Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-133-2012.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/133/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudcom Mgr. Richardom Golisom, v právnej veci navrhovateľa: M. N., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX, štátneho príslušníka Slovenskej republiky, proti odporkyni: Z. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom (i ako adresa na doručovanie): XXX XX Z. XXX, štátnej príslušníčke Slovenskej republiky, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov - navrhovateľa M. N., nar. XX.X.XXXX a odporkyne Z. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Obce Z. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 06.12.2012, navrhovateľ požiadal súd o rozvod svojho manželstva s odporkyňou, uzavretého dňa XX.X.XXXX v Z.. V odôvodnení návrhu uviedol, že odporkyňa sa v septembri r. 2012 tajne a bez udania dôvodu odsťahovala od rodiny. Vyslovil presvedčenie, že dôvodom je počas manželstva opakovaná nevera manželky.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.3.2013 k návrhu navrhovateľa reagovala len na požiadavku navrhovateľa, tiež uvedenú v jeho cit. návrhu, na zverenie dcéry účastníkov O. N., nar. XX.X.XXXX, vysokoškolskej študentky, do svojej starostlivosti, s uložením povinnosti odporkyni prispievať na výživu dcéry k rukám navrhovateľa. S poukazom na pomery účastníkov pre prípad rozvodu manželstva žiadala navrhovateľa zaviazať povinnosťou prispievať na výživu odporkyne sumou 500,- eur mesačne.
Na pojednávaní vo veci samej dňa 26.4.2013 obaja účastníci požiadali súd o rozvod spoločného manželstva.
Súd na pojednávaní účastníkom poskytol procesné poučenie v rozsahu podľa ust. § 5 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“) vo vzťahu k ich ďalším požiadavkám, presahujúcim predmet návrhu navrhovateľa o rozvod manželstva.
Dcéra účastníkov Mária už v čase podania návrhu navrhovateľa v tejto veci bola plnoletá, nie sú preto splnené podmienky podľa § 113 ods.1 OSP, aby popri rozvode manželstva účastníkov súd konal i o úprave ich pomerov ako rodičov na čas po rozvode k ich deťom, keďže tieto sú už plnoleté a rodičia preto už nie sú ich zákonnými zástupcami. Aby sa preto súd mohol prípadne - v samostatnom konaní, mimo konania o rozvod manželstva rodičov - zaoberať otázkou výživného na plnoletú dcéru účastníkov (vyživovacia povinnosť rodičov k deťom podľa Zákona o rodine nezaniká plnoletosťou dieťaťa, ale trvá až do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť), musela by takýto návrh na súde podať ona sama, prípadne prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Po tom, ako odporkyňa i na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu proti navrhovateľovi o výživné, v zmysle cit. písomného vyjadrenia zo dňa 26.3.2013, súd uznesením vyhláseným v prítomnosti oboch účastníkov na pojednávaní dňa 26.4.2013 tento jej návrh vylúčil na samostatné konanie, za podmienok ust. § 112 ods.2 OSP.
Vo veci predmetu konania v tejto prejednávanej veci - o rozvod manželstva, súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a nimi predloženými listinnými dôkazmi, zistiac nasledovný skutkový stav veci (§ 153 ods.1, § 154 ods.1 OSP), na základe ktorého vo veci rozhodol týmto rozsudkom. Súd nevykonal odporkyňou navrhovaný dôkaz výsluchom svedka M. B., brata odporkyne, k jej tvrdeniam o nadmernom požívaní alkoholu navrhovateľom a zamykaní peňazí do trezoru, ako nie nevyhnutný pre posúdenie podmienok rozvratu manželstva účastníkov - vzhľadom na zrelý vek účastníkov a ich fakticky prejavený i na pojednávaní deklarovaný odmietavý postoj k obnoveniu manželského spolužitia a to bez ohľadu na ich odlišnú interpretáciu príčin tohto stavu.
Navrhovateľ zotrval na dôvodoch svojho návrhu, uvedených v jeho cit. písomnom vyhotovení. Manželka opustila spoločnú domácnosť v čase, keď bol v práci, bez toho, aby mu o tom dala vedieť, ani neskôr, keď prišla navštíviť ich mladšiu dcéru, mu svoje konanie nevysvetlila. Nazdáva sa, že ide o neveru manželky, ktorá ho odmietala a intímne spolu nežijú štyri až päť rokov. Poprel tvrdenia odporkyne, že by jej počas manželstva nedával peniaze, alebo ich pred ňou zamykal.
Odporkyňa si sťažovala na spolužitie s manželovou matkou v čase, keď navrhovateľ odchádzal pracovať na tzv. týždňovky. Po príchode z práce sa mu svokra vždy na ňu sťažovala, manžel pred ňou zamykal peniaze. Odmietala ho preto, lebo sa domov vracal opitý a páchol. Má z manžela a prostredia, v ktorom žila strach, predložila súdu i lekárske správy o svojich psychiatrických vyšetreniach v období r. 2008, v ktorých sa konštatuje zvýšená senzitivita odporkyne na dlhodobo frustrujúcu situáciu v rodinnom prostredí. Potvrdila, že i v súčasnosti sa lieči v psychiatrickej ambulancii O.. B. v Č.. Od manžela sa rozhodla z tohto prostredia odísť po tom, ako sa jej naskytla možnosť zamestnania a podnájmu. V súčasnosti má príjem z čiastočného invalidného dôchodku. Poprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa o svojej nevere, má rada ľudí a manžel jej vyčítal, keď sa s niekým pekne porozprávala, usmiala sa, alebo nosila krátke sukne.
Súd na zistený skutkový stav veci v konaní o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva účastníkov, z ktorého pochádzajú dve, v čase podania návrhu na súd už plnoleté deti, pri rozhodovaní vo veci samej aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 22, § 23 v spojení s čl. I Základných zásad, § 1 ods.2, § 18 a § 19 ods.1 Zákona o rodine.
Návrhu navrhovateľa vyhovel a manželstvo účastníkov za súhlasného stanoviska odporkyne rozviedol, konštatujúc zhodne s obomi účastníkmi splnenie zákonných podmienok podľa cit. ustanovení Zákona o rodine, po zistení, že ich manželstvo dlhodobo neplní zákonom sledovaný účel a najmä po odchode odporkyne zo spoločnej domácnosti zostáva už len formálnym zväzkom. Z ich vyjadrení možno usúdiť, že častá odlúčenosť navrhovateľa od rodiny z pracovných dôvodov, mala dlhodobo nepriaznivý vplyv na manželský vzťah účastníkov, postupne prehlbujúc ich citové odcudzenie a vzájomnú nedôveru. Najmä odporkyňa už dlhší čas, najneskôr od r. 2008 (ako vyplýva z predložených lekárskych správ) zjavne ťažko znášala takýto vzťah, vrátane ekonomickej závislosti od manžela v určitom období a prostredie v domácnosti účastníkov, vrátane matky navrhovateľa, vnímala ako nepriateľské. Vzhľadom na pretrvávajúcu nemennosť tohto stavu a už vyššie zmienené konanie a postoje oboch manželov nemožno očakávať prípadné obnovenie ich manželského spolužitia ani v budúcnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 veta prvá OSP v spojení s ust. § 151 ods.1 OSP, keď účastníci navzájom nároky na náhradu trov konania voči sebe neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).
Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 207 ods.1 OSP).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods.1,2 Zákona o rodine).