Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/387/2011

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y.. Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. X, X., zastúpený JUDr. Svetlanou Machovou, advokátkou, Advokátska kancelária MACHOVA, s.r.o., Čulenova 2A/2621, Skalica, proti odporcom: 1/ T. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, 3/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, všetci bytom D. X. T. XX, X., všetci zastúpení: JUDr. Igorom Hunom, advokátom, Štefana Králika 8, Bratislava, o zaplatenie 12.945,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 2. júna 2011, č.k. -53, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcov 1/, 2/ a 3/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 12.945,60 eur spolu s 4% úrokom z omeškania ročne od 01.03.2009 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré na ich strane vzniklo za obdobie od marca 2006 vrátane do februára 2010 tým, že hoci je navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom stavby a pozemku v 1/6, nehnuteľnosti užívajú v celosti pre svoje potreby výlučne odporcovia, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi, a to odporkyňa 1/ v 1/2, odporca 2/ v 1/6 a odporkyňa 3/ v 1/6, bez toho, aby navrhovateľovi za užívanie jeho podielu, ktorý on užívať nemôže, platili nájomné. Navrhovateľovi uložil povinnosť do troch dní zaplatiť odporcom náhradu trov konania 1.858,99 eur na účet ich právneho zástupcu.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území J. B. P. zapísanej na LV č. XXXX, a to stavby so súpisným č. XXXX, postavenej na parcele č. XXX, pozemku parcely č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 321m2, tak že odporkyňa 1/ má podiel jednu polovicu a navrhovateľ a odporcovia 2/ a 3/ majú po jednej šestine, keď navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 02.06.2004. Ustálil, že predmetnú nehnuteľnosť užívajú odporcovia s rodinou, a podľa navrhovateľa mu neumožňujú podieľať sa na jej užívaní. Z výzvy zo dňa 13.02.2009, adresovanej odporcom, zistil, že navrhovateľ ich vyzval na úhradu nájomného za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu, ktoré určil na základe vyjadrení dvoch náhodne zvolených realitných agentúr na sumu 269,70 eur mesačne. Odporcovia nesúhlasili s výškou nájomného, preto k dohode strán o nájomnom nedošlo. Ustálil, že navrhovateľ sa podľa špecifikácie v návrhu, domáhal vydania bezdôvodného obohatenia tri roky spätne od podania návrhu, t.j. od 19.02.2007. Odporcovia vzniesli v konaní námietku premlčania pohľadávky za obdobie od 01.03.2006 do 19.02.2008.

S poukazom na ust. a skonštatoval, že ak má byť prijaté určité rozhodnutie, týkajúce sa spoločnej veci, musí sa preň vysloviť nadpolovičná väčšina určená podľa podielov, a prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť rozhodnutiu väčšiny aj bez súdneho rozhodnutia. V danom prípade mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi

účastníkmi nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, ale faktický stav je taký, že domovú nehnuteľnosť užívajú odporcovia so svojimi rodinami a nie je možné, aby navrhovateľ bol jej ďalším užívateľom. Mal za to, že spoluvlastník, ktorý nesúhlasí s hospodárením so spoločnou vecou, ak sa na ňom uzniesla väčšina spoluvlastníkov počítaná podľa veľkosti podielov, sa nemôže domáhať na súde rozhodnutia o hospodárení s touto vecou okrem prípadu, že ide o dôležitú zmenu veci. Môže žiadať buď len vydanie úžitkov pripadajúcich na jeho podiel, alebo zrušenie spoluvlastníctva (R 120/1953). Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako ho vyčíslil navrhovateľ, je nedôvodný, a keďže si účastníci ako spoluvlastníci nedohodli nájomné, ktoré by mohol navrhovateľ od nich požadovať, nedôvodný je aj nárok navrhovateľa na prípadné nájomné. Skonštatoval tiež, že odporcovia sa dovolali premlčania nároku navrhovateľa ku dňu 19.02.2008 vzhľadom na ustanovenia a , , a návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa a odporcom priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za odpor v sume 776,50 eur, troch úkonov advokáta po 287,14 eur, jedného úkonu po 191,43 eur, štyrikrát režijný paušál po 7,41 eur, spolu 1.858,99 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávneho výkladu a aplikácie ustanovení o podielovom spoluvlastníctve, a tiež tým, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil dôkazy. Poukázal na skutkové okolnosti, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal, a nesúhlasil so závermi súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď mu nebolo zrejmé z akých právnych skutočností a ustanovení zákona prvostupňový súd vychádzal pri konštatáciách v odôvodnení rozsudku. S poukazom na ust. argumentoval, že právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je dané zákonom, a vyplýva z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak mu existujúce pomery neumožňovali plnú realizáciu tohto práva, bezpochyby mu prináleží zodpovedajúca náhrada, a ak odporcovia užívali nehnuteľnosť v rozsahu väčšom ako ich spoluvlastnícky podiel, získali majetkovú hodnotu, spočívajúcu v tom, že za toto užívanie neplatili nájomné. Keďže v konaní bolo preukázané, že odporcovia nehnuteľnosť užívali nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov bez toho, aby mu poskytovali finančnú protihodnotu, vzniklo im podľa jeho názoru bezdôvodné obohatenie, za ktoré mu musia poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Vznik bezdôvodného obohatenia teda nie je viazaný na dohodu spoluvlastníkov o užívaní spoločnej veci, ale spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu za stavu, keď iný spoluvlastník vec neužíva resp. užívať nemôže. Svoj nárok nepovažoval za premlčaný, pretože mu vzniklo majetkové právo na finančnú náhradu, pre ktoré platí všeobecná trojročná premlčacia lehota. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa úplne opomenul ochranu jeho vlastníckeho práva, keď rozhodol, že napriek tomu, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a domáha sa jej užívania, v čom mu je bránené, nemá právny nárok na žiadnu finančnú náhradu. Skonštatoval, že vlastnícke práva odporcov boli podľa rozhodnutia súdu postavené nad jeho vlastnícke práva, čo je v rozpore s SR ako i Listiny základných práv a slobôd.

Odporcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Stotožnili sa s jeho názorom, že návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia je nedôvodný. Zdôraznili, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu. Právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, a je len podielom ideálnym. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s . Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia, pretože ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú

povahu, keď v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný z nestatočných zdrojov.

Odvolací súd prejednal vec podľa bez pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

Bolo potrebné sa stotožniť s námietkami navrhovateľa, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho výkladu a aplikácie ustanovení o podielovom spoluvlastníctve. Z uvedeného potom vyplýva i to, že prvostupňový súd vo veci nedostatočne zistil skutkový stav a nevykonal dokazovanie ohľadom výšky nároku navrhovateľa voči odporcom. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s vyjadrením odporcov k odvolaniu, v ktorom argumentovali tým, že nárok navrhovateľa nie je nárokom z bezdôvodného obohatenia, s čím je potrebné bezpochyby súhlasiť, avšak ich návrhu na potvrdenie zamietajúceho rozsudku nebolo možné vyhovieť, a to práve s poukazom na nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.

Podľa je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho, a teda aj spoluvlastníckeho práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníkov, ktorí vec užívajú, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal od odporcov náhrady za to, že neužíval spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, a to za stavu, keď celú spoločnú vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, užívali výlučne odporcovia (a nie je možné, aby bol navrhovateľ jej ďalším užívateľom), ako ustálil v konaní súd prvého stupňa. Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že nárok navrhovateľa je vo svojom základe dôvodný, a pre takýto záver je bez významu, či medzi podielovými spoluvlastníkmi došlo k dohode o hospodárení resp. užívaní spoločnej veci alebo nie. Preto, ak prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu, že nedošlo k dohode o hospodárení so spoločnou vecou, a návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. zaplatenie nájomného mal za nedôvodný, posúdil vec po právnej stránke nesprávne. Je totiž namieste konštatovať, že v danom prípade síce nemožno vec posudzovať ako vydanie bezdôvodného obohatenia resp. zaplatenie nájomného, avšak s ohľadom na zásadu iura novit curia (súd pozná právo) súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou navrhovateľom, a vec mal posúdiť po právnej stránke na základe tvrdených a preukázaných skutočností. Súd prvého stupňa ustálil, že odporcovia užívajú celú nehnuteľnosť, pričom vzhľadom na ustálenú judikatúru je potrebné poukázať na to, že právnym dôvodom na užívanie veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo, nakoľko spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je podielom na veci reálne vymedzeným, ale len podielom ideálnym (preto žalovaný nárok nemožno posudzovať podľa ust. o bezdôvodnom obohatení). V posudzovanej veci je nesporné, že účastníci boli v rozhodnom čase podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, že nehnuteľnosť užívali v celosti odporcovia, a že navrhovateľovi náhradu vo forme peňažného plnenia neposkytli. Možno uzavrieť, že ak sa navrhovateľ ako podielový spoluvlastník domáha voči odporcom náhrady vo forme peňažného plnenia za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v upravený, a o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia v spojení s .

Nakoľko odporcovia vzniesli v konaní námietku premlčania, čo prvostupňový súd v napadnutom rozsudku uviedol bez toho, aby sa s predmetnou námietkou vysporiadal, dáva odvolací súd do pozornosti súdu prvého stupňa, že právo uplatnené navrhovateľom je majetkovej povahy, a premlčuje sa v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa .

S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd podľa zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ), a jeho povinnosťou bude ustáliť, za aké obdobie požaduje navrhovateľ od odporcov finančnú náhradu za neužívanie veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania, vykonať dokazovanie za účelom ustálenia výšky finančnej náhrady, vykonané dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. , a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s požiadavkami, vyplývajúcimi z ust. .

V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.