Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sd/208/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Elenou Zaťkovou v právnej veci navrhovateľky: L. Y., bytom U. XXX/X, U., právne zastúpenej JUDr. Jánom Vaškom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 9838-9/2012-BA zo dňa 9. mája 2012, takto

rozhodol:

Krajský súd rozhodnutie odporkyne č. 9838-9/2012-BA zo dňa 9. mája 2012 z r u š u j e podľa a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke do rúk jej právneho zástupcu JUDr. Jána Vašku, advokáta, Podjavorinskej 3, Prievidza náhradu trov konania vo výške 382,37 eur.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd preskúmal rozhodnutie odporkyne č. 9838-9/2012-BA zo dňa 9. mája 2012 z dôvodu, že odporkyňa nesprávne posúdila okolnosti súvisiace s nárokom na úrazovú rentu, keď najskôr jej dávku nepriznala, neskôr svoje rozhodnutie zmenila a teraz napadnutým rozhodnutím jej úrazovú rentu priznala, ale v nesprávnej výške a od nesprávneho dátumu. Uviedla, že odporkyňa nezohľadnila všetky následky choroby z povolania, ktorou trpí. Jej zdravotný stav sa sústavne zhoršuje a už v roku 2003 bol neurologickým vyšetrením u nej zistený pseudoneurastenický a únavový syndróm, v ďalšom období sa tieto ťažkosti zvýraznili a pri progresii symptomatiky sa vyvinuli do chronickej formy Lymskej boreliózy. Poukázala na to, že úrazová renta jej mala byť priznaná minimálne od 7. apríla 2007, pretože žiadosť o jej priznanie si dala 7. apríla 2010 a túto žiadala priznať 3 roky spätne, avšak pri miere poklesu vyššej ako 60 %, čo je potvrdené posudkom znalkyne R.. L.. V. A. Y., K.. Napokon poukázala na nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pretože z jeho odôvodnenia sa nedá zistiť, prečo odporkyňa dospela k záveru, že má nárok na úrazovú rentu práve odo dňa 30. marca 2010, keď k zhoršovaniu jej zdravotného stavu dochádzalo sústavne od priznania choroby z povolania. Navrhla preto, napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie s tým, že si uplatnila trovy konania.

Odporkyňa sa k veci písomne vyjadrila dňa 15. októbra 2012. Žiadala, aby opravnému prostriedku navrhovateľky nebolo vyhovené. V jej vyjadrení chronologicky popísala skutkový stav posudzovaného prípadu, podstatou ktorého je skutočnosť, že navrhovateľka namieta napadnuté rozhodnutie z dôvodu, že sa domnieva, že vzhľadom na jej zdravotný stav jej patrí vyššia miera poklesu pracovnej schopnosti s poukazom na výšku a zmenu dátumu priznania úrazovej renty. Odporkyňa poukázala na skutočnosť, že navrhovateľke bolo napadnuté rozhodnutie vydané na podklade skutkového a právneho stavu v súlade so zákonom, pričom každé zhoršenie zdravotného stavu bolo objektívne prešetrené príslušnými lekármi (miera poklesu určená vo výške 60 % od 30. marca 2012 a 70 % od 18. júna 2012), ktorých medicínske

závery, okrem iného, boli podkladom na vydanie rozhodnutia. Upriamila pozornosť na okolnosť, že k skoršiemu dátumu priznania dávky sa nevedel vyjadriť ani znalec, posudkoví lekári si osvojili jeho záver a na podklade vlastného vyšetrenia navrhovateľky a ďalších nálezov zo zdravotnej dokumentácie ustálili od vyššie uvedených dátumov aj určenú mieru poklesu Na podklade uvedeného potom navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako správne.

Treba pripomenúť, že v posudzovanej veci konajúci súd rozhodol uznesením zo dňa 11. septembra 2012, č.l. 20, podľa ktorého konanie o preskúmanie napadnutého rozhodnutia zastavil z dôvodu prekážky veci rozhodnutej. V rámci podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľky bolo predmetné uznesenie odvolacím súdom, v konaní sp. zn. zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie.

