Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/222/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa spol. BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpeného splnomocneným zástupcom spol. Q. - Š., s.r.o., so sídlom Š. XX, B., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, o zaplatenie 475,20 eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 138,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,79 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 73,97 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,52 eur od 28.12.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 21.08.2012 (doručeným súdu dňa 04.09.2012) domáhala súdneho výroku, ktorým by odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 475,20 eur s prísl. a náhrady trov konania.

V písomnom návrhu uviedol, že spol. Slovak Telekom, a.s., ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca“) a navrhovateľ, ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok spol. Slovak Telekom, a.s. uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod ref. č. 1.90662351.

Odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) Zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa (ako podnikom v zmysle ) odporcovi (ako účastníkovi v zmysle ). Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami.

Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu navrhovateľa, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym

predchodcom navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za to, nedodržal konkrétne určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/koncového zariadenia odporcovi).

Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry č. 7000284724, splatnú dňa 27.01.2010, znejúcu na sumu 1,66 eur, č. 7010503251, splatnú dňa 27.11.2010, znejúcu na sumu 331,94 eur, č. 7909423118, splatnú dňa 27.10.2009, znejúcu na sumu 36,79 eur, č. 7910468676, splatnú dňa 27.11.2009, znejúcu na sumu 75,63 eur a č. 7911517377, splatnú dňa 27.12.2009, znejúcu na sumu 29,18 eur.

Navrhovateľ uviedol, že pokiaľ je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre, odporca vykonal čiastočnú úhradu u právneho predchodcu navrhovateľa.

Navrhovateľ požadoval i úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených faktúr, a to vo výške 9,00 % ročne zo sumy podľa faktúr.

Súčasne navrhovateľ k návrhu na začatie konania predložil Dodatok k zmluve o pripojení uzatvorený medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom dňa 26.11.2007, faktúry č. 7000284724, 7010503251, 7909423118, 7910468676 a 7911517377, ako aj Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné od 01.02.2009 (súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že tieto zmluvné podmienky sa na daný prípad nevzťahujú, keďže odporcovi na základe uzavretej zmluvy o pripojení neboli poskytované dátové služby, na daný prípad sa vzťahujú Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platné od 01.02.2009, ďalej len „Všeobecné podmienky“, o ktorých obsahu má súd vedomosť zo svojej činnosti podľa ustanovenia č. v znení neskorších predpisov - ďalej len „OSP“).

Odporca sa k návrhu na začatie konania písomne nevyjadril.

Podľa ustanovenia : Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia : Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.

Podľa ustanovenia : Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia : Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd v súlade s ust. 115a ods. 1 a 2 v spojitosti s a a prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil verejne rozsudok dňa 26.04.2013.

Účastníci sa na verejné vyhlásenie rozsudku dňa 10.04.2013 o 10.30 hod. v pojednávacej miestnosti číslo dverí 106 na I. poschodí tunajšieho súdu nedostavili, volaní neboli.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to Dodatkom k zmluve o pripojení uzatvoreným medzi spol. T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom dňa 25.09.2009, faktúrami č. 7000321317, 7909509095, 7910552633 a 7911606886 a zistil nasledovný skutkový stav:

Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že na základe rozhodnutia jediného akcionára obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. (do 01.05.2005 pod obchodným menom EuroTel Bratislava, a.s.), so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 vo forme notárskej zápisnice č. N 186/2010, Nz 21815/2010, NCRls 22140/2010 zo dňa 17.06.2010 došlo k uzavretiu zmluvy o zlúčení vo forme notárskej zápisnice č. N 187/2010, Nz 21818/2010, NCRls 22142/2010 medzi zanikajúcou spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 (právnym predchodcom navrhovateľa) a nástupníckou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ktorá sa na základe tejto zmluvy o zlúčení stáva univerzálnym právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. obchodná spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019, zapísaná v odd. Sa, vl. č. 1238/B bola z obchodného registra vymazaná v celom rozsahu ku dňu 01.07.2010.

Podľa ustanovenia veta prvá 13/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObchZ“): Zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

Zlúčením obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019 so spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. tak v zmysle ustanovenia § 69 ods. 3 veta prvá ObchZ došlo k univerzálnej sukcesii spoločnosti Slovak Telekom, a.s. do práv a povinností obchodnej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s..

