Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_22P-131-2012.pdf
PDF · 80.28 KB
Case nature
Area
Subarea
22P/131/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Jamriškovou, PhD., vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa
D. O., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matky B. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., otca neuvedeného, mal. dieťa umiestnené v Detskom domove C., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e nad maloletým D. O., nar. XX.XX.XXXX ústavnú starostlivosť.
Maloletý D. O., nar. XX.XX.XXXX b u d e u m i e s t n e n ý do Detského domova C. , A.. Y. XX, C., prípadne do ďalších zariadení, kde bude v prípade potreby premiestnený.
Dvakrát do roka vo februári a v auguste každého kalendárneho roka súd z h o d n o t í účinnosti výkonu ústavnej starostlivosti.
Detský domov C. p r e d l o ž í súdu správu o zverenom maloletom dieťati a o jeho zdravotnom stave a o osobitných potrebách vždy ku 30.06. a ku 31.12. každého kalendárneho roka.
Matka je p o v i n n á platiť na maloletého D. O., nar. XX.XX.XXXX výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne počnúc dňom 11.09.2012 a to vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova C. a k rukám ďalších zariadení, do ktorých prípadne bude maloletý premiestnený až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Martin o vyslovení osvojiteľnosti a o zbavení rodičovských práv a povinností sp. zn. 22P/109/2012 zo dňa 26.04.2013.
Zameškané výživné za obdobie od 11.09.2012 do 30.04. 2013 vo výške 204,32 eur je matka o p r á v n e n á splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným Okresnému súdu Ružomberok dňa 23.10.2012 podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku podnet na začatie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti nad mal. D. O., nar. XX.XX.XXXX. Upozornil, že uznesením Okresného súdu Ružomberok, č.k. 7P/88/2012-8 to
dňa 05.09.2012 bol maloletý na základe predbežného opatrenia odovzdaný do starostlivosti Detského domova C., Y. XX, C., kam bol prijatý dňa 11.09.2012. Dôvodom nariadenia predbežného opatrenia bola skutočnosť, že matka maloletého, B. O. tretí deň po pôrode odišla z pôrodnice a viac o maloletého neprejavila záujem. Otec maloletého nie je uvedený a ostatní príbuzní neprejavujú o maloletého záujem.
Okresný súd Martin uznesením č.k. 22P/131/2012-10 zo dňa 13.02.2013 začal z úradnej povinnosti konanie o vyslovenie osvojiteľnosti maloletého.
Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 26.04.2013 v neprítomnosti matky. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Zástupkyňa Detského domova uviedla, že matka dieťa nekontaktuje, vyživovaciu povinnosť si neplní, neprejavuje žiaden záujem.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne navrhovateľa, výsluchom zástupkyne Detského domova C., návrhom, správou o fyzickom, psychickom a sociálnom vývine na účely sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, správou zo psychologického vyšetrenia a lekárskou správou ako aj obsahom celého súdneho spisu a zistil nasledujúci skutkový stav:
Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX v N.. Matka XX.XX.XXXX opustila pôrodnicu a odvtedy o dieťa neprejavila žiaden záujem. Otec dieťaťa je neuvedený, iní príbuzní o neho záujem neprejavili. Maloletý bol 11.09.2012 umiestnený do Detského domova v C.. V konaní Okresného súdu Martin 22P/109/2012 zo dňa 26.04.2013 bola vyslovená osvojiteľnosť maloletého a matka bola pozbavená výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 44 ods.3 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná osobná starostlivosť), pestúnska starostlivosť a ústavná starostlivosť.
Podľa § 44 ods.4 ZoR súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods.1 ZoR náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 54 ods. 2 ZoR súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Podľa § 54 ods. 3 ZoR ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
Podľa § 54 ods. 4 ZoR súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Podľa § 54 ods. 5 ZoR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Podľa § 55 ods. 1 ZoR súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Podľa § 55 ods. 2 ZoR ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Podľa § 81 ods.1 ZoR ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
Podľa § 81 ods. 2 ZoR súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.
Podľa § 62 ods.1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Súd v konaní predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky na nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým. Ako zistil, rodičia ani širšia rodina neprejavujú o maloletého žiaden záujem a dieťa je prakticky od narodenia v ústavnej starostlivosti. Matka bola pozbavená výkonu rodičovských práv a povinností, takže súd lehotu na úpravu rodinných a sociálnych pomerov rodičov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa rodičom neurčil.
Pri rozhodovaní o umiestnení maloletej do detského domova súd prihliadol k postoju zástupcu kolízneho opatrovníka a k postoju zástupcu detského domova .
O povinnosti detského domova poskytovať dvakrát do roka informácie o výkone ústavnej starostlivosti súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 55 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súd povinný sústavne sledovať spôsob výkonu ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom.
Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti rodičov vychádzal z princípov určených v Zákone o rodine. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že matka maloletého nie je zamestnaná a nemá pravidelný príjem, takže nie je v jej možnostiach poskytovať maloletému vyššie výživné, než je zákonom stanovená spodná hranica výživného. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v súčasnosti predstavuje 24,50 Eur mesačne. Matka bude povinná prispievať v takejto výške do právoplatnosti rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv aj povinností, o ktorom súd rozhodol v konaní o osvojiteľnosti v záujme toho, aby osvojenie dieťaťa mohlo prebehnúť čím skôr.
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému vznikla dňom umiestnenia dieťaťa do detského domova t.j. dňom 11.09.2012. Matke tak vzniklo zameškané výživné vo výške 204,32 eur ( pomerná časť za 20 dní septembra 2012 a zameškané výživné za október 2012-apríl 2013 ). Súd s prihliadnutím na
predpokladané majetkové pomery matky umožnil splácať zameškané výživné v splátkach po 10 eur mesačne. V prípade neplnenia splátkovej povinnosti by matka stratila výhodu splátok a jej dlh by sa stal splatným jednorázovo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, štvormo (§ 204 ods.1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).