Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51Cpr-9-2012.pdf
PDF · 90.14 KB
Case nature
Area
Subarea
51Cpr/9/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej veci žalobcu: J.. V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. X, XXX XX A. proti odporcovi: Orange agency, s.r.o., IČO: 35 832 380, so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava o zaplatenie 1 854,72 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť všetky zákonné odvody, ktoré je ako zamestnávateľ povinný odviesť za žalobcu ako zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie a o uloženie povinnosti uhradiť preddavky na daň z príjmu z a s t a v u j e .
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1 854,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy:
- 280,59 eur od 01.09.2012do zaplatenia,
- 280,59 eur od 01.10.2012 do zaplatenia,
- 967,50 eur od 11.10.2012 do zaplatenia,
- 326,04 eur od 11.10.2012 do zaplatenia,
a náhradu iných trov konania vo výške 111,- eur, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2012 domáhal zaplatenia mzdy a náhrady mzdy ako aj príspevku na stravné, všetko spolu vo výške 1 854,72 eur s príslušenstvom. Zároveň si žalobca uplatnil aj náhradu trov konania.
Zároveň žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť všetky zákonné odvody, ktoré je ako zamestnávateľ povinný odviesť za žalobcu ako zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie a povinnosť uhradiť preddavky na daň z príjmu.
Pred začatím pojednávania vo veci zobral žalobca svoj návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť všetky zákonné odvody, ktoré je ako zamestnávateľ povinný odviesť za žalobcu ako zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie a o uloženie povinnosti uhradiť preddavky na daň z
príjmu späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil. Vo zvyšnej časti o zaplatenie istiny 1 854,72 eur s príslušenstvom trval na podanej žalobe.
Žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.02.2012 na pracovnej pozícii V.. Pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú a trval od 15.02.2012 do 10.10.2012. Žalovaný sa zaviazal platiť žalobcovi mzdu za vykonanú prácu vo výške 400,- eur mesačne. Výplatný termín bol dohodnutý na posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Žalovaný žalobcovi v období mesiacov júl 2012, august 2012 a september 2012 nevyplácal mzdu v dohodnutej výške a v dohodnutom výplatnom termíne. U žalovaného ako zamestnávateľa nepôsobí zástupca zamestnancov, preto žalobca sám, ako zamestnanec, ešte počas trvania pracovného pomeru niekoľkokrát žalovaného vyzval na splnenie povinnosti zamestnávateľa vyplývajúcej z pracovnej zmluvy a požadoval vyplatenie mzdy v dohodnutej výške. Žalovaný plnenie svojej povinnosti odkladal s odôvodnením, že nemá finančné prostriedky. Žalovaný však o svojej platobnej neschopnosti zamestnancov písomne neinformoval v zmysle ustanovenia § 22 Zákonníka práce a nepostupoval tak, aby nároky zamestnancov mohli byť uspokojené dávkou garančného poistenia podľa osobitného predpisu.
Vzhľadom na to, že mu žalovaný mzdu nevyplatil, žalobca využil svoje právo a dňa 10.10.2012 podľa § 69 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce okamžite skončil pracovný pomer. Vo svojom písomnom podaní podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce žalobca okamžite vyzval žalovaného, aby mu riadne vyplatil jeho mzdové nároky.
V najbližšom výplatnom termíne nevyplatil žalovaný žalobcovi ani mzdu ani náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov, na ktorú má zákonný nárok podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce.
Zároveň si žalovaný voči žalobcovi neplnil ani povinnosť v zmysle § 152 Zákonníka práce a neprispieval mu na stravné a to po celú dobu trvania pracovného pomeru. Preto si žalobca uplatňuje za každý pracovný deň trvania pracovného pomeru sumu 2,09 eur, čo spolu za 156 pracovných dní predstavuje sumu 326,04 eur.
Do dňa podania návrhu žalobca nedostal od žalovaného vyplatenú ani mzdu a ani náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov ani príspevok na stravné.
Súd vec prejednal v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalovaného, ktorý má vykázané doručenie dňa 13.04.2013, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie.
Na pojednávaní žalobca uviedol, že do dňa 10.10.2012 riadne pracoval u žalovaného, plnil si všetky svoje povinnosti, žalovaný mu riadne zadával prácu, napriek tomu mu však zo strany žalovaného nebola vyplatená mzda za mesiace júl 2012 až september 2012. Z tohto dôvodu dňa 10.10.2012 žalobca okamžite skončil so žalovaným pracovný pomer. Žalobca uviedol, že má vedomosť, že obdobné problémy mal aj druhý zamestnanec žalovaného, ktorému žalobca rovnako dlhoval mzdu, pričom údajne tomuto časť mzdy vyplatil oneskorene, žalobcovi však nevyplatil ani mzdu ani náhradu mzdy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov: okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.10.2012, pracovná zmluva, výpis z obchodného registra žalovaného, výplatné pásky žalobcu, mzdové listy a výzva na zaplatenie dlžnej sumy a zistil nasledujúci skutkový stav:
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 14.02.2012 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce od 15.02.2012, na základe ktorej vykonával pre neho prácu na pracovnej pozícii manažér inzercie. Mzda bola dohodnutá v pracovnej zmluvy vo výške 400,- eur mesačne, na bankový účet zamestnanca, s výplatným termínom: posledný deň nasledujúceho mesiaca.
Žalobca riadne vykonával svoju prácu do dňa 10.10.2012. Žalovaný žalobcovi nevyplatil mzdu za mesiac júl 2012, august 2012 a september 2012 a po okamžitom skončení pracovného pomeru ani náhradu mzdy za 2 mesiace výpovednej doby. Dňa 10.10.2012 oznámil žalobca písomne listom žalovanému, že z dôvodu nevyplatenia mzdy s ním v zmysle ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) v súbehu s ods. 3 a ods. 4 Zákonníka práce okamžite končí pracovný pomer. Zároveň mu týmto vznikol aj nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru prevzal žalovaný dňa 10.10.2012, čo potvrdil aj svojím podpisom.
Z výplatných pások vystavených žalovaným vyplýva, že za mesiac júl 2012 prislúchala žalobcovi mzda vo výške 280,59 eur, za mesiac august 2012 mzda vo výške 280,59 eur, za mesiac september 2012 mzda vo výške 280,59 eur, za mesiac október 2012 mu zároveň patrila mzda vrátane náhrady mzdy spolu vo výške 686,91 eur.
Žalovaný nezabezpečil žalobcovi za celú dobu trvania pracovného pomeru ani stravovanie a nevyplatil mu ani príspevok na stravovanie.
Žalovaný napriek písomným výzvam žalobcovi dlžnú mzdu a náhradu mzdy neuhradil.
Takto ustálený skutkový stav súd po právnej stránke posúdil nasledovne :
Podľa § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce, cit.: Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti.
Podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce, cit.: Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, cit.: Pri skončení zamestnania vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak.
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, cit.: Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.
Podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce, cit.: Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, cit.: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., cit.: Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 96 ods. l O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže žalobca pred začatím pojednávania vo veci zobral svoj návrh v časti o uloženie povinnosti žalovanému uhradiť všetky zákonné odvody, ktoré je ako zamestnávateľ povinný odviesť za žalobcu ako zamestnanca na sociálne a zdravotné poistenie a o uloženie povinnosti uhradiť preddavky na daň z príjmu späť, súd postupujúc podľa § 96 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. konanie v tejto časti zastavil.
Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, súd po dôkladnom vyhodnotení všetkých skutkových tvrdení žalobcu a predložených dôkazov dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti dôvodná. Žalobca na základe platnej pracovnej zmluvy vykonával prácu pre žalovaného a to až do dňa 10.10.2012. Nakoľko mu žalovaný v zmysle pracovnej zmluvy nevyplatil mzdu za mesiace júl až september 2012, skončil žalobca so žalovaným v súlade s ustanovením § 69 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce okamžite pracovný pomer, nakoľko mu žalovaný nevyplatil mzdu za uvedené mesiace. Následne po ukončení pracovného pomeru mu žalovaný nevyplatil ani mzdu za mesiac október 2012 a ani náhradu mzdy.
Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd rozhodol o tomto nároku v súlade s citovaným ustanovením § 69 ods. 1 v spojení s § 69 ods. 4 Zákonníka práce. Žalobca v súlade s platným Zákonníkom práce má právo okamžite skončiť so žalovaným pracovný pomer z dôvodu nevyplatenia mzdy, pričom v takomto prípade má žalobca ako zamestnanec právo požadovať od žalovaného ako zamestnávateľa náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu dva mesiace.
Rovnako žalovaný v súlade s § 152 ods. 1 a 2 Zákonníka práce nezabezpečil žalobcovi za celú dobu trvania pracovného pomeru ani stravovanie a nevyplatil mu ani príspevok na stravovanie v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce, a to celkovo za 156 kusov stravných lístkov v hodnote 3,80 eur, pričom zo sumy 3,80 eur predstavuje 55% (§ 152 ods.3 ZP) sumu 2,09 eur. Za 156 pracovných dní uvedený príspevok spolu predstavuje 326,04 eur, ktoré súd žalobcovi priznal.
Čo sa týka úrokov z omeškania, je nepochybné, že žalovaný nevyplatením mzdy a náhrady mzdy vo výplatnom termíne v súlade s pracovnou zmluvou sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, preto súd priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd návrhu žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu iných trov konania vo výške 111,- eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.