Krajský súd v intenciách zrušujúceho rozhodnutia vykonal dokazovanie oboznámením sa s odvolaním navrhovateľky, ďalšími písomnými podaniami, napadnutým rozhodnutím, písomným vyjadrením odporkyne, komplexným administratívnym spisom odporkyne, ostatnými listinnými dôkazmi. Krajský súd následne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky je dôvodný a napadnuté rozhodnutie odporkyne nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a trpí určitými vadami.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne zistil, že táto rozhodnutím č. 9838-9/2012- BA zo dňa 9. mája 2012 rozhodla tak, že navrhovateľka, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 23. júla 2002, podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona) a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05 % v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. má nárok na úrazovú rentu nasledovne:

- za obdobie od 30. marca 2010 do 31. marca 2010 v sume 17,00 eur a

- za obdobie od 1. apríla 2010 v sume 262,20 eur mesačne,

spolu s príslušnou valorizáciou;

- za obdobie od 1. januára 2011 v sume 267,00 eur mesačne ( zákona a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. zvýšenej o 1,8 %) a

- za obdobie od 1. januára 2012 v sume 275,90 eur mesačne ( zákona a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. zvýšenej o 3,3 %).

Na túto sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy podľa zákona, najskôr však do dňa dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného starobného dôchodku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporkyňa skutkovo opísala ďalšie skutočnosti, na podklade ktorých rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia.

Krajský súd v posudzovanej veci zistil, že navrhovateľke bola dňa 23. júla 2002 zistená a dňa 23. októbra 2002 hlásená choroba z povolania, vyšetrená na OPL - borelióza II. štádia s postihnutím stredných a malých kĺbov DK a HK s únavovým syndrómom a bolesťami hlavy. Túto získala u zamestnávateľa C. P., F.. odštepný závod U., u ktorého pracovala v rokoch 2000 až 2005 ako D. F. pri U. N. G. S.. Z titulu tejto choroby jej bolo v roku 2002 vystavené hodnotenie bolestného v počte 150 bodov. Následne bola opakovane vyšetrovaná a liečená neurológom pre bolesti hlavy a v r. 2010 aj psychológom na doporučenie neurológa pre progresiu encefalopatie. Dňa 18. februára 2010 mala hlásené sťaženie spoločenského uplatnenia pre zhoršenie choroby z povolania v počte 400 bodov, v mesiaci február 2012

bola hospitalizovaná na KPL FN Martin pre zhoršenie choroby z povolania a bolo jej zvýšené bodové ohodnotenie na 600 bodov. Navrhovateľka je v dispenzárnej starostlivosti aj OPL, ktorý pravidelne sleduje štádium ochorenia.

Navrhovateľke bol v rámci prieskumného konania preverovaný zdravotný stav viackrát, a to posudkovými lekármi pobočky a ústredia odporkyne. Dňa 2. apríla 2012 bol vo výroku posudku deklarovaný záver, že navrhovateľka je poškodená na účely § 88 ods. 1 zákona, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti bola stanovená na 60 %. Z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky, posudkový lekár pobočky následne zmenil posudok zo dňa 21. novembra 2011 a určil pokles pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty na 60 % od 30. marca 2010 a ďalšie zvýšenie bolo uznané na 70 % od 18. júna 2012. Posudkový lekár pobočky odporkyne požiadal R.. L.. V. A. Y., K.. z Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie Univerzitnej nemocnice Martin o vypracovanie znaleckého posudku. Znalkyňa v záveroch svojho posudku, okrem iného, uviedla, že u navrhovateľky ide o závažné ochorenie, ktoré podstatne limituje jej pracovný potenciál. Z orgánových poškodení ide predovšetkým o poškodenie CNS, o profesionálnu boreliózu v III. štádiu - neskoré štádium Lymskej boreliózy s dominantnou encephalopathiou, výrazné pseudoneurasthenické štádium - ťažký stupeň s kognitívnymi a mnestickými poruchami, sekundárnym únavovým syndrómom, chronickou cephaleou. Jednoznačne uviedla, že v priebehu choroby z povolania došlo ku zhoršeniu zdravotného stavu, pričom dátum sa nedá určiť presne, kedy došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, dá sa určiť obdobie. Ide o obdobie od roku 2003 - doposiaľ.

