Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-197-2012.pdf
PDF · 92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/197/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou vo veci navrhovateľa V. Z., D.. XX.X.XXXX, plnoletého dieťaťa matky V. Z., D.. XX.X.XXXX, N. G., M. H. XX a odporcu M. Z., D.. X.X.XXXX, N. G., Č. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Zastavuje konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa za obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013.
Zvyšuje vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa zo sumy 49,80 eur na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2013, ktoré výživné je odporca povinný uhrádzať vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/88/2000 zo dňa 3.12.2001.
V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka podaným návrhom dňa 23.8.2012 žiadala, aby súd zvýšil výživné na toho času maloletého V. zo sumy 1500,- Sk na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2012 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým že od roku 2001, kedy súd naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti otca, náklady spojené s výchovou maloletého podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania o výživnom maloletý navštevoval materskú školu, potom úspešne ukončil štúdium na R. Z. XX S. G.. Dňa 1.9.2011 začal navštevovať 1. ročník Z. P. Š. P., P. B. W. O. S. G.. Výrazne mu stúpli náklady na školské pomôcky, internet a ďalšie rôzne školské výdavky, stravu a pod. Taktiež z dôvodu jeho fyzického rastu sa podstatne zvýšili náklady na ošatenie a hygienické potreby. Mal. V. navštevuje alergologickú poradňu a dlhodobo berie lieky proti rôznym alergiám. Ďalej matka uviedla, že sa stará aj o ďalšieho syna W. S., D.. X.XX.XXXX, na ktorého jeho otec F. S. prispieva sumou 33,- eur mesačne.
Odporca svojim písomným vyjadrením zo dňa 9.10.2012 vyjadril nesúhlas so zvýšením výživného na mal. V..
Z písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2012 vyplýva, že navrhuje upraviť výšku výživného primerane veku a potrebám mal. V. s prihliadnutím na finančné možnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, odporcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: opisom mzdového listu matky, daňovým priznaním odporcu, rozsudkom o rozvode manželstva a zistil tento skutkový stav vecí:
Vyživovacia povinnosť odporcu bola prvotne upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode a to rozsudkom č.k. 20C/88/2000 zo dňa 3.12.2001, kedy bolo výživné určené vo výške 49,80 eur mesačne. V čase pôvodného rozhodovania súdu bola matka zamestnaná v trvalom pracovnom pomere s čistým priemerným mesačným príjmom 6.730,- Sk a otec bol rovnako zamestnaný, pričom jeho čistý priemerný mesačný zárobok činil 4.420,-Sk. Nemal iné vyživovacie povinnosti okrem mal. V.. O.. V. v tom čase navštevoval materskú škôlku.
Mal. V., ktorý nadobudol plnoletosť dňa 12.4.2013, splnomocnil svoju matku na zastupovanie v konaní, prostredníctvom ktorej sa na pojednávaní dňa 26.4.2013a pripojil k návrhu na zvýšenie výživného zo strany odporcu zo sumy 49,80 eur na sumu 300,- eur mesačne počnúc dňom 1.4.2013, pričom návrh na zvýšenie výživného za obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013 zobral späť.
Odporca na pojednávaní dňa 26.4.2013 uviedol, že toho času je samostatne zárobkovo činná osoba, pracuje na základe živnostenského oprávnenia pre jednu konkrétnu agentúru, ktorú nechcel menovať. Uviedol, že jeho náplňou je kontrola práce ľudí, ktorí pracujú pre túto agentúru v určitom regióne, ktorý mu bol pridelený a za prácu má paušálne vyplácanú od agentúry čiastku vo výške 1.400,- eur mesačne a s navýšením v priemere o 100,- eur viac za mesiac. Z tejto čiastky uhrádza všetky náklady spojené s prácou, jednak sú to náklady spojené s používaním osobného motorového vozidla, kde uhrádza všetky výdaje v súvislosti so servisovaním vozidla a na benzín výdaje činia okolo 500-800,- eur mesačne. Upresnil, že má na starosti celý východ republiky od F. V. A. Z., kde má na starosti určité prevádzky v jednotlivých mestách, ktoré pravidelne navštevuje a jeho úlohou je skontrolovať, či si ľudia urobili svoju prácu. Okrem toho pravidelne chodieva na porady do N., s čím má spojené zvýšené výdaje na benzín. Odporca predložil svoje daňové priznanie k nahliadnutiu, z ktorého vyplýva, že jeho príjmy v roku 2012 činili 19.843,45 eur, pričom výdaje v roku 2012 činili 16.117,14 eur a teda rozdiel hospodárenia činí 3.726,31 eur, ktorý je daňovým základom. Odporca ďalej na otázku súdu uviedol, že pokiaľ v spise sa nachádza aj daňové priznanie za rok 2011, kde jeho príjmy činili 7.793,- eur a výdavky 4.156,- eur, je pravda, že došlo k navýšeniu príjmov aj výdavkov, avšak rozdiel, teda základ dane bol približne rovnaký 3.637,28 eur. K takejto zmene došlo z toho dôvodu, že v roku 2011 vykonával práce na živnosť pre inú firmu, aj sa venoval inej činnosti, predával cartrige, teraz zmenil činnosť, keďže začal pracovať pre spomínanú agentúru. V predchádzajúcej firme boli iné podmienky, teda mal iné príjmy a vykazoval iné výdaje, keď napr. mal služobné auto a s týmto nemal spojené výdaje.
Odporca ďalej uviedol, že medzi svoje výdaje počíta úhradu leasingových splátok vo výške 210,- eur mesačne, býva spolu so svojou priateľkou u priateľkiných rodičov v rodinnom dome v A., kde bývajú on s priateľkou a dvoma deťmi, jedno dieťa je priateľkine z predchádzajúceho vzťahu a druhé je spoločné, ďalej tam bývajú priateľkini rodičia. S priateľkou spoločne uhrádzajú za bývanie jej rodičom čiastku 150,- eur, pričom nevie uviesť aké presné výdaje sú spojené s bývaním, aké sú presné platby za média, ktoré uhrádzajú jej rodičia, na základe dohody však uhrádzajú 150,- eur. Uviedol, že túto sumu uhrádzajú zo spoločných prostriedkov, keďže spoločne hospodária, priateľka je toho času na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 197,- eur a rodinné prídavky na dve deti 44,- eur. Otec priateľkinho dieťaťa prispieva na jeho výživu čiastkou 60,- eur mesačne. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že výdaje majú napr. aj na zabezpečenie dreva na kúrenie, kde na dva mesiace stojí 220,- eur, čiže na kúrenie vynaložia približne 1.200,- eur ročne. Jedná sa o platbu, ktorú uhrádzajú výlučne iba oni, keďže majú oddelené kúrenie od priateľkiných rodičov. Okrem V. odporca má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu, je to spoločné dieťa s priateľkou mal. U., D.. XX.X.XXXX.
Z opisu mzdového listu matky vyplýva, že u zamestnávateľa H.-Z. Z. Z..F..P.. dosiahla za obdobie 10/2011 - 9/2012 priemerný čistý mesačný zárobok vo výške 1.139,50 eur. Z daňového priznania
odporcu za obdobie roka 2011 vyplýva, že za uvedené obdobie dosiahol príjem vo výške 7793,56 eur a výdaje predstavuje suma 4156,28 eur.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Vzhľadom na vyššie uvedený skutočný stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 20C/88/2000 zo dňa 13.12.2001 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa za obdobie od 1.4.2013 do budúcna zo sumy 49,80 eur na sumu 100,- eur mesačne a konanie o zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa za obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013 zastavil, preto že navrhovateľ v tejto časti návrh na zvýšenie výživného zobral späť a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Nakoľko v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany odporcu, súd zameral dokazovanie na zistenie tých skutočností, či na strane navrhovateľa (resp. matky, s ktorou
žije v spoločnej domácnosti) alebo na strane odporcu došlo k takým zmenám pomerov rozhodujúcich pre určenie výživného, z ktorých vychádzal súd pri pôvodnom rozhodovaní, ktoré by odôvodnili zmenu pôvodného rozhodnutia. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na tú skutočnosť, že nie akákoľvek zmena pomerov je spôsobila privodiť zmenu právoplatného rozhodnutia o výške výživného, ale iba zmena, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania.
Súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že naposledy bola vyživovacia povinnosť zo strany odporcu určená rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 3.12.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2002, čiže posledná úprava bola vykonaná pred viac ako 10 rokmi. Za zmenu pomerov je nevyhnutné považovať aj zvýšenie odôvodnených potrieb oprávneného, ku ktorým môže dôjsť aj postupne v dôsledku vyššieho veku (pričom je potrebné, aby od predchádzajúcej úpravy uplynula dlhšia doba), k čomu v tomto konkrétnom prípade jednoznačne došlo. S poukazom na túto skutočnosť a zohľadniac, že v čase pôvodného rozhodovania bol mal. Adam žiakom materskej škôlky a v súčasnosti je už študentom strednej odbornej školy , súd dospel k záveru, že je nevyhnutné zvýšiť vyživovaciu povinnosť určenú na navrhovateľa zo strany odporcu, nakoľko uňho došlo k výraznému zvýšeniu odôvodnených potrieb v dôsledku zvýšenia veku a nástupu na strednú školu. Pretože pri rozhodovaní o zmene musí súd posudzovať všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne a teda aj o zvýšení vyživovacej povinnosti v dôsledku vyšších odôvodnených potrieb oprávneného, je možné rozhodovať iba pri súčasnom posúdení schopností a možnosti povinného, súd zohľadnil aj súčasné zárobkové a majetkové pomery odporcu tak, ako vyplynuli z vykonaného dokazovania. Aj keď z predložených daňových priznaní vyplýva, že v súčasnosti je príjem otca plynúci zo živnosti vo výške 303 eur, súd poukazuje na to, že v čase pôvodného rozhodovania jeho príjem činil iba 4.420,- Sk (cca 150 eur), t.j. došlo u odporcu k navýšeniu jeho príjmov dvojnásobne. Zároveň súd však zohľadnil tú skutočnosť, že u odporcu došlo aj k vzniku novej vyživovacej povinnosti voči synovi U. D.. XX.X.XXXX. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že primeraným je zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 100 eur mesačne, pretože súčasné zárobkove a majetkové pomery odporcu takéto zvýšenie umožňujú ( najmä s poukazom na to, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdajmi povinného ). Súd nezvýšil vyživovaciu povinnosť na sumu 300 eur mesačne tak, ako to požadoval navrhovateľ, nakoľko dospel k záveru, že súčasné možnosti a schopnosti povinného odporcu až takéto zvýšenie neumožňujú, najmä zohľadniac aj jeho druhú vyživovaciu povinnosť, pričom súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že prípadné vyššie odôvodnené potreby navrhovateľa môžu byť uhradené aj z príjmu matky, ktorý sa oproti obdobiu, kedy súd pôvodne rozhodoval tiež výrazne zvýšil.
Nakoľko vyživovacia povinnosť bola zvýšená až od 1.4.2013, žiadne dlžné výživné doposiaľ nevzniklo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).