Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-266-2012.pdf
PDF · 83.33 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/266/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:
Q. C. H., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, dieťa rodičov, matky: T. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, C..Č.. A. A. A., J. XX, a otca: C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., H. XXX/XX, v konaní o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý Q. C. H., nar. XX.XX.XXXX a zveruje do osobnej starostlivosti
matke T.C. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec C. H., N.. XX.XX.XXXX je povinný platiť matke T. K. výživné
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu, vždy vopred, do 20-teho dňa v mesiaci, s účinnosťou od 01.12.2009.
III. Dlh na výživnom za obdobie od 01.12.2009 do 26.04.2013 v sume 1.056,85 € zaplatí
otec C. H. matke T. K. v mesačných splátkach po 50,- €, splatných vždy spolu s bežným výživným. V prípade omeškania sa stáva zročným celý dlh.
IV. Vo zvyšku sa návrh matky na výživné zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 05.09.2012, matka žiadala, aby súd upravil práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému Q. C. H., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho zverí do jej osobnej starostlivosti, a že jeho otca C. H., nar. XX.XX.XXXX zaviaže platiť na syna výživné vo výške 100,- € mesačne, s účinnosťou od decembra roku 2009.
Otec C. H. sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Ani na jednom zo štyroch pojednávaní, ktoré súd vo veci vytýčil, sa otec nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil. Vo všetkých prípadoch mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Z dôvodu neospravedlnenej neúčasti na pojednávaniach súd otcovi udelil aj poriadkovú pokutu vo výške 50,- € a na pojednávanie, ktoré bolo vytýčené na dňa 26.04.2013 nariadil jeho predvedenie. Polícia toto nariadenie nezrealizovala. Z týchto dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti otca.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, výsluchom matky a správou kolízneho opatrovníka zo sociálneho prieskumu.
Matka T. K. spolu s otcom C. H. žili v spoločnej domácnosti do decembra roku 2009. Z ich vzťahu pochádza spoločný syn Q. C. H., ktorý sa narodil XX.XX.XXXX. Po rozchode rodičov otec záujem o svojho syna neprejavoval, a nebol ho ani raz navštíviť. Výživné na syna od decembra roku 2009 neplatí. Otec C. H. má okrem maloletého Q. C. H. ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči synovi F. H.. Otec býva v byte svojich rodičov v B.. Svojim rodičom na bývanie finančne neprispieva. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 24.04.2013 vyplýva, že je nezamestnaný a nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Príležitostne si privyrába formou brigád. Matka v súčasnosti žije so svojim priateľom Ľ. Š. M. A. A., N. L. J. Č.. XX a spolu majú dcéru V. Š., ktorá sa narodila XX.XX.XXXX. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke, a od štátu dostáva rodičovský príspevok 190,- € mesačne, a rodinné prídavky na dve deti 45,- € mesačne. Žiadny iný príjem, ani iný majetok nemá. Jej priateľ Ľ. Š. nepracuje, a od štátu dostáva príspevok v hmotnej núdzi vo výške 60,- € mesačne. Priateľ matky Ľ. Š. je povinný platiť výživné vo výške 80,- € na dve deti z predchádzajúceho manželstva.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že matka a otec maloletého Q. C. H. žili v spoločnej domácnosti do decembra roku 2009. Po ich rozchode matka bývala u svojich rodičov v F. XXX. V súčasnosti býva so svojim priateľom Ľ.L. Š., s ktorým sa im narodila dcéra V. Š., M. A. A.. Životná úroveň matky a jej priateľa je veľmi nízka, pretože ani jeden z nich nepracuje. Matka je na rodičovskej dovolenke, a od štátu dostáva rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Jej partner dostáva príspevok v hmotnej núdzi vo výške 60,- € mesačne. Bývajú v prenajatom dvojizbovom byte na ulici J. Č.. XX, M. A. A.. Z týchto dôvodov súd maloletého Q. C. H. zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Bolo preukázané, že otec maloletého dlhodobo nepracuje, a občas si privyrába brigádnicky. Otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a to voči synovi F. H.. Vzhľadom na to, že otec dlhodobo nepracuje a privyrába si len brigádnicky, súd ho zaviazal, aby matke platil výživné na syna Q. C. H. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a určené podľa osobitného predpisu.
S účinnosťou od 01.07.2009 je podľa § 2 písm. c/ zákona č. 610/2003 Z.z. o životnom minime 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa 25,36 € mesačne, od 01.07.2010 je to 25,38 € mesačne, od 01.07.2011v sume 26,- € mesačne, a od 01.07.2012 v sume 26,65 € mesačne.
Vzhľadom na to, že otec je nezamestnaný, matka žiadala, aby ho súd zaviazal platiť aspoň minimálne výživné.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné na maloleté dieťa je možné priznať aj spätne za obdobie troch rokov. Z toho dôvodu súd návrhu matky vyhovel a otca zaviazal, aby dlžné výživné v minimálnej výške platil s účinnosťou od 01.12.2009 ( návrh na začatie konania bol podaný dňa 05.09.2012 ). Na základe návrhu matky súd zaviazal otca zaplatiť jej aj dlh na výživnom za obdobie od 01.12.2009 do 26.04.2013 v sume 1.056,85 €.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na citované ustanovenia zákona súd povolil otcovi zaplatiť dlh na výživnom vo výške 1.056,85 € v mesačných splátkach po 50,- €, splatných vždy spolu s bežným výživným.
Súd návrh matky v časti, ktorá prevyšovala určené minimálne výživné, zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie sa mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na začatie exekúcie.