Spol. T-Mobile Slovensko, a.s. s odporcom uzavrela v bližšie nešpecifikovaný deň zmluvu o pripojení. Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytoval elektronické komunikačné služby. Dňa 26.11.2007 bol k predmetnej zmluve uzatvorený dodatok (predložený spolu s návrhom na začatie konania), v zmysle čl. 1 písm. a) ktorého došlo k zmene pôvodného programu služieb „55Viac“ na program služieb „RELAX 100“. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením dodatku došlo k predĺženiu poskytovania služieb zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporcovi, ktoré služby boli odporcovi pôvodne poskytované na základe uzatvorenej zmluvy. Na základe predmetnej zmluvy a dodatku k nej teda právny predchodca navrhovateľa odporcovi odovzdal do užívania SIM kartu č. 8942102180005978376, pridelil k nej telefónne číslo 0902419818 a zaviazal sa poskytovať v zmluve špecifikované služby ako pôvodne program služieb „55Viac“ a po uzavretí dodatku k zmluve program služieb „RELAX 100“ a aktivovať odporcovi služby špecifikované v zmluve a dodatku k nej. Odporca na zmluve a dodatku vyhlásil, že sa oboznámil so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a Cenníkom služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktoré sa ako neoddeliteľné súčasti zmluvy a dodatku zaviazal dodržiavať. Záväzne si objednal v zmluve špecifikované služby spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a zaviazal sa riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, predloženého dodatku k zmluve, Všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb.

V bode 2 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu 24 mesiacov nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany odporcu, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany odporcu, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie odporcu

od zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinností na strane spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.. Ďalej sa účastníci dodatkov dohodli, že za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky podľa dodatkov sa považuje najmä výpoveď zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypovedanie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie účastníka od zmluvy z iného dôvodu, než ej porušenie povinností na strane podniku. Odporca zároveň zobral na vedomie a súhlasil s tým, že v prípade porušenia dojednania v predchádzajúcej vete je podľa bodu 3 dodatku povinná uhradiť spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. zmluvnú pokutu vo výške á 248,95 eur.

V bode 4 dodatku sa účastníci dohodli, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo právneho predchodcu navrhovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný nahradiť právnej predchodkyni navrhovateľa náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Podľa bodu 15.1. všeobecných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení, Zmluva je uzavretá jej podpisom obidvoma zmluvnými stranami a uzatvára sa na dobu neurčitú, ak sa zmluvné strany nedohodli, že sa v celku, alebo v časti predmetu plnenia uzatvára na dobu určitú.

Platobné podmienky - čas a spôsob úhrady ceny za poskytované služby boli upravené v čl. 7 Všeobecných podmienok platných od 01.02.2009.

Podľa bodu 7.2 tohto článku zúčtovacím obdobím odporcu je jeden kalendárny mesiac, ak nie je dohodnuté inak.

Podľa bodu 7.3 čl. 7 spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. vyúčtuje cenu služieb faktúrou a podľa bodu 7.4 čl. 7 je odporca povinný uhrádzať svoje záväzky riadne a včas, pričom za včasnú úhradu sa považuje úhrada pripísaná na účet spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. najneskôr v deň splatnosti faktúry.

Podľa bodu 7.7 čl. 7 je spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradil cenu služby vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určí dodatočnú lehotu na zaplatenie. Poplatok za oneskorenú platbu podľa platného cenníka znáša účastník.

Podľa čl. 12 bodu 12.1 Všeobecných podmienok, ak v lehote splatnosti nedôjde zo strany odporcu k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa má spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. voči odporcovi nárok na úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa čl. 12 bodu 12.2 úrok z omeškania zo sumy nezaplateného peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený vo faktúre, ktorou spoločnosť T- Mobile Slovensko, a. s. vyúčtoval odporcovi peňažný záväzok.

Podľa čl. 14 bodu 14.2 písm. b) spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. je oprávnená dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie služieb účastníkovi bez predošlého upozornenia z dôvodu nezaplatenia splatnej ceny služby do 1 dňa od jej splatnosti, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy.

Podľa čl. 15 bodu 15.3 písm. b) spoločnosť T-Mobile Slovensko, a. s. môže od zmluvy odstúpiť, ak odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby 45 dní po splatnosti tejto ceny.

Súd mal z vykonaného dokazovania zároveň preukázané vystavenie faktúr č. 7000284724, splatnej dňa 27.01.2010, znejúcej na sumu 1,66 eur, č. 7010503251, splatnej dňa 27.11.2010, znejúcej na sumu 331,94 eur, č. 7909423118, splatnej dňa 27.10.2009, znejúcej na sumu 36,79 eur, č. 7910468676,

splatnej dňa 27.11.2009, znejúcej na sumu 75,63 eur a č. 7911517377, splatnej dňa 27.12.2009, znejúcej na sumu 29,18 eur.

Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom dňa 16.12.2011 došlo aj k postúpeniu pohľadávok postupcu (predtým spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s.) voči odporcovi, vyplývajúcich z vyššie uvedených faktúr, na navrhovateľa ().

Podľa ustanovenia : Podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia : Účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia : Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ustanovenia prvá veta v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ustanovenia : Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení platnom v čase, v ktorom došlo k omeškaniu odporcu s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internetovej stránke NBS SR).

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov: Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia : Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2008: V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia v platnom znení: Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia v platnom znení: S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia v platnom znení: Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa ustanovenia v platnom znení: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia v platnom znení: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993: Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, bodu 1 písm. e): Podmienkou uvedenou v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Súd v konaní postupoval v zmysle ustanovenia , podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Zároveň podľa ustanovenia si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V konaní súd vykonal a zhodnotil dokazovanie podľa vyššie uvedených procesných zásad a dospel k takému záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj keď len v časti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami ako aj a dodatkom, ktorý bol uzavretý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom.

Súd na základe vykonaných dôkazov vychádzal z toho, že medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. a odporcom vznikol záväzkovo-právny uzatvorením Dodatku k zmluve o pripojení dňa 26.11.2007 v súlade s § 43 ods. 1 zákona. Z hľadiska skutkového vymedzenia žalovaných nárokov navrhovateľ tieto v rozsahu sumy 138,28 eur uplatňoval ako nárok na zaplatenie elektronických komunikačných služieb poskytovaných odporcovi, v rozsahu sumy 331,94 eur ako nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a v rozsahu 4,98 eur ako poplatky za oneskorené platby (samostatne suma 1,66 eur vo faktúre č. 7000284724 a v každej z faktúr 7910468676 a 7911517377 2 x suma 1,66 eur).

Na základe predmetného dodatku a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tu vznikla povinnosť odporcovi, aby zaplatil cenu za poskytnutú verejnú službu tak, ako bola táto cena vyčíslená navrhovateľom, t.j. 138,28 eur. Pretože odporca riadne nezaplatil, a to ani napriek výzve navrhovateľa bolo rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť dlžnú sumu, ako cenu služieb vo výške 138,28 eur a podľa citovaného ustanovenia , je povinný odporca zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške určenej podľa nariadenia vlády č. 9 % ročne, a to odo dní nasledujúcich po dňoch splatnosti faktúr č. 7909423118, 7910468676 a 7911517377 vždy do zaplatenia.

Z hľadiska uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur tento si navrhovateľ nepochybne uplatňoval na základe ust. bodu 4 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 26.11.2007 z dôvodu, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb počas doby viazanosti, z ktorého dôvodu došlo zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. k následnému vypojeniu SIM karty odporcu (toto skutkové tvrdenie navrhovateľa súd považoval za nesporné medzi účastníkmi). Zároveň vzniklo spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. právo odstúpiť od zmluvy, vzhľadom k tomu, že odporca nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po dni splatnosti ceny služieb, čím porušil svoje zmluvné povinnosti, na ktorú podmienku sa táto zmluvná sankcia viazala.

Na tomto mieste súd musí poukázať na to, že na záväzkovo-právny vzťah medzi spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s. a odporcom založené zmluvou o pripojení a dodatku k nej sa bez akýchkoľvek pochybností vzťahuje úprava spotrebiteľských zmlúv zakotvená v právnom poriadku SR platnom v čase uzavretia zmluvy v ust. v spojení s ust. a nasl. . Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do (ust. a nasl.) zaradená novelou , ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť

zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, - „pokiaľ je však zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu. Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ako vyplýva z ustanovenia , účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovenia , a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

V danom prípade právny predchodca navrhovateľa tak zmluvnou pokutou vo výške 331,94 eur s poukazom na jej zakotvenie v bode 4 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 26.11.2007 vo väzbe na ust. bodu 1 písm. c) a bodu 2 a 3 dodatku k zmluve o pripojení, ktorého kauzálnym (ekonomickým) zmyslom bolo pre odporcu na jednej strane získať cenové zvýhodnenie pri kúpe mobilného telefónu a na druhej strane pre právneho predchodcu navrhovateľa získať na určitú dobu 24 mesiacov odberateľa svojich služieb, s určitosťou zabezpečoval poskytnutie určitého benefitu odporcovi spočívajúceho práve v zľave z ceny mobilného telefónu (teda akejsi svojej straty zodpovedajúcej výške rozdielu svojich nákladov na zaobstaranie mobilného telefónu a zľavnenej kúpnej ceny, príp. straty zodpovedajúcej súčtu svojich obstarávacích nákladov mobilného telefónu a zisku z predaja mobilného telefónu za štandardnú cenníkovú cenu, t.j. jednak skutočnej škode, ako aj ušlého zisku).

Z pohľadu vykonaného dokazovania a z neho zisteného skutkového stavu sa javí, že odporca porušil svoje zmluvné povinnosti cca dva roky po uzavretí dodatku k zmluve o pripojení (teda ku koncu trvania doby viazanosti).

Súd na tomto mieste však považuje za potrebné uviesť, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v platnom znení ust. . Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy predmetnej zmluvnej podmienky. Aj keď toto výkladové pravidlo v čase uzavierania dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 26.11.2007 ešte zakotvené v právnom poriadku SR nebolo, bez akýchkoľvek pochybností s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiť aj v prejednávanej veci.

Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti tejto zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia jeho SIM karty z prevádzky počas celej doby viazanosti, t.j. 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a včas napr. až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (čo je daný prípad), pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. V tomto smere právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ vôbec nerozlišuje medzi prípadom, kedy dôjde k porušeniu povinnosti spotrebiteľa podľa bodu 1 písm. b) dodatku k zmluve o pripojení, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a medzi prípadom, kedy dôjde k uvedenému porušeniu povinnosti hneď na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je však spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo z pohľadu súdu je potrebné považovať za neprijateľné. K uvedenému záveru možno dospieť rovnako aj pri zohľadnení v obdobných prípadoch ( ) navrhovateľom tvrdenej satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty, teda náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. tým, že odporca riadnou a včasnou úhradou ceny poskytnutých služieb počas doby viazanosti minimálne vo výške ceny zvoleného programu „RELAX 100“ mal kompenzovať cenu spoločnosťou T- Mobile Slovensko, a.s. poskytnutého benefitu v podobe zľavy na kúpnej cene mobilného telefónu (tomuto nasvedčuje aj znenie ustanovenia bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení, ktoré odporcovi počas doby viazanosti zamedzovalo pod hrozbou zmluvnej pokuty prechod na program s nižšou cenou, čím by odporca získaný benefit kompenzoval spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. v menšom rozsahu; rovnako je to aj zrejmé z formulácie, že účastník berie na vedomie, že jemu poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu je odlišná v závislosti od zvoleného programu služieb, z čoho vyplýva, že čím vyššia bola mesačná cena služieb podľa zvoleného programu služieb, tým vyššia bola zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu). Z pohľadu satisfakčnej funkcie zmluvnej pokuty sa ustanovenie bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to s poukazom na to, že výška zmluvnej pokuty bola nepochybne v pomere k cenníkovej cene predmetného mobilného telefónu niekoľkonásobkom cenníkovej ceny predmetného mobilného telefónu. V štandardnej cene mobilného telefónu mal právny predchodca navrhovateľa okrem toho nepochybne obsiahnutú už svoju obchodnú maržu, z ktorej časť tvorí jeho zisk. Preto neobstojí v žiadnom prípade ani prípadná argumentácia ohľadom preventívnej funkcie zmluvnej pokuty s poukazom na analógiu iuris podľa ust. nariadenia Vlády SR č. .

Súd súčasne poukazuje aj na to, že slovné spojenie uvádzané v Dodatku k zmluve o pripojení pod bodom 4 v časti - „v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti ...)“ vyvoláva neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvná pokuta za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí indikatívne, je neakceptovateľná a predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je potrebné zdôrazniť, že zmluvná pokuta - viažuca sa napr. na nezaplatenie splatnej ceny služby spotrebiteľom - v celkovej výške 331,94 eur, ktorá nezahrňuje intenzitu porušenia tejto povinnosti spotrebiteľom je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ďalej súd v tomto kontexte poukazuje na ostatnú časť textu bodu 4 dodatku, v zmysle ktorého právo na zmluvnú pokutu vznikne spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. následným vypojením SIM karty z prevádzky. Môže tak nastať situácia, že účastník (spotrebiteľ) neuhradí jednu faktúru dodávateľa znejúcu na zanedbateľnú sumu oproti výške zmluvnej pokuty, a to 1 deň po splatnosti tejto faktúry (pozri vyššie citované ust. čl. 14 bodu 14.2 písm. b) Všeobecných podmienok) a už dôjde k naplneniu dotknutej zmluvnej podmienky pre vznik práva právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty v takejto nepomerne vyššej sume, ako je samotná dlhovaná suma. Nemusí pri tom vôbec dôjsť k ukončeniu zmluvného vzťahu a teda k trvalému ukončeniu poskytovania služieb. Pri tom ak účastník následne uhradí dlhovanú sumu vyúčtovanú mu faktúrou a dôjde následne k jeho opätovnému zapojeniu a ďalej bude riadne a včas plniť si svoje zmluvné povinnosti po celý zvyšok doby viazanosti, aj napriek tomu ho to nezbaví povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Na neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky nemôže nič zmeniť ani prípadná

argumentácia navrhovateľa v obdobných prípadoch ( ), že v takomto prípade štandardne k uplatneniu práva na zmluvnú pokutu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s. (ktoré jej však už vzniklo) nedochádza-lo.

Taktiež súd poukazuje na to, že v prípade zmluvnej pokuty dohodnutej, ktorá nebola individuálne dohodnutá (teda ak na túto vzťahuje ustanovenie ) je pojmovo vylúčené, aby mohlo byť využité moderačné právo súdu podľa ustanovenia , t.j. aby súd znížil zmluvnú pokutu s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ako aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody. Ustanovenie v spojení s ustanovením totiž dohodu o neprimeranej zmluvnej pokute v spotrebiteľských zmluvách, ktorá nebola individuálne dojednaná, sankcionuje priamo absolútnou neplatnosťou. Nie je tak možné, aby súd následne v zmysle ustanovenia moderoval výšku neplatne dojednanej zmluvnej pokuty.

Zároveň súd poukazuje na znenie ustanovenie v spojení s ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993.

Ustanovenie je dôsledkom transpozície Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,a“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ ( ). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná ( ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval ( ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie ( ; ,,z neplatného právneho úkonu“).

Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať,

že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi ( ) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti ( ).

Ďalej má súd vedomosť, že v rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -89 zo dňa 02.03.2007 (tento bol následne na odvolanie spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 27.05.2008) bola v odôvodnení rozsudku konštatovaná neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky (v dotknutom prípade išlo o uzavretie obsahovo totožných dodatkov k zmluvám o pripojení ako bol dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 26.11.2007) a z tohto dôvodu došlo k právoplatnému zamietnutiu návrhu operátora a nepriznaniu plnenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z rovnakej zmluvnej podmienky. Aj z tohto dôvodu súd nemohol s poukazom na znenie ustanovenie priznať takémuto nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnenému navrhovateľom v prejednávanej veci právnu ochranu.

S poukazom na uvedené, súd návrh v časti o zaplatenie sumy 331,94 eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9,0 % z tejto sumy od 27.11.2010 do zaplatenia) zamietol.

Čo sa týka uplatneného nároku na zaplatenie poplatku za oneskorenie platby v sume 3 á 1,66 eur (vyúčtované samostatne suma 1,66 eur vo faktúre č. 7000284724 a v každej z faktúr 7910468676 a 7911517377 2 x suma 1,66 eur), súd tento uplatnený nárok bez ohľadu na jeho pojmové označenie považoval z hľadiska právnej kvalifikácie podľa jeho obsahového vymedzenia za nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako paušalizovanej náhrady škody za porušenie povinnosti odporkyne zaplatiť faktúrami účtovanú cenu služieb riadne a v lehote splatnosti. Súd je toho názoru, že takýto typ nároku nemôže byť z právneho hľadiska považovaný za odplatu (cenu, resp. poplatok) za istú službu právneho predchodcu navrhovateľa (ako dodávateľa) poskytnutú na základe požiadavky odporcu (ako spotrebiteľa), keďže jednoznačne zo znenia ust. čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok vyplýva, že ide o poplatok viažuci sa primárne na porušenie povinnosti odporcu zaplatiť cenu služieb riadne a včas v lehote splatnosti a až sekundárne na následné upozornenie odporcu zo strany právneho predchodcu navrhovateľa na porušenie jeho povinnosti (možná paušalizovaná náhrada výdavkov spojených s realizáciou takéhoto upozornenia v dôsledku omeškania odporcu s úhradou svojich peňažných záväzkov).

Súd je však toho názoru, že navrhovateľ nepreukázal písomnú dohodu zmluvných strán o zmluvnej pokute, ako to predpokladá ustanovenie . Táto zmluvná pokuta medzi účastníkmi konania nebola písomne dojednaná priamo v zmluve o pripojení. Záver o jej písomnom dojednaní možno hľadať v znení ust. čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok, podľa ktorých je spoločnosť T-Mobile oprávnená písomne, prostredníctvom SMS správ, e-mailom alebo prostredníctvom automatického telefonického volacieho systému, telefonického hovoru alebo hlasovej správy upozorniť účastníka na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, ak neuhradí cenu služieb alebo iných platieb vyúčtovanú faktúrou v lehote jej splatnosti a určiť dodatočnú lehotu na zaplatenie (ďalej len „oneskorená platba“). Poplatok za upomienku oneskorenej platby podľa platného Cenníka, ako aj všetky náklady spojené s mimosúdnym, súdnym alebo exekučným vymáhaním pohľadávky znáša Účastník. V zmysle ustanovenia musí byť zmluvná pokuta písomne dojednaná jednak čo do základu, t.j. musí byť dojednaná vo väzbe na konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti jednou zmluvnou stranou a súčasne aj čo do výšky, a to či už vo vyjadrení konkrétnou sumou, alebo iným spôsobom jej určenia, aby bolo možné bezpochyby dôjsť na základe tohto spôsobu k jej konkrétnemu vyčísleniu. Súd má však za to, že odkaz ustanovenia čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok ohľadom výšky zmluvnej pokuty na platný cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. takéto predpoklady nenapĺňa, keďže vydanie cenníka je nepochybne jednostranným právnym úkonom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. stanovovaný tak len na základe prejavu vôle jednej zmluvnej strany. Aj keď aktuálne platný (v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi zmluvy o pripojení) Cenník spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. sa stal neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení, pri akejkoľvek zmene Cenníka zo strany spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. mohlo nepochybne dôjsť aj k zmene výšky tejto zmluvnej pokuty, čo by však už nezodpovedalo

prejavu vôle odporkyne. V kontexte tohto tak potom súd s poukazom na ustanovenie v spojení s ustanovením považoval predmetné dojednanie o zmluvnej pokute v ustanovení čl. 7 bodu 7.7 Všeobecných podmienok za neplatné pre jeho neurčitosť a nedostatok písomnej formy.

Zároveň súd prihliadal aj na to, že je možné usudzovať aj na nedostatok vôle odporcu ako spotrebiteľa podriadiť sa uvedenej zmluvnej podmienke v samotnom procese uzatvárania takejto zmluvy. V praxi je totiž, ako už bolo vyššie uvedené, zmluva predkladaná právnym predchodcom navrhovateľa vo formulárovej podobe (bez možnosti podrobnejšieho oboznámenia sa so Všeobecnými podmienkami, ako aj Cenníkom právneho predchodcu navrhovateľa, čo nie je možné jednak z časového hľadiska, ako aj z dôvodu veľkosti písma vo Všeobecných podmienkach hraničiaceho s čitateľnosťou) s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpiť do zmluvného vzťahu a tým stráca reálny záujem na oboznámení sa so znením Všeobecných podmienok. Z tohto pohľadu je možné dohodu o tejto zmluvnej pokute považovať za neplatný právny úkon aj s poukazom na ustanovenie pre nedostatok vôle odporcu.

Ak by súd aj pripustil, že došlo k platnému uzavretiu (z hľadiska formálnych predpokladov a v spojení s ) dohody o zmluvnej pokute, s čím však nie je stotožnený, je v ďalšom toho názoru s poukazom na to, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom išlo nepochybne o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou ( ), že dohodu o tejto zmluvnej pokute je možné považovať s ohľadom na ustanovenie a ust. Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a podľa ustanovenia za neplatnú (nespôsobujúcu však neplatnosť iných zmluvných dojednaní ). Súd vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej kvalifikácie tohto dohodnutého práva primárne sa svojim vznikom viažuceho na omeškanie odporcu s úhradou jeho peňažných záväzkov dospel k záveru, že táto zmluvná podmienka z hľadiska svojej kauzy (t.j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným len duplicitným prostriedkom sankcionovania odporcu za porušenie jeho peňažných záväzkov (popri zákonnom práve veriteľa/právneho predchodcu navrhovateľa na úroky z omeškania; aj tento právny inštitút je tiež vo svojej podstate sankciou/paušalizovanou náhradou škody vzniknutej porušením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného záväzku škodcu, ktorý má povahu peňažného plnenia) a do istej miery aj neprimeraným prostriedkom obchádzania kogentného ustanovenia o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Pritom určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky právneho predchodcu navrhovateľa spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná prostredníctvom elektronických prostriedkov právneho predchodcu navrhovateľa bez reálneho podielu ľudského faktora (uvedené je aj priamo zakotvené v znení čl. 7 bodu 7.7. Všeobecných podmienok) a neprináša právnemu predchodcovi navrhovateľa takmer žiadnu škodu vo forme s týmto spojených vynaložených výdavkov. Rovnako je potrebné poukázať aj na to, že upomienka z hľadiska jej vzťahu k vzniku práva právneho predchodcu navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, ani z hľadiska vzniku nejakých jeho iných práv (napr. práva na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. 15 bodu 15.3 písm. b) Všeobecných podmienok), nemá žiadnu právnu relevanciu a ide len o nadbytočný úkon. Je možné tak vychádzať z toho, že ide o úkon, ktorým sa právny predchodca navrhovateľa snaží zdôvodňovať svoj neprimeraný nárok na zmluvnú pokutu viažucu sa na porušenie povinnosti odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, dôvodiac, že s týmto má spojené nejaké náklady. Pri uvedených úvahách súd napokon vychádzal aj zo znenia Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, pretože túto je podľa názoru súdu nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka neprimeraná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.

V neposlednom rade treba poukázať aj na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcovi vôbec jeho právny predchodca takúto upomienku, na ktorej odoslanie odporcovi sa vznik zmluvnej pokuty sekundárne formálne viaže, zaslal (neuniesol bremeno dôkazu podľa ustanovenia ) a rovnako to navrhovateľ v návrhu ani len netvrdil.

Z uvedených dôvodov súd návrh v časti o zaplatenie sumy 4,98 eur aj spolu s jej príslušenstvom (úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1,66 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 28.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia) zamietol.

Podľa ustanovenia : Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodol súd podľa ustanovenia .

Navrhovateľ bol v konaní čiastočne úspešný, pričom jeho úspech spočíva v uložení odporcovi povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 138,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,79 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 73,97 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,52 eur od 28.12.2009 do zaplatenia. Neúspešným bol navrhovateľ v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 336,92 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 eur od 28.11.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 28.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1,66 eur od 28.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1,66 eur od 28.12.2009 do zaplatenia, v ktorej časti bol návrh zamietnutý. (v tejto súvislosti súd okrajovo poukazuje, že keď navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania „do zaplatenia“, súd pre účely výpočtu úspechu navrhovateľa v konaní za tento dátum považoval deň vyhlásenia rozsudku, t.j. deň 26.04.2013).

V percentuálnom vyjadrení, ak súd zohľadní, že plný úspech, t.j. 100 %, by znamenal, ak by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu celkom 591,33 eur (istina 475,20 eur + ku dňu 26.04.2013 vyčíslené príslušenstvo 116,13 eur), tak navrhovateľ bol priznaním istiny 138,28 eur a úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 36,79 eur od 28.10.2009 do zaplatenia, zo sumy 73,97 eur od 28.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 27,52 eur od 28.12.2009 do zaplatenia, úspešný v 30,58 %, neúspešný bol v 69,42 %. Je zrejmé, že navrhovateľ bol v konaní menej úspešný, ako bol neúspešný, preto nemožno hovoriť o jeho úspechu vo veci, ale je potrebné za úspešného účastníka považovať odporcu, ktorého čistý úspech (úspech odporcu 69,42 % mínus neúspech odporcu 30,58 %) predstavuje 38,84 %, v ktorom pomere má odporca podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania.

S prihliadnutím na tú skutočnosť, že odporca v priebehu konania trovy konania nežiadal priznať, ani mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.