Krajský súd konštatuje, že posudkoví lekári odporkyne podali vo veci posudky na podklade vlastného vyšetrenia navrhovateľky a po konzultáciách príslušných lekárov - špecialistov, doplnením znaleckého posudku, avšak dostatočne dôsledne sa nevenovali dátumu vzniku choroby z povolania a námietkam navrhovateľky, ktoré stále preukazuje. Ide najmä o skutočnosť, že jej zdravotný stav sa sústavne zhoršuje už od roku 2003, čo je napokon preukázané závermi lekárskych vyšetrení špecialistov a vyšetrení lekárov z odboru pracovného lekárstva.

Otázka existencie či neexistencie choroby z povolania je predovšetkým znaleckou otázkou. Nie je možné prijať záver, že v posudzovanom prípade sa nedá presne určiť zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré je postupné od roku 2003 doteraz. Vzhľadom na namietané skutočnosti bude zo strany odporkyne potrebné, aby si vyžiadala kontrolný posudok od niektorého vysokokvalifikovaného odborníka, alebo ak sa preukáže ďalšia potreba, nemožno ani vylúčiť, že bude účelné vyžiadať si posudok od kolektívu lekárov. Aký postup odporkyňa zvolí je v jej kompetencii.

Rozhodovanie o priznaní či nepriznaní úrazovej renty je rozhodovaním o sociálnych právach občana, ktoré sú garantované a jednotlivými zákonmi. V našom právnom poriadku je právo na úrazovú rentu bližšie v súčasnosti upravené v zákone, konkrétne v zákona a nasledujúcich. Samotné rozhodnutie o úrazovej rente (ako napokon i ktorékoľvek iné rozhodnutie správneho orgánu či súdu) musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a za tým účelom musí odporca vykonať dokazovanie podľa zákona. Účastník správneho konania pritom má možnosť a právo navrhovať sám dôkazy, má právo byť vypočutý, má právo sa vyjadrovať k dôkazom zabezpečeným v rámci takéhoto konania.

Pre určenie úrazovej renty je pritom základným predpokladom práve stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľky, pretože od stanovenia tejto miery sa následne odvíja výška priznanej úrazovej renty a stanovenie dátumu, kedy k takémuto poklesu pracovnej schopnosti došlo. Podľa § 88 ods. 1, 3 zákona poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2. Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Zákon sám pritom nestanovuje presné určenie miery poklesu pracovnej schopnosti občana v súvislosti s určitou chorobou z povolania alebo pracovným úrazom. Príloha č. 1 zákona síce obsahuje zoznam chorôb z povolania, ale bez bližšie určenej miery poklesu pracovnej schopnosti. Zákon preto ponecháva vyriešenie otázky konkrétnej miery poklesu pracovnej schopnosti na odporkyni, ktorá k jej určeniu musí dôjsť po komplexne vykonanom dokazovaní, ktorého vyhodnotenie bude následne obsiahnuté priamo v rozhodnutí. Za tým účelom má odporkyňa povinnosť vykonať dokazovanie a využiť všetky dostupné dôkazné prostriedky za aktívnej spoluúčasti navrhovateľky. To, že v posudzovanej veci navrhovateľky došlo k chorobe z povolania nie je sporné, spornou zostáva otázka, akým spôsobom táto choroba zasahuje do jej pracovnej schopnosti, či v jej dôsledku je navrhovateľka v práci obmedzená alebo nie a ak áno, odkedy k takémuto poklesu pracovnej schopnosti došlo. Vyporiadať sa s týmito otázkami však musí predovšetkým odporkyňa vo svojom rozhodnutí. I keď následne bol pokles pracovnej schopnosti u navrhovateľky určený na 70 % od 18. júna 2012, odporkyňa doposiaľ nevydala žiadne nové rozhodnutie, v ktorom by sa táto skutočnosť odzrkadlila. Nie je pritom úlohou súdu doplňovať vecnú argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ale dokazovanie smerujúce k určitému zisteniu a z toho vyplývajúceho záveru, je práve úlohou správneho - administratívneho konania. Súd má kompetenciu len na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa § 196 a nasl. zákona - okrem iného

- dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že odporkyňa nezistila v náležitom rozsahu skutkový stav veci a rozhodnutie vydala predčasne. Pri posúdení meritórneho prerokovania veci je potrebné vychádzať z objektívneho posúdenia všetkých podkladov slúžiacich pre jeho vydanie, a pritom treba najmä prihliadnuť na subjektívne tvrdenia navrhovateľky s dôsledným zabezpečením jej právnej ochrany.

