Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_2Co-48-2013.pdf
PDF · 68.41 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/48/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, Novodvorská 994, Praha 4, zastúpeného Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, Bratislava, proti žalovanému C. D., nar. X.X.XXXX, bytom O., S. XX, o zaplatenie 3.429,83 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 10.10.2012 č.k. 1 C 166/2011-61 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.812,92 Eur s 9 % -ným úrokom z omeškania ročne od 22.8.2011 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3.319,39 Eur, čo vyplynulo z predložených listinných dôkazov a skutočností, že žalovaný do určitého času plnil tento úver na účet žalobcu. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu ako neplatný právny úkon, z toho dôvodu je namieste, aby si účastníci vrátili navzájom poskytnuté plnenia podľa § 457 ods. 1 OZ bez akýchkoľvek poplatkov a zmluvných pokút pre ich rozpor s § 37 ods. 1 OZ, § 39 a § 52 - § 54 OZ. Z tohto titulu medzi účastníkmi právneho vzťahu nastal režim bezdôvodného obohatenia podľa § 457 OZ, keď účastníci konania sú povinní navzájom si vrátiť už poskytnuté plnenia. Žalovaný ku dňu podania žaloby dlhoval žalobcovi 1.812,92 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou žalovaným uhradených splátok. Bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného teda v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a sumou uhradených splátok. Z toho dôvodu súd prvého stupňa žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a teda 1.812,92 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. so zdôraznením, že žalovaný si trovy konania neuplatnil a žalobcovi nevzniklo právo na ich náhradu, nakoľko bol v konaní úspešný len čiastočne a jeho neúspech nebol len nepatrný.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby sa žalobcovi priznala náhrada trov konania vo výške 378,49 Eur a zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa nepostupoval správne a vec nesprávne právne posúdil. V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania, alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania za predpokladu, že neúspech účastníkov je rovnaký. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok. Žalobca v súdnom konaní uplatňoval voči žalovanému nárok vo výške 3.198,27 Eur, z čoho mu súd priznal 1.812,92 Eur. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočítava tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov konania, sa odpočíta od neúspechu účastníka konania, ktorému vzniká právo na náhradu trov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie práva. V zmysle uvedeného bol úspech žalobcu 56,68 % a úspech žalovaného 43,32 %. Žalobca si vyčíslil vzniknuté trovy konania v celkovej výške 934,09 Eur. Zastáva názor, že mal čiastočný úspech v rozsahu 40,52 %, a preto mu podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vznikol nárok na čiastočnú náhradu trov konania vo výške 378,49 %. Žalobca nevidí dôvod v nepriznaní náhrady trov konania aj preto, že žalovaný si bol vedomý existencie svojej pohľadávky, na čo bol upozornený viacerými výzvami. Bol upozornený na riešenie veci súdnou cestou v prípade, ak pohľadávka žalobcu nebude v stanovenej lehote uhradená, ako aj na zvýšenie dlžnej sumy o trovy konania. Napriek tomu žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil a nekontaktoval ani žalobcu za účelom mimosúdneho vybavenia veci. Žalobca svoj nárok uplatnil dôvodne, a preto mu patrí náhrada trov konania.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.
Ako je zrejmé z obsahu spisu, v danom prípade sa žalobca vo vzťahu k žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.429,83 Eur s 9 % -ným úrokom z omeškania zo sumy 3.198,27 Eur od 13.6.2009 do zaplatenia a tento nárok odôvodňoval zmluvou o úvere uzatvorenou medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 14.8.2007. Súd prvého stupňa z takto uplatneného nároku žalobcovi priznal sumu 1.812,92 Eur s prísl., ktorú je žalovaný povinný zaplatiť a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Je potrebné konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu, a teda ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, keď obaja účastníci konania mali vzhľadom na konečný výsledok sporu vo veci úspech v zhruba rovnakom pomere. Ako už bolo uvádzané, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.429,82 Eur s prísl., keď táto istina pozostávala z nesplateného úveru v rozsahu 2.731,23 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 231,56 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 467,04 Eur. Z takto uplatneného nároku žalobcovi bola právoplatne priznaná suma 1.812,92 Eur s prísl., pričom tento výsledok konania je potrebné hodnotiť v zhruba totožnom rozsahu ako bol úspešný žalovaný vo vzťahu k žalobcovi. Za tejto situácie postupoval súd prvého stupňa správnym spôsobom, ak účastníkom konania so zreteľom na dosiahnutý výsledok sporu vzniknuté trovy konania nepriznal.
Poukazujúc na uvedené dôvody tak odvolací súd rozsudok vo výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.