Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15P-41-2013.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/41/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov samosudkyňou Mgr. Vierou Petrovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti H. N., J.. XX.X.XXXX M. D. N., J.. X.X.XXXX, deti bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, na návrh matky F. N., J.. XX.XX.XXXX, G. E. XXX/XX, I., za účasti otca X. N., J.. XX.X.XXXX, G. N. XX/XX, X., práv. zast. Z.. M. S., M., W.. S. XXXX/XX, H. U., o úpravu rodičovských práv a povinností a úpravu styku, takto
rozhodol:
Maloleté deti D. N., J.. X.X.XXXX M. H. N., J.. XX.X.XXXX, zveruje do osobnej starostlivosti otca.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej D. N., J.. X.X.XXXX M. H. N., J.. XX.X.XXXX, sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne, určené zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a to na každé dieťa, počnúc od 15.2.2013, vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Nedoplatok na výživnom takto vzniknutý za obdobie od 15.2.2013 do 30.4.2013 vo výške 133,20 Eur súd povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od právoplatnosti rozsudku, pod následkami straty výhody splátok.
Matka je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi D. M. H. bez časového obmedzenia.
odôvodnenie:
Matka sa konečným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom D. N., J.. X.X.XXXX M. H. N., J.. XX.X.XXXX. Maloleté deti žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť prispievať na ich výživu sumou po 50,00 Eur mesačne na každé z detí od 15.2.2013. Návrh odôvodnila tým, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti, deti sú v starostlivosti otca. Od septembra 2012, kedy podala na súd návrh na rozvod manželstva, deti pravidelne navštevuje. Má obavu, že uplynutím doby sa jej vzťah s deťmi naruší, čo by mohlo mať nepriaznivý vplyv na psychický vývoj detí. V doplňujúcom návrhu uviedla, že je zamestnaná ako kaderníčka v kaderníctve D. I. Y. s mesačným zárobkom 119,-Eur. Býva u rodičov, má náklady na maloleté deti, cestovné, stravu odev a hygienu.
Otec v písomnom vyjadrení k návrhu, doručenom súdu 16.4.2013, nesúhlasil s úpravou rodičovských práv v zmysle návrhu matky. Žiadal, aby súd maloleté deti zveril do jeho osobnej starostlivosti a matke uložil povinnosť platiť výživné. Styk matky s maloletými deťmi navrhol upraviť bez časového obmedzenia. Poukázal na to, že matka už v roku 2011 odišla zo spoločnej domácnosti, no v ten istý deň sa vrátila, nakoľko matka jej známeho v Maďarsku ju odmietla prijať. Rodičia obnovili spolužitie. Dňa 9.9.2012 matka znova odišla zo spoločnej domácnosti, býva u svojich rodičov, od tej doby starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje výlučne otec. Deti odmietajú ísť s matkou do domu starých rodičov z matkinej strany, necítia sa tam dobre. Za nevhodné vystúpenie starej matky v škole sa deti hanbili, vo vzťahu detí a starej matky cítiť napätie. Starí rodičia z matkinej strany deti nenavštívili až kým nemali 4 roky. Ani matka nemá k deťom dobrý vzťah, ich výchovu zanedbáva. Od septembra 2012 deti navštevovala dvakrát v týždni, kedy v neskorých večerných hodinách okolo 20.00 hod. prišla na polhodinové návštevy. Ide len o formálne návštevy, bez opravdivého záujmu o deti. Deti sa cítia dobre v im známom prostredí, v starostlivosti otca. V čase, kedy žila matka s deťmi v spoločnej domácnosti, venovala sa svojim záľubám, deti sa na ňu nemôžu spoliehať. Otec je zamestnaný vo I. I. N. M..N.., K. G.. Ráno vozí deti do školy, pracuje od 7.30 hod. do 15.30 hod., kedy berie zo školy deti domov. Hradí všetky výdavky spojené s výchovou a výživou maloletých detí.
Kolízny opatrovník v správe zo šetrenia pomerov v rodine uviedol, že rodičia prerušili spolužitie 9.9.2012, kedy matka, po hádke, z domácnosti odišla. Od odchodu je s deťmi v pravidelnom osobnom i telefonickom kontakte, v škole sa zaujíma o ich prospech. Deti navštevuje každý druhý týždeň, donesie im croissant a limonádu. Vzťah matky a deti je napätý, deti odmietajú odísť s matkou z domácnosti otca čo i len na nákup, alebo na prechádzku. Napätie je evidentné i vo vzťahu detí a starej matky z matkinej strany. Maloletá H. má úzkostné stavy, od štvrtého roku veku je sledovaná v psychiatrickej ambulancii S.. H. I. N. J. G.. Matka už v roku v roku 2011 odišla zo spoločnej domácnosti, kedy nadviazala mimomanželskú známosť s p. M. L. S., ktorý bol jej kolegom z práce. Pri pohovore, ktorý bol s maloletými deťmi vykonaný za účelom zistenia ich názoru, obe deti zhodne prejavili svoju vôľu zostať s otcom, ktorý aj v súčasnosti zabezpečuje ich starostlivosť. Poukázali na to, že mama, aj keď s nimi bývala, v poslednom čase sedela pri počítali a sms-kovala. Napriek vyhrážkam zo strany matky i starej matky, ktoré boli pre deti v škole, obe dievčatá odmietajú ísť s matkou do obce I., majú obavu, že matka by ich nepustila späť k otcovi. Otec prejavil záujem kvôli deťom obnoviť manželské spolužitie. Obaja rodičia boli ochotní zúčastniť sa konzultácií na referáte poradensko-psyhologických služieb na úrade práce.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením so správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, opisom mzdových listov rodičov, lekárskymi správami, pracovnou zmluvou, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/258/2012, ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/258/2012 súd zistil, že matka dňa 12.9.2012 podala návrh na rozvod manželstva, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo.
Matka žije v 5-izbovom rodinnom dome so svojimi rodičmi M. M. U. Č., kde má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývin maloletých detí. Náklady na bývanie a výdavky spojené s vedením domácnosti uhrádzajú starí rodičia, matka im na domácnosť neprispieva. Podľa predloženej pracovnej zmluvy je od 1.10.2012 zamestnaná ako kaderníčka u S. H. - D. P., Y., na dobu neurčitú, s pracovnou dobou 20 hodín týždenne, s priemerným mesačným čistým zárobkom z obdobie od 1.12.2012 do 31.3.2013 vo výške 111,56 Eur mesačne (potvrdenia o príjme súčasťou spisu). Do práce cestuje autobusom, náklady na cestovné predstavujú 100,-Eur mesačne. Z domu odchádza o 6.00 hod, z práce prichádza o 16.30 hod. Deťom kupuje veci podľa potreby, na začiatku školského roka im nakúpila veci v hodnote 120,-Eur. Deti pravidelne navštevuje, na ich výživu finančne neprispieva.
Otec žije s deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jeho vlastníctve. V dome žijú aj starí rodičia I. M. X. N., ktorí obývajú jednu izbu na prízemí. Otec s deťmi má k dispozícii dve izby na poschodí domu. Kuchyňu užívajú spoločne. Je zamestnaný ako vodárenský robotník vo I. I. N., K. G., s priemerným mesačným čistým zárobkom za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2013 vo výške 429,30 Eur (doložené odpisom mzdových listov). Poberá prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur mesačne. Na náklady spojené s bývaním prispieva rodičom sumou 50,-Eur mesačne, uhrádza DIGI - TV po 10,-Eur mesačne, internet 10,-Eur mesačne. Do práce dochádza autom, pracovná doba mu umožňuje voziť deti do školy a následne ich vyzdvihnúť i zo školského klubu.
Maloleté deti navštevujú Základnú školu v X.. Maloletá H. je žiačkou 4. ročníka a maloletá D. je žiačkou 3. ročníka. Navštevujú školský klub, za ktorý otec platí po 2 Eurá mesačne pre každé z detí. Maloletá D. navštevuje hudobný krúžok, za ktorý platí otec mesačný poplatok 8 Eur. Maloletá H. má úzkostné stavy, odmieta spávať na inom mieste, od štyroch rokov je sledovaná v psychiatrickej ambulancii S.. H. I. N.D. J. G. (lekárske správy sú súčasťou spisu). Deti majú bežné výdavky na stravu a ošatenie.
Z lekárskej správy S.. H. H., zo dňa 23.4.2013 súd zistil, že maloletá H. bola už v minulosti sledovaná pre úzkostnú poruchu. Od malička, aj v škôlke, bola veľmi naviazaná na otca, lipla na otcovi, najlepšie sa pri ňom cítila. Na vyšetrení v januári 2013 uviedla, že mama od nich odišla, čo ju zo začiatku trápilo, teraz sa cíti lepšie. S ockom sa cíti dobre. Pri kontrole dňa 21.3.2013 uviedla, že sa veľmi bojí, bojí sa byť sama, lebo prišla do školy mama, chcela ju zobrať zo školy, potom sa vyhrážala, že ju aj sestru zoberú policajti. Zo správy vyplýva, že vzhľadom k výraznej úzkosti a obavám je vhodné, aby dieťa bolo vychovávané v prostredí, kde sa cíti dobre, je veľmi citovo naviazané na otca. Pri výraznejšej zmene by došlo k narušeniu bio-sociálneho vývoja dieťaťa.
Z výpovede matky súd zistil, že jej vzťah s deťmi je komplikovaný. Deti preferujú otca. K narušeniu vzťahov medzi matkou a deťmi došlo už takmer rok pred jej odchodom zo spoločnej domácnosti. Napriek snahe matky, deti inklinovali k otcovi. Odmietali ísť s matkou na prechádzku, na nákupy, bicyklovať. Matka sa zaujímala o školské výsledky detí, podieľala sa i na ich príprave do školy, no rešpektovala želanie detí, aby im žiacku knižku podpisoval otec. Pri odchode matky sa deti bránili tomu, aby ich mama zobrala so sebou. Odmietali sa sťahovať k jej rodičom do obce Viničky dôvodiac, že v mieste bydliska majú svojich kamarátov, chodia tam do školy. Matka uviedla, že deti ku starým rodičom Č. (rodičia matky) nemajú vytvorený bližší vzťah, navštevovali ich štyrikrát v roku, nikdy v ich dome neprespali. Matkiní rodičia deti nenavštevovali vôbec pre zlé vzťahy s rodičmi otca, s ktorými deti bývali. Matka potvrdila, že v roku 2011 mala kamarátsky vzťah so svojim kolegom z práce, nešlo o intímnu známosť. Jej priateľ bol v tom čase v rozvodovom konaní, obaja mali doma problémy o ktorých rozprávali. V tom čase uvažovala o možnosti odsťahovať sa i s deťmi zo spoločnej domácnosti, bola si obzrieť priateľov dom v Maďarsku. Nakoniec sa kvôli deťom rozhodla pre udržanie rodiny. Matka vypovedala, že v čase keď pracovala v Maďarsku chodila domov unavená, chcela si oddýchnuť, niečo prečítať, nechcelo sa jej ísť vonku, na prechádzku, rozprávať so susedmi. Aj preto došlo 9.9.2012 ku konfliktu v rodine. Od septembra 2012 matka deti pravidelne navštevuje, otec jej pri styku s deťmi nebráni. Pokiaľ došlo pri návšteve detí v škole k incidentu, matka ozrejmila, že nechcela deťom ublížiť, chcela s nimi osláviť narodeniny, no deti odmietli ísť s matkou k starým rodičom do I..
Z výpovede otca súd zistil, že matka nemá s deťmi vytvorený dobrý vzťah. Posledné tri roky sa deťom nevenovala. Deti chodili všade s otcom, ktorý im varil, robil s nimi domáce úlohy. Otec potvrdil, že matka deti pravidelne, dvakrát v týždni, navštevuje. Otec jej v návštevách nebráni. Ak deti jedia, ponúkne jedlom aj matku. Poukázal na to, že matka prichádza na návštevu v neskorých večerných hodinách o 20.00 hod., keď sú už deti unavené, samé jej povedia, že chcú spať. Aby matka mohla s deťmi tráviť viac času, navrhol jej možnosť prísť za deťmi na víkend, zobrať ich na výlet. Podľa názoru otca matka udržiava s deťmi len formálny kontakt. Deti k starým rodičom z matkinej strany nemajú vytvorený bližší vzťah. Starí rodičia deti až do štvrtého roku ich veku vôbec nevideli. Po incidente, ku ktorému došlo v škole, keď deti odmietli ísť s matkou a starou matkou k ním na návštevu, sa situácia skomplikovala. Deti sa boja, že sa nebudú môcť vrátiť domov.
Obaja rodičia zhodne uviedli, že sa zúčastnili konzultácií na referáte poradensko - psychologických služieb na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Y.. K žiadnej dohode nedošlo, matka sa odmieta zúčastniť ďalších konzultácií.
Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi navrhol, vzhľadom na výpovede rodičov a súčasný vzťah detí k matke, maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.
Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25 a 26 sa použijú primerane.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, ani sa spoločne nepodieľajú na starostlivosti o maloleté deti. Maloleté deti sa od prerušenia spolužitia rodičov nachádzajú v osobnej starostlivosti otca, ktorý deťom varí, vozí ich do školy, po ukončení pracovnej doby ich vyzdvihne v školskom klube. Venuje sa i príprave detí na vyučovanie. Deti majú k otcovi vytvorený dobrý vzťah, aj v čase spolužitia rodičov deti preferovali otca. Matka sa o deti zaujíma, informuje sa o ich školských výsledkoch, deti pravidelne dvakrát v týždni navštevuje. Výpoveďou samotnej matky bolo preukázané, že jej vzťah k deťom je toho času komplikovaný. Od odchodu zo spoločnej domácnosti matka býva u svojich rodičov, s ktorými deti nemajú vytvorený bližší citový vzťah, čo je následkom ich zriedkavého kontaktu, spôsobeného narušenými vzťahmi medzi starými rodičmi z matkinej a otcovej strany.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, z predloženej lekárskej správy a odporučania ošetrujúcej lekárky, s prihliadnutím i na vyjadrenia samotných detí, ktoré prejavili vôľu zostať s otcom, súd zveril maloleté deti H. M. D., do osobnej starostlivosti otca, ku ktorému sú deti citovo viazané a ktorý zabezpečuje starostlivosť o deti i toho času, pričom v jeho starostlivosti neboli zistené vážne nedostatky a ktorý je schopný deťom poskytnúť stabilné rodinné prostredie.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, čo v čase vyhlásenia rozsudku predstavuje 26,65 Eur mesačne. Sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. kalendárneho roka.
Podľa ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Súd povolil odporkyni splácať dlh v splátkach, nakoľko finančná situácia odporkyne neumožňuje uhradiť dlžnú sumu jednorázovo a navrhovateľ s úhradou dlžnej sumy v splátkach po 20,00 Eur mesačne súhlasil. Zároveň súd v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Matka pracuje ako kaderníčka v Trebišove s pracovnou dobou štyri hodiny denne, s priemerným mesačným čistým zárobkom 111,56 Eur. Má náklady na cestovné autobusom 100,-Eur mesačne.
Otec ako vodárenský robotník zarobí 429,30 Eur mesačne, poberá prídavky na deti. Na bývanie prispieva sumou 50,-Eur mesačne, uhrádza DIGI - TV po 10,-Eur, internet 10,-Eur mesačne.
Maloletá H. je žiačkou 4. ročníka a maloletá D. žiačkou 3. ročníka Základnej školy v X.. D. navštevuje hudobný krúžok, za ktorý otec platí po 8,-Eur mesačne, za školský klub pre každé z detí zaplatí po 2,-
Eurá mesačne. Maloletá H. je pre úzkostnú poruchu sledovaná v detskej psychiatrickej ambulancii v N. J. G.. Deti majú bežné výdavky na stravu a ošatenie.
Súd uložil matke povinnosť platiť na maloleté deti D. a H. výživné v minimálnej zákonnej výške, t.j. vo výške 30% sumy životného minima pre neplnoleté nezaopatrené dieťa a to na každé z detí, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na svoje finančné možnosti, keďže v konaní nebolo preukázané, že by príjem a sociálna úroveň matky umožnila uložiť výživné vo vyššej sume. Vyživovaciu povinnosť súd matke určil odo dňa podania návrhu, t.j. od 15.2.2013, odkedy otec výživné žiadal. V deň vyhlásenia rozsudku predstavuje mesačná výška výživného sumu 26,65 Eur. Sumy životného minima sa menia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka.
Dlžné výživné za obdobie od 15.2.2013 do 30.4.2013 predstavuje 133,20 Eur (na jedno dieťa za 2/2013- 0,95€/denne x 14 dní =13,30; za 3/2013 - 26,65, za 4/2013 - 26,65; na dve deti 66,60 Eur x 2 = 133,20), ktoré súd povolil matke splácať po 10,-Eur mesačne vzhľadom na jej finančnú situáciu.
Súdom určené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletých detí, ktoré by rozhodne odôvodňovali určenie výživného vo vyššej sume, zohľadnil však schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré sú limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu potrieb detí.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť.
Jedným zo základných práv rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do starostlivosti, je právo stretávať sa s dieťaťom. Súd upravil styk matky s maloletými deťmi bez časového obmedzenia. Pri takto upravenom styku má matka možnosť získať si dôveru detí a zlepšiť v súčasnosti napäté vzťahy medzi ňou s deťmi. Rodičia zhodne uviedli, že otec matke pri styku s deťmi žiadnym spôsobom nebráni, práve naopak, ponúka jej možnosť tráviť s deťmi víkendy, aby kontakt deti s matkou bol čo najširší a to aj v záujme detí. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať denný režim maloletých detí, ich zdravotný stav, voľnočasové aktivity i odpočinok.
O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., nerozhodoval, nakoľko účastníci si trovy konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods. 1).
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.