Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_10C-27-2008.pdf
PDF · 94.39 KB
No categories available
10C/27/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Doprava a mechanizácia, a.s. Prešov, Strojnícka 9, Prešov, IČO: 00 605 956, zastúpeného Mgr. Slavomírom Ilavským, advokátom so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, proti odporkyni: V.. J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., B. XX, zastúpenej JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie platenia odplaty za užívanie pozemku takto
rozhodol:
odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 5.716 Eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.01.2006 do 29.09.2010, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 30.01.2008 v znení pripustených zmien návrhu žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na zaplatenie sumy 6.941 Eur titulom užívania časti jeho parcely č. XXXX pod budovou č. súp. XXXXX vo výmere 123 m2, a to za obdobie od 01.02.2005 do 29.09.2010. Vychádzal z výšky nájomného 300,- Sk, resp. 9,95 Eur za m2 na rok a priznať bezdôvodné obohatenie v tejto výške aj do budúcna.
Predmetná návrh odôvodnil skutočnosťou, že odporkyňa bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosť patriacu navrhovateľovi, nakoľko na tejto ploche je postavená stavba, ktorej je vlastníčkou.
Odporkyňa nesúhlasila s podaným návrhom, vzniesla kompenzačnú námietku vo výške 6.941 Eur titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla z dôvodu, že nemohla užívať predmetnú budovu pre zamedzenie jej prístupu. Vzniesla námietku premlčania a obdobie od 01.02.2005 do 29.01.2006 ako aj namietla skutočnosť, že podľa § 15 zákona č. 92/1991 Zb. prešiel záväzok bezplatne strpieť užívanie tejto plochy na navrhovateľa, nakoľko sa jednalo o nezistený predošlý záväzok pri privatizovanom majetku štátu.
Tunajší súd dňa 03.12.2010 rozhodol tak, že zastavil konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.10.2010 do budúcna. Zároveň zamietol návrh v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2005 do 29.01.2006. V týchto výrokoch nadobudol rozsudok právoplatnosť, nakoľko nebol napadnutý odvolaním. Predmetom konania ostal nárok navrhovateľa na zaplatenie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 30.01.2006 do 29.09.2010, ktoré súd priznal vo výške 5.716 Eur, nakoľko v tomto výroku bol rozsudok súdu I. stupňa zrušený Krajským súdom v Prešove.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporkyne, ohliadkou na mieste samom, oboznámením výpisu z LV č. XXXX, XXXX, kópie katastrálnej mapy, zmluvy o nájme pozemku medzi Dopravou a
mechanizáciou, a.s. a odporkyňou (návrhu zmluvy), mimosúdnej korešpondencie účastníkov konania, výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpisu zo živnostenského registra, rozhodnutia Mesta W., oznámenia o nesplnení podmienok, správy Mesta W., príslušnej fotodokumentácie, dielčieho protokolu a delimitácií nehnuteľností z 21.01.1991, správy realitných kancelárií P. - T. E., správy od spoločnosti Z. T., s.r.o., všeobecného záväzného nariadenia 142 z roku 2005 o stanovení ceny za nájom pozemkov vo vlastníctve mesta, zmluvy medzi V. T. a J. K. o nehnuteľnostiach parc. č. XXX/X o výmere 155 m2 a ostatného spisového materiálu, meilovej správy zo spoločnosti P., rozhodnutia Prezídia FNM, zmluvy o odplatnom prevode akcií, úverového prísľubu Istrobanky, zmluvy o založení cenných papierov, obsahu prílohovej obálky, privatizačného projektu navrhovateľa ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti parc. č. XXX/X o výmere 1040 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. N. Š.. Na tejto parcele je postavená budova č. súp. XXXXX - B., vedená na LV č. XXXX v k. ú. N. Š.. Vlastníkom predmetnej budovy odporkyňa. Navrhovateľ ako podnikateľský subjekt bol založený jednorázovo Fondom národného majetku SR podľa zákona č. 92/1991 Zb., pričom jeho majetok bol nadobudnutý delimitáciou z bývalého štátneho podniku Pozemné stavby. Ako vyplýva z dielčieho protokolu o delimitácii nehnuteľností uvedených v zápisnici z 21.1.1991 sa navrhovateľ stal vlastníkom nehnuteľností v tom čase v k. ú. W. - Š. R., ktoré tvorili stavebný dvor DMZ 09. V areáli bývalého štátneho podniku Pozemné stavby - DMZ sa nachádzala budova patriaca Kovovým konštrukciám, ktorá vznikla na základe dohody vtedajších štátnych podnikov. Na základe dohôd podnikov Pozemné stavby a Oceľové konštrukcie boli Oceľové konštrukcie oprávnené dočasne užívať nehnuteľnosť Pozemných stavieb s tým, že dočasné užívanie bude dohodnuté na neurčitú dobu. Dňa 28.07.1997 uzavreli Doprava a mechanizácia ako aj Kovové konštrukcie TTD s.r.o. zmluvu o nájme pozemku pod halou s dohodnutým nájomným 10,- Sk/m2 ročne, pričom nájomná doba bola dohodnutá na neurčito od 01:08.1997. Následne zo strany Dopravy a mechanizácie došlo aj k vyúčtovaniu nájomného, a to za mesiace január až október 2001 za I. polrok roku 2000, pričom túto sumu uplatnila Doprava a mechanizácia konkurznou prihláškou podanou dňa 18.01.2001. Ako však vyplýva zo zoznamu prihlásených a uznaných pohľadávok spoločnosti Kovové konštrukcie TTD s.r.o., táto sa nenachádza v zozname prihlásených a uznaných pohľadávok, napriek skutočnosti, že navrhovateľ predložil kópiu podania na Krajský súd v Košiciach, konkurzného oddelenia, z ktorej vyplýva, že táto konkurzná prihláška bola podaná osobne. Spoločnosť EKOTRANS s.r.o., ktorá vedie archív fy. Kovové konštrukcie - TTD Prešov, sa nenachádzajú nájomné zmluvy resp. faktúry za r. 2000 - 2001, ako to vyplýva aj zo zoznamu písomností, ktoré boli vložené do úschovy. Kovové konštrukcie, ktoré túto budovu prestali využívať, sa dostali do konkurzu. V rámci konkurzného konania sa stala vlastníčkou predmetnej budovy odporkyňa, pričom vlastníkom pozemku pod nehnuteľnosťou ostal navrhovateľ. V posledných rokoch teda v čase, za ktorý uplatňuje navrhovateľ vydanie bezdôvodného obohatenia od odporkyne, je budova v neudržiavanom stave, bez pripojenia médií - vody, elektriny a plynu. Stav budovy je havarijný, vyžadujúci nutné opravy v súvislosti so zabránením vzniku možnej škody na zdraví, pričom v tejto súvislosti na podnet navrhovateľa vydalo Mesto W. nariadenie, ktorým ako príslušný orgán v zmysle stavebného zákona nariadilo vlastníkovi stavby, teda odporkyni, vykonať udržiavacie práce na sklade so súp. č. XXXXX vo forme opravy strešnej krytiny, opravy rozpadajúceho sa muriva atiky a odstránenie podmáčania muriva na úrovni terénu a podmáčania základovej škáry ako aj opravu vnútorných a vonkajších omietok, malieb výplní a otvorov, a to rozhodnutím zo dňa 04.01.2008. Lehota na vykonanie týchto prác bola daná do konca júna 2008. Odporkyňa v stanovenej lehote nevykonala predmetné práce s výnimkou drobných opráv vo forme osadenia rýn a pod.. Toto konštatoval aj Stavebný úrad Mesta W. ako vyplýva zo stanoviska zo dňa 10.12.2008, na základe ktorého mala byť odporkyňa postúpená na priestupkové konanie podľa § 105 stavebného zákona. Pri výkone drobných stavebných úprav zo strany navrhovateľa nedošlo k vytváraniu žiadnych prekážok pre odporkyňu ani v súvislosti s prístupom k stavbe, pričom dátum a spôsob vykonania týchto úprav odporkyňa neoznamovala navrhovateľovi.
Ako vyplynulo z ohliadky na mieste samom predmetná stavba sa nachádza pred vstupom do samotného areálu navrhovateľa pri parkovisku za asi 10 metrov širokým spevneným priestorom porasteným trávou. V smere od verejnej komunikácie Strojnícka nie sú k tejto budove vybudované žiadne ploty alebo zátarasy. Budova je uzamknutá, pričom kľúče od predmetného objektu má odporkyňa. Medzi účastníkmi konania boli zvolávané viaceré rokovania ohľadom vyriešenia tohto stavu na podnet navrhovateľa, pričom odporkyňa na toto nereagovala.
Podľa správy realitných kancelárií sa cena za prenájom nespevnených a zastavaných plôch v lokalite Š. R. na ul. B. pohybuje v rozmedzí od 9,30 do 11.95 Eur za m2 a za rok, a to v r. 2005 až 2007. V rokoch 2007 až doposiaľ je táto cena vo výške od 9,96 do 12.28 Eur ročne za m2. Za obdobné ceny prenajíma navrhovateľ iným podnikateľským subjektom obdobné priestory v jeho areáli v období rokov 2005 - 2010.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v platnom znení, vlastníckym právom k privatizovanému majetku prechádzajú na jeho nadobúdateľa práva a záväzky súvisiace s privatizovaným majetkom vrátane neznámych.
Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že na pozemku, vlastnícky patriacom navrhovateľovi, je postavená stavba, ktorej vlastníčkou je odporkyňa, pričom medzi nimi neexistuje dohoda ohľadom užívania predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 110 m2, na ktorej je budova - sklad postavený. Napriek výzvam zo strany navrhovateľa odporkyňa neuzavrela žiadnu zmluvu o užívaní tejto nehnuteľnosti a odmieta zaplatiť navrhovateľovi akúkoľvek peňažnú sumu za užívanie tohto pozemku. Je nesporné, že navrhovateľ nemôže užívať pozemok, ktorého je vlastníkom, nakoľko na tomto sa nachádza stavba patriaca odporkyni. Je teda nesporné, že odporkyňa užíva pozemok navrhovateľa tým, že je na ňom postavená jej stavba, čím dochádza k bezdôvodnému obohateniu na strane odporkyne na úkor navrhovateľa, nakoľko o príjem z prenájmu tejto nehnuteľnosti sú ukrátené aktíva navrhovateľa a naopak o túto sumu sa na druhej strane bezdôvodne obohacuje odporkyňa tým, že užíva jeho nehnuteľnosť bezplatne. Preto súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je odôvodnený.
Pokiaľ sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, túto mal súd preukázanú z obsahu spisu, a to jednak z nájomných zmlúv uzavretých navrhovateľom s ďalšími podnikateľskými subjektami v tejto lokalite ako aj správami realitných kancelárií. Z týchto bolo podľa názoru súdu nesporne preukázané, že primerané nájomné za užívanie spevnených plôch v tejto lokalite je nájomné vo výške 300,- Sk, resp. obdobná suma v eurách za 1 m2 a na jeden rok. Výmera predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu 110 m2 nebola sporná, z čoho je zrejmé, že ročné bezdôvodné obohatenie činí sumu 33.000,- Sk (110 m2 x 300,- Sk), z čoho vyplýva, že mesačné bezdôvodné obohatenie je 2.750,- Sk (33.000,- Sk : 12).
Z konštantnej judikatúry súdov SR vyplýva, že výška bezdôvodného obohatenia je totožná s nájomným bežným v danej lokalite v tomto časovom období. Všeobecným záväzným nariadením Mesta W., ktoré predložila odporkyňa, nie je v danej veci relevantné, nakoľko sa vzťahuje len na majetok Mesta W., nie na majetok iných osôb, preto nemožno na neho prihliadať. Súdu je z rozhodovacej činnosti známa obvyklá cena nájmu v tejto lokalite, ktorá je obdobná s výškou uplatnenou navrhovateľom.
Za obdobie od 30.01.2006 do 29.09.2010 sa jedná o 11 mesiacov v roku 2006, za 12 mesiacov v roku 2007, 2008 a 2009 a za 8 mesiacov v roku 2010 a za 2 dni v mesiaci január v roku 2006 a 29 dní v mesiaci september 2010, teda ďalších 31 dní, čo činí jeden mesiac. Celková dĺžka doby uplatnenej
navrhovateľom teda činí 56 mesiacov. Pri sume 2.750,- Sk za jeden mesiac preto súd považoval za dôvodné priznať sumu 154.200,- Sk (2.750,- Sk x 56 mesiacov), čo je 5.716 Eur.
Pokiaľ sa týka vznesenej kompenzačnej námietky, ktorú namietla odporkyňa vo výške uplatneného bezdôvodného obohatenia, súd má za to, že táto kompenzačná námietka nie je dôvodná. Odporkyňa uplatnila kompenzačnú námietku titulom náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu nemožnosti prenajať predmetnú budovu iným osobám, pre správanie sa odporcu zabraňujúce jej prístupu k budove, čím jej vznikla škoda. Súd poukazuje na ustanovenie § 420 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, pričom podľa názoru súdu navrhovateľ neporušil žiadnu právnu povinnosť ani v zmysle § 415 OZ. Námietky odporkyne ohľadom zamedzenia prístupu k predmetnej nehnuteľnosti nie sú dôvodné.
Z vykonanej ohliadky na mieste samom mal súd preukázané, že navrhovateľ nebráni odporkyni v prístupe k predmetnej budove, nie sú tam vybudované žiadne prekážky, ktoré by bránili prístupu osôb alebo motorových vozidiel k tejto budove, pričom nebola preukázaná, resp. bolo vyvrátené aj tvrdenie odporkyne o tom, že mala prístup z druhej strany budovy, kde vybudoval navrhovateľ plechové oplotenie. Zo snímky z katastrálnej mapy z r. 1988 mal súd preukázané, že hranica parcely aj pred jej nadobudnutím vlastníckeho práva k stavbe sa nachádzala asi dva alebo tri metre od predmetného skladu, to znamená, že celá stavba je postavená na parcele navrhovateľa a do tejto budovy nebol prístup zo susednej parcely ani v predchádzajúcom období, pričom vo veci nie je relevantné, z ktorej strany by mala mať odporkyňa prístup k budove. Bolo preukázané, že navrhovateľ jej nijakým spôsobom neznemožňuje prístup k budove. Ďalej súd poznamenáva, že samotná budova je v takom dezolátnom stave bez prívodu médií, že nie je funkčne využiteľná na hospodárske účely v súčasnosti, o čom svedčia aj zápisy Stavebného úradu Mesta W.. Z týchto dôvodov súd považoval započítaciu námietku odporkyne za nedôvodnú a nepreukázanú.
Pokiaľ sa týka námietky vznesenej odporkyňou v súvislosti s § 15 zákona č. 92/91 Zb., súd túto námietku posúdil v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý poukázal na skutočnosť, že pri privatizácii majetku štátu prechádzajú na nadobúdateľa privatizovaného majetku práva a povinnosti súvisiace s privatizovaným majetkom, pokiaľ táto povinnosť vznikla právnemu predchodcovi nadobúdateľa privatizovaného majetku. V tejto súvislosti súd vykonal dokazovanie oboznámením privatizačného protokolu ako aj privatizačnou zmluvou o prevode majetku štátu na navrhovateľa. Z týchto pripojených listín však nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali právneho predchodcu odporkyne užívať stavbu skladu bez akéhokoľvek protiplnenia. Z uvedeného vyplýva záver, že navrhovateľovi privatizačnou zmluvou nevznikol záväzok strpieť bezodplatné užívanie pozemku pod stavbou skladu. Predmetnému záveru nasvedčujú aj skutočnosti, že zo strany navrhovateľa boli predložené dohody medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, a to jednak dohoda z 12.03.1980, z ktorej vyplýva, že Pozemné stavby, národný podnik a Oceľové konštrukcie, národný podnik, sa dohodli o tom, že uzavrú dohodu o práve dočasne užívať dotknutú časť majetku Pozemných stavieb Oceľovými konštrukciami. Z tohto záznamu jednoznačne nevyplýva záver, že sa malo jednať o bezplatné užívanie, naopak, zo záznamu vyplýva, že nedôjde k prevodu predmetného objektu do správy Pozemných stavieb ako bolo pôvodne plánované a v súvislosti s touto stavbou dôjde k uzavretiu dohody. Následne bol listinným dôkazom preukázaný stav uzavretia zmluvy o nájme pozemku medzi Dopravou a mechanizáciou a Kovovými konštrukciami, pričom súd v súvislosti s touto zmluvou už neskúmal jej platnosť napriek skutočnosti, že táto bola namietnutá odporkyňou, nakoľko táto zmluva je už uzavretá po privatizácii, pričom súd v zmysle záväzného pokynu Krajského súdu v Prešove vykonával dokazovanie len v súvislosti s tým, či sa v privatizačnom protokole, resp. v privatizačnej zmluve nachádza záväzok navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu strpieť bezplatné užívanie pozemku pod stavbou haly. Z tohto dôvodu súd sa ďalej nezaoberal predloženým listinným dôkazom, aj keď pri hodnotení jednotlivých predložených dôkazov súd má za to, že tento listinný dôkaz nepriamo preukazuje záver, že ani právni predchodcovia účastníkov konania si nedohodli bezplatné užívanie predmetného pozemku pod halou, a to nasvedčuje skutočnostiam, že naozaj sa jednalo o recipročné záväzky vo forme poskytnutia protihodnoty za užívanie pozemku pod stavbou subjektom, ktorý mal prospech z užívania predmetného pozemku, a to vo forme užívania trafostanice Kovových konštrukcií.
Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nevzniklo právo bezodplatného užívania privatizovaného majetku pod stavbou, preto sa súd nezaoberal ani otázkou premlčania, vychádzajúc zo záverov dokazovania tak, že toto právo nevzniklo, potom nie je dôvod riešiť otázku jeho premlčania. Vychádzajúc
zo záverov Krajského súdu v Prešove je zrejmé, že užívanie stavby skladu odporkyňou na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa je aj pretrvávanie existencie tejto stavby na uvedenom pozemku bez ohľadu na účel užívania stavby. Nakoľko teda navrhovateľ privatizáciou nenadobudol vo vzťahu k právnemu predchodcovi odporkyne záväzok umožniť bezodplatné užívanie časti parcely XXX/X, jeho návrh na začatie konania je dôvodný a vzniklo mu bezdôvodné obohatenie vo výške tak ako to súd špecifikoval vyššie.
Výrok o trovách konania vyplýva z § 151 ods. 3 O.s.p., keď súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu zložitosti prípadu spočívajúcom v právnej náročnosti veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.