Z uvedeného vyplýva, že doterajší postup odporkyne nie je úplný a je v rozpore s ustanovením § 195 ods. 1 zákona, v dôsledku čoho zistenie skutočného stavu veci je nedostačujúce na posúdenie.

Podľa súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude opätovne preskúmať zdravotný stav navrhovateľky za jej aktívnej účasti, vyhodnotiť, akým spôsobom sa choroba z povolania podieľa na poklese pracovnej schopnosti, v čom spôsobuje obmedzenie navrhovateľky pri výkone jej pôvodného zamestnania a najmä presne určiť dátum zhoršenia jej zdravotného stavu, ktorý nepochybne súvisí s priznaním nároku na úrazovú rentu a jej výškou. Je potrebné, aby sa navrhovateľka mala možnosť k takýmto záverom vyjadriť, prípadne vzniesť ku nim svoje námietky. Tieto závery budú potom obsiahnuté v odôvodnení nového rozhodnutia, ktoré bude obsahovať kompletné odôvodnenie (riadne a úplne zdôvodnené tak, aby bolo zrejmé, prečo je určitým spôsobom rozhodnuté) a až potom, ak dôjde k odvolaniu, bude môcť krajský súd posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Na podklade uvedených skutočností bolo potom potrebné rozhodnutie odporkyne č. 9838-9/2012- BA zo dňa 9. mája 2012 zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa za použitia , podľa ktorého, ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na

úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal náhradu trov konania. Trovy navrhovateľky spočívajú v trovách právneho zastúpenia.

Náhrada trov právneho zastúpenia bola priznaná v súlade s vyhláškou č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľky uskutočnil celkom štyri úkony právnej pomoci, a to:

- prevzatie a príprava veci (§ 14 ods.1 písm. a/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 58,69 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky),

- písomné podanie na súd - návrh zo dňa 18. júna 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 58,69 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky),

- písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 28. septembra 2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 58,69 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 29. apríla 2013 (§ 14 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky), za ktoré mu patrí odmena vo výške 60,07 eur (§ 11 ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky).

Odmena za úkony tak spolu predstavuje 236,14 eur.

K úkonom vykonaných v roku 2012 patrí právnemu zástupcovi paušálna náhrada vo výške 3 á 7,63 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), za úkon vykonaný v roku 2013 mu patrí paušálna náhrada vo výške 7,81 eur. Paušálna náhrada tak predstavuje sumu 30,70 eur.

Právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí i náhrada cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 citovanej vyhlášky), a to:

- za cestu Prievidza - Trenčín a späť dňa 29. apríla 2013 z dôvodu účasti na pojednávaní, t.j. 130 km, pri spotrebe 7,1 l/100 km a pri cene benzínu 1,482 eur/liter. Náhrada za pohonné hmoty potom predstavuje sumu 13,68 eur (9,23 litra x 1,482 eur). Paušálna náhrada za kilometre predstavuje 130 km á 0,183 eur, spolu 23,79 eur ( citovanej vyhlášky a b) opatrenia č. ).

- Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada cestovných výdavkov vo výške 37,47 eur.

Právnemu zástupcovi patrí i náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky za deň 29. apríla 2013 za cestu Prievidza - Trenčín a späť a to za 6 polhodín á 13,01 eur, spolu vo výške 78,06 eur.

Spolu tak právnemu zástupcovi navrhovateľky patrí odmena a náhrada hotových výdavkov vo výške 382,37 eur. Tieto trovy konania je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám jej právneho zástupcu ( a ).

Poučenie:

Proti výroku rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení rozhodnutia

odporkyne a vrátení veci na ďalšie konanie, nie je podľa

prípustné odvolanie.

Proti výroku rozsudku o trovách navrhovateľa je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa musí uviesť, kto ho podáva, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje,

odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje (dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť výroku rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.