Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-314-2011.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/314/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľky: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, R., zastúpená: JUDr. Jozef Holič, advokát, Lužická 7, Bratislava, proti odporcovi: C. L.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, L., o určenie príspevku na domácnosť, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť platiť
250,- € mesačne na domácnosť a zaplatiť zameškané príspevky v sume 8.250,- € a nahradiť trovy konania.
Návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 9C/45/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.07.2009. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 9C/45/2008 z 27.05.2009 bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletej J. sumou 116,- € a maloletej R. sumou 83,- € mesačne. Rozsudkom uloženú povinnosť si neplní. Odporca býva v domácnosti s navrhovateľkou tretinu každého mesiaca ale žiadnym spôsobom sa nepodieľa na nákladoch spojených s bývaním v rodinnom dome, ktorý je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, výsluchom účastníkov, potvrdeniami o platbách, ostatným obsahom spisu a zistil nasledujúci skutkový stav.
Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebolo vykonané, odporca opustil spoločnú domácnosť. Navrhovateľka nemala kam odísť spoločne aj s deťmi, je takto nútená znášať všetky náklady spojené s užívaním nehnuteľnosti. Vzniknutú situáciu je potrebné riešiť v režime § 139 Občianskeho zákonníka, ktorý pojednáva o hospodárení so spoločnou vecou. Je na úvahe, či miera povinnosti príspevku odporcu je
v polovici vynaložených nákladov. Navrhovateľka sa návrhom domáha spätného zaplatenia časti úhrad spojených s užívaním rodinného domu v BSM účastníkov konania a to za obdobie dva roky spätne odo dňa podania návrhu, t. j. za obdobie 13.12.2009 do 13.12.2011 s tým, že návrh počas konania rozšírila o ďalšie obdobie, ktorá zmena návrhu bol pripustená uznesením č. k. 10C 314/2011 - 45. V súčasnosti sa vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov konania na tunajšom súde pod sp. zn. 36C 35/2011.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva v máji 2009 odporca navštevoval rodinný dom, v ktorom býva občas, kedy prespal. Takéto návštevy si spájala s jeho stretnutiami s kamarátmi v Senci, avšak to mohlo byť aj z iných dôvodov. Približne v septembri 2011 začal odporca obmedzovať svoje návštevy v domácnosti a zvykne navštíviť už iba mladšiu dcéru, s ktorou komunikuje aj v dome, ale odídu spoločne von. Za obdobie od rozvodu manželstva do septembra 2011 navštívil domácnosť päť až šesťkrát. Úhrady za služby spojené s užívaním rodinného domu, z ktorých časť žiada od odporcu v tomto konaní, platila z vlastných finančných prostriedkov a prostriedkov svojich blízkych.
Odporca na pojednávaní s návrhom nesúhlasil, v čase rozvodu manželstva v máji 2009 v domácnosti už nebýval. Ak tam chodieval, tak poliať kvety. Chodil tam približne raz do mesiaca, pracovňu má uzamknutú, má do nej prístup iba on.
V písomnom vyjadrení odporca navyše uviedol, že od roku 2009 býva v Bratislave v byte jeho priateľky. S navrhovateľkou a deťmi už netvorí spoločnú domácnosť a teda neexistuje žiadne právny nárok, na základe ktorého by mal byť zaviazaný na domácnosť prispievať. Naopak navrhovateľka bez akéhokoľvek príspevku užíva spoločný majetok nadobudnutý počas manželstva.
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 9C/45/2008 z 27.05.2009 bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2009.
Navrhovateľka dňa 14.05.2010 zaplatila poplatok za odpad v sume 51,46 €, daň z nehnuteľnosti v sume 38,18 €, dňa 27.06.2012 zaplatila poplatok za odpad v sume 111,85 € a daň z nehnuteľnosti v sume 38,18 €.
V zmysle § 144 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Z názvu bezpodielové spoluvlastníctvo vyplýva, že každý z manželov je úplným vlastníkom veci, ktorá tvorí predmet ich majetkového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým (úplným) vlastníctvom druhého manžela.
Právo spoločného užívania veci a tomu zodpovedajúca povinnosť spoločného uhrádzania nákladov vyjadruje rovnaké postavenie oboch manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie povinnosť veci užívať. Právu spoločne vec užívať zodpovedá povinnosť manželov uhrádzať náklady vynaložené na vec alebo spojené s jej užívaním a udržiavaním.
Úhrada týchto nákladov sa spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom (napr. zo spoločných peňazí). Ak ich však uhradil iba jeden z manželov z vlastných prostriedkov (z oddeleného majetku), môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov.
Spoločné práva a povinnosti manželov k veciam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve, a teda aj ich spoločné právo tieto veci užívať a spoločná povinnosť uhrádzať náklady na ne, trvajú aj v prípade, keď manželia zrušili spoločnú domácnosť. Zrušenie spoločnej domácnosti totiž samo osebe nemá za následok zánik tohto majetkového spoločenstva. Preto kým manželstvo trvá, trvá aj hospodárenie manželov s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, a týka sa tak nadobúdania jednotlivých vecí, ako aj užívania a disponovania nimi a napokon aj ich zániku či zničenia a pod.
Ak sa manželia nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o úhrade nákladov, ktoré treba na ňu vynaložiť, ktorýkoľvek z nich sa môže obrátiť na súd, aby o tejto spornej skutočnosti rozhodol podľa § 146. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva.
Prax, pripúšťajúc, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý z manželov vlastníkom celej veci, ktorý je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého, zdôrazňuje, že manžel, ktorý za týchto okolností vec sám užíva, sám tiež znáša náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním a zodpovedá za to, že sa v dôsledku jej užívania zmenil stav veci, najmä však za to, že došlo k jej znehodnoteniu, poškodeniu alebo zničeniu.
Z návrhu na začatie konania vyplýva, že si navrhovateľka návrhom uplatňovala dva nároky a to z titulu zaplatených nákladov spojených s užívaním nehnuteľného majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov od 13.12.2009 do augusta 2012 a nároku na určenie mesačného príspevku od rozhodnutia vo veci samej do budúcnosti.
Právny režim vzťahu účastníkov k majetku patriacemu do ich bezpodielového spoluvlastníctva, ktorý doposiaľ nebol vyporiadaný je možné spravovať výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Občiansky zákonník jasne upravuje akou skutočnosťou sa mení bezpodielové spoluvlastníctvo na podielové, pričom vo vzťahu medzi účastníkmi k uplynutiu trojročnej lehoty od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (aj pre podanie návrhu na vyporiadanie BSM) nedošlo.
V prejednávanej veci navrhovateľka predložila iba dve listiny (č. l. 6, 41, 43) preukazujúce, že vlastné prostriedky vynaložila na spoločný majetok. Všetky ostatné predložené dôkazy nepreukazovali, že platby vôbec boli zaplatené. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti účastníka súd uvádza, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenia skutočností a navrhovanie dôkazov tieto skutočnosti preukazujúce je výlučne vecou účastníkov konania. Právna úprava civilného procesu vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov je v rukách výlučne na účastníkoch konania a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdení. Účastník, ktorý nepreukáže ním tvrdené skutočnosti nesie nepriaznivé následky v podobe rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky nesie aj ten účastník, ktorý síce dôkazy navrhol, avšak ich vyhodnotením nebola preukázaná pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.
Z predložených dôkazov vyplýva, že navrhovateľka preukázala zaplatenie sumy 455,73 €, ktorú možno vyhodnotiť ako prostriedky vynaložené na spoločnú vec.
Návrh však bolo potrebné v celom zamietnuť z dôvodu, že bezpodielová spoluvlastníčka sa podľa názoru súdu nemôže domáhať určenia povinnosti prispievať na domácnosť ani náhrady toho, čo vynaložila na spoločný majetok z dôvodu, že sa takto môže domáhať zaplatenia skutočne vynaložených výlučných finančných prostriedkov až v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov (dohoda o vyporiadanie BSM medzi účastníkmi nebola možná), keď veta druhá ustanovenia § 150 OZ výslovne upravuje, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Podľa názoru súdu ak sa vedie konanie o vyporiadanie BSM účastníkov je potrebné, aby si navrhovateľka uplatnila nárok v tomto konaní, nakoľko v súlade so zásadou hospodárnosti by sa mali všetky nároky bezpodielových spoluvlastníkov vyporiadavať súčasne.
Súd odporcovi podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 2 OSP nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nevyčíslil náhradu trov konania v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a iné trovy mu zo spisu nevyplývali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.