Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-120-2010.pdf
PDF · 86.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-4C/120/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudcom Mgr. Vladimírom Zimányim v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO 00 151 700, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade P. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XXX/XX, O., t. č. neznámeho pobytu, zast. pre toto konanie ustanovenou opatrovníčkou Mgr. Zuzanou Belanovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trnava, a v 2. rade F. L., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. Z. XXX/XX, O., o zaplatenie 106,29 eura s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 106,29 eura so 7,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 106,29 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 16,50 eura (pozostávajúcu zo súdneho poplatku), do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 03.05.2006 (došlou súdu toho dňa) domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ďalej aj "žalovaní") povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 202,- Sk (= 106,29 eura) so 7,0%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 106,29 eura od 03.05.2006 až do zaplatenia, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.07.2004 (v tom čase maloletý) sa Juraj Durák (žalovaný v 1. rade) spolu s maloletým F. A. vlámali do odstaveného motorového vozidla zn. Škoda Fábia Combi, ev. č. O.-XXX T., odkiaľ odcudzili autorádio zn. Sony; uvedené vyplýva z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 13.07.2004, sp. zn. 3Pv 935/04-22. Za spôsobenú škodu žalobca poškodenej spoločnosti Zentiva, a.s., Hlohovec (ďalej aj "poškodený") z jej zmluvného poistenia poskytol poistné plnenie vo výške 6 403,- Sk (= 212,54 eura). Na uvedenom základe voči žalovaným uplatnil postih vo výške 3 203,- Sk (= 106,32 eura) podľa ust. § 813 ods. 1 a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), nakoľko vyplatením poistného prešla na žalobcu (ako poisťovňu) právo na náhradu škody poistenému voči inému. So žalovanými sa chcel mimosúdne pokonať listami zo dňa 12.07.2005, 06.08. 2005 a 24.08.2005; žalovaní doposiaľ škodu neuhradili.
Okrem zaplatenia žalovanej sumy sa žalobca domáhal aj priznania úrokov z omeškania zo žalova-
nej sumy, podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v spojitosti s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/ 1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ (ďalej aj "NV SR").
K podanej žalobe pripojil listinné dôkazy.
Na výzvu súdu žalobca zaplatil súdny poplatok za podaný návrh v sume 16,50 eura.
Podľa ust. § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, predložených listinných dôkazov, a zistil tento skutkový a právny stav:
Z Hlásenia škodovej udalosti na vozidle zo dňa 06.07.2004 súd zistil, že poškodený nahlásil žalobcovi rozbité bočné okno a odcudzené rádio na zhora uvedenom motorovom vozidle.
Zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 04/414/17999 zo dňa 07.07.2004 súd zistil, že na zhora uvedenom vozidle bolo rozbité sklo dverí, odcudzené autorádio a anténny adaptér.
Z vyjadrenia likvidátora k spôsobu likvidácie súd zistil, že oprava vozidla poškodeného bola vyúčtovaná v sume 6 739,62 Sk, a po zaokrúhlení a po odpočítaní 5%-nej spoluúčasti vznikla žalobcovi povinnosť vyplatiť poškodenému ako poistencovi žalobcu sumu 6 403,- Sk (= 212,54 eura), ktorú sumu žalobca poškodenému aj vyplatil dňa 03.05.2005, ak je to preukázané z poukazu plnenia.
Z uznesenia Okresnej prokuratúry Trnava 3Pv 935/04-22 zo dňa 13.07.2004 súd zistil, že trestné stíhanie proti P. L.A. T. F. A. bolo ako neprípustné zastavené, nakoľko obaja maloletí v čase spáchania činu (krádeže) nedovŕšili pätnásty rok svojho veku. Z tohto uznesenia súd ďalej zistil, že obaja maloletí, teda aj v tomto konaní žalovaný v 1. rade, sa k spáchaniu činu priznali.
Z listov žalobcu z dní 12.07.2005, 06.08.2005 a 24.08.2005 súd zistil, že žalobca vyzýval žalovaného v 2. rade ako zákonného zástupcu žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy 3 202,- Sk (= 106,29 eura) zo zhora uvedeného dôvodu.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 35C/4/2005 súd zistil, že rozsudkom č. k. 35C/4/2005-19- zo dňa 05.04.2006 bolo manželstvo žalovaného rozvedené a v tom čase maloletý P. L. (t. j. v súdenej veci žalovaný v 1. rade) bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti jeho otca (t. j. v súdenej veci žalovaného v 2. rade); z uvedeného spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade sa aj o syna -žalovaného v 1. rade- staral asi od r. 2000.
Podľa ust. § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
Poškodená spoločnosť Zentiva, a.s. mala proti (v čase spáchania činu maloletému) P. L.Á.A. (T. F. A.) právo na náhradu škody z dôvodu zhora uvedeného. V zmysle ust. § 813 ods. 1 veta prvá OZ toto právo prešlo na žalobcu ako poistiteľa poškodeného.
Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 422 ods. 1 veta prvá OZ, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a
nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Poškodený (ako poistený) mal proti žalovanému v 1. rade a proti F. A. (v tomto konaní nesúdenému) právo na náhradu škody, ktorú mu zhora uvedeným konaním spôsobili, v sume 6 403,- Sk; z tejto sumy 1/2-ica predstavuje sumu 3 201,50 Sk (= 106,27 eura). Právo na náhradu tejto škody prešlo na žalobcu v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ. Žalovaný v 2. rade, ktorý v čase spôsobenia škody poškodenému bol zákonným zástupcom (vtedy maloletého) žalovaného v 1. rade, v zmysle ust. § 422 ods. 1 časť vety prvej za bodkočiarkou OZ zodpovedá za spôsobenú škodu spoločne a nerozdielne spolu so žalovaným v 1. rade; na uvedenom nič nemení skutočnosť, že žalovaný v 1. rade medzičasom nadobudol plnoletosť.
Právo na náhradu škody prešlo na žalobcu vyplatením poistného plnenia poškodenému. Žalobca na náhradu škody vyzýval žalovaného v 2. rade ako zákonného zástupcu žalovaného v 1. rade listami z 12.07.2005, 06.08.2005 a 24.08.2005, na ktoré žalovaný v 2. rade nereagoval. V liste zo dňa 12.07.2005 žalobca vyzýval žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 3 202,- Sk do 15 dní. Žalobca sa však domáhal zaplatenia úrokov z omeškania až od 03.05.2006, t. j. až odo dňa podania žaloby na súd, teda za obdobie kratšie, ako žiadať mohol. V súdenej veci je súd v zmysle ust. § 153 ods. 2 OSP návrhom viazaný (teda nemôže priznať viac, ako žalobca žiada).
Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom, na ktorý odkazuje ust. § 517 ods. 2 OZ, je NV SR.
Podľa ust. § 3 NV SR v znení účinnom do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska (ďalej len "NBS") platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ku dňu 03.05.2006 bola diskontná sadzba NBS stanovená na 3,5%, z toho potom úrok z omeškania predstavuje 7,0% ročne.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne nielen v časti o zaplatenie sumy 3 202,- Sk (= 106,29 eura), ale aj v časti o zaplatenie úrokov z omeškania; preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd o náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku, keď žalobca si uplatnil titulom náhrady trov konania iba právo na nahradenie zaplateného súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave, prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepa-
trí do právomoci súdov; ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania; účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený; v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie; nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný; účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom; rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát; súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy),
2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP, t.j. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. (z. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok)