Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_14CoE-47-2013.pdf
PDF · 74.68 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/47/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, Košice, IČO: 30 807 484 proti povinnému: EURO FIN INVEST, s.r.o., Pokroku 19, Košice, IČO: 31 711 146 o vymoženie 64,36 eura s príslušenstvom vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, Košice pod sp. zn. Ex 1804/2008, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 30.11.2012 č. k. 39Er/2084/2008-35, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi, Jantárová 30, 040 01 Košice trovy exekúcie vo výške 49,79 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. 39Er/2084/2008-12 zo dňa 23.5.2012 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) vyhlásil za neprípustnú, exekúciu zastavil a náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal súdny exekútor dňa 7.6.2012 odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach rozhodol uznesením sp. zn. 14CoE/144/2012-28 zo dňa 31.7.2012 tak, že zrušil uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie a v zrušenom rozsahu vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň odmietol odvolanie súdneho exekútora proti výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú. Vzhľadom na uvedené sa súd prvého stupňa opätovne zaoberal posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie, ako aj tým, koho zaviazať na ich úhradu. Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie vo výške 52,02 eura.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 196, § 197 ods. 1, § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku, § 3, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a na náhradu trov exekúcie vo výške 49,79 eura zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Priznané trovy exekúcie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov (poštovné) vo výške 8,30 eura a z 20% DPH zo sumy 41,49 eura vo výške 8,30 eura.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Oprávneného môže súd zaviazať na úhradu priznaných trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), exekúcia sa zastavila z dôvodu nemajetnosti povinného (203 ods. 2 Exekučného poriadku, prvá veta) alebo došlo k zastaveniu exekúcie, pretože na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra. Podľa zistenia registrového súdu bol pritom povinný nemajetný, čo viedlo aj k jeho zrušeniu bez likvidácie, a teda možno konštatovať nemajetnosť povinného. Preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Žiadal, aby odvolací súd súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Poukázal na to, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra dňa 13.12.2011, v čase začatia exekúcie preto nemohol predvídať, že povinný bude vymazaný z obchodného registra a jeho majetok nebude postačovať ani na úhradu trov exekúcie. Zdôraznil, že zánik účastníka konania bez právneho nástupcu, je v dôsledku nedostatku podmienky konania sám osebe dôvodom na zastavenie exekúcie. Poukázal na čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008 a mal za to, že exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom exekučnú činnosť vykonávajú za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Preto skutočnosť, že nároky súdneho exekútora nebudú uspokojené, je potrebné považovať za riziko, ktoré exekútor nesie v súvislosti s jeho monopolným postavením pri výkone exekúcie. Navrhol, aby súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznané neboli.
Súdny exekútor sa vo vyjadrení k odvolaniu k odvolaniu oprávneného stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil odvolanie oprávneného na prejedanie odvolaciemu súdu so stanoviskom podľa § 374 ods. 4 O. s. p., že odvolaniu nemieni vyhovieť.
Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Podľa § 219 Občianskeho súdneho poriadku odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o trovách exekúcie. Na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza:
V prejednávanej veci sa exekučné konanie začalo dňa 23.6.2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora , náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie ( § 196 ). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V ustanoveniach § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, že trovy exekúcie uhrádza povinný. Z tejto zásady pozná Exekučný poriadok dve výnimky, obidve v prípadoch zastavenia exekúcie: prvou je situácia, ak bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného a druhou je situácia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V týchto prípadoch možno uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému, pričom ak bola exekúcia zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, súd neskúma zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie.
V tomto prípade povinný - EURO FIN INVEST, spoločnosť s ručením obmedzeným Košice bol dňa 13.12.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I o zrušení obchodnej spoločnosti bez likvidácie podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov podľa § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka, čím zanikol bez právneho nástupcu. Týmto zanikla spôsobilosť povinného mať práva a povinnosti (spôsobilosť na právne úkony podľa § 18 ods. 1 a § 20a Občianskeho zákonníka) a v dôsledku toho zanikla aj procesná spôsobilosť povinného. Následkom tejto skutočnosti súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a h/ Exekučného poriadku a exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku.
Pre rozhodnutie o tom, či exekučný súd uloží oprávnenému zaplatiť súdnemu exekútorovi je významné to, že povinný bol vymazaný z obchodného registra po zrušení spoločnosti bez likvidácie, pretože nemal majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Zrušeniu spoločnosti bez likvidácie teda predchádzalo šetrenie súdu, či spoločnosť má majetok. Pokiaľ súd dospel k záveru, že povinný nemá majetok a spoločnosť zrušil bez likvidácie, nemajetnosť povinného je preukázanou skutočnosťou aj pre rozhodnutie o trovách exekúcie.
Súd prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku a správne uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktorých výšku určil v súlade s vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.