žaloby, a teda nie je možné mu pripočítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania a vznik trov konania, s rozhodnutím súhlasil, rozhodnutie vo veci bolo vydané v záujme oboch strán sporu, keď zároveň